Supi eté oimera amove cohave ava nomano vɨtei chivaherã, ahe che, Ava Rɨquehɨr, che repia rane itera che yevɨse che mborerecuasa pɨpe yuvɨreco curi —ehi güemimbohe upe.
Peyemomahenduha pẽu aipo che hesa rese: ‘Ndipoi eté que mbiguai ɨvate catu vahe güerecuar sui’ ahe. Che niha yɨpɨndar yamotarẽhɨmbrɨ aico, pe avei pe amotarẽhɨra yuvɨreco. Acoi omboyeroya vahe rumo che porombohesa, pe porombohesa avei omboyeroyara yuvɨreco.
“Co nde rembiporavo ava co ɨvɨ pɨpendar pãhu sui erembou vahe cheu; orocua ucapa chupe. Yɨpɨndar ndeundar yuvɨrecoi. Ipare nde erembou cheu. Ahe vɨroya ité nde ñehe yuvɨreco.
Jesús oñehe iri ava eta upe aipo ehi: —Che aico tesapesa ava eta upe. Acoi che rupi secoi vahe vɨrecora tesapesa omondo vahe tecovesa apɨrẽhɨ vahe iyavei ndaseco iri chietera pɨ̃tumimbisa nungar mbahe-mbahe tẽi vahe pɨpe —ehi.
Pe rumo ndapeicuai eté. Che rumo aicua. “Ndaicuai” ahese, evocoiyase semirañete ai vahe aicora viña inungar pe peico. Che rumo supi eté aicua. Sese niha amboyeroya iñehe.