2 Tesalonikɛ̀n anmàn-bɔ̀ 2:7 - Ɛmɛẅi ankà ankrànkràn 20037 Anbɔrɛ-wrɔn kɔrɛ̀-srɔn lɔ dú ɔkɔ̀hɔ̀n hán mɛ̀n ɛbán mɛ̀n; tɛ́n, ne le dú ɔkɔhɔ̀n lɔ n'ɛhán mɛ̀n cehɛ́n ɛnvra léyi ɔwrɔn léyi vru ẅɛn nɛ̀n hɛ́n nɔn, ke le srú nɛ̀n ɛnlevri-sù ke die nɔn. Faic an caibideil |
Hɛ̀ɛ̀, ye sɩ̀ wrɔ́n anmanta rɔ́, nɛ̀n sevri ankà-bán-ankà léyi b'ankaẅì-bùtan ke yé nɔn! Krisì léyi srɔ, ndù hán ɔwrɔnẅì hɔ́ nɔn, Ɛnhɛ́n Prɔnprɔn yé le, nɛ̀n dú ɛnyrɔnnan-wrɔn kɩ Ɔwɔ-kùyüre-bɔ̀ cüe nɛ̀n ankɔrɛ̀ ezìwúɛ. Yɛ dɔ́ n'ankà ɛnhi wú anmàn hɔ̀n lɔ fɛn, bobrebe bú n'ankà tán ankaẅì ɛnhibù wú, ye sɩ́ nɛ̀n ɛwú anhobɩ́ ci-zrɔ lɔ mɛ̀n.