Nakoso Elisa sele ye kyɛ, “Mmerɛ bɔ biaa bie huru fili ye teaseɛnam nu ooyiale wɔ ne, aso nna me sunzum ɔne wɔ yeɛ bɛhɔle ɔ? Aso sɔ mmerɛ ye yeɛ odi kyɛ ede esikaa ne ndaadeɛ, olive boo ne bobe boo, mmoaen ne nandwie mɔ, ngoaa ne afaneɛ mɔ ɔ?
Mva nziele me nye so kyɛ, nikyee biala bɔ bɛyɔ ye wɔ ewiase ne, mefa nworɛ mepɛnzɛpɛnzɛ nu mete ye bo. Ɔte adwuma serɛ paa bɔ ye yɔlɛ nyɛ fɛ, bɔ Nyameɛ afa ato adasa so kyɛ bɛyere bɛ nwo bɛyɔ ɔ.
Mmerɛ bɔ okoyie wɔ yé ne, ma wɔ nye gye, nakoso sɛ mmerɛ tɛɛ to wɔ a, fa kɔ adwenedwene nu. Nyameɛ bɔ ɔmane sɔ tebea ne wale ne, ye ala yeɛ wama ɛhe koso wawa ɔ, amaa ɔnate so kuro sona wannwu nikyee biala bɔ okosi wɔ ye si ɔ.
Na ngyerɛmɔ de, ɛmɔnwa: ‘Mvrama kotu ɛnɛ, ofikyɛ ewienu ayɛ kɔɔ ne kusuu.’ Ɛmɔse kyɛbɔ besi bekyire ewienu dwirɛ bo ɔ, nakoso mmerɛ ne nwo nzɛngyerɛnneɛ de, ɛmɔngora nu kyire.]