2 Korɛntɛ̀n anmàn-bɔ̀ 4:8 - Ɛmɛẅi ankà ankrànkràn 20038 Ɛgbànkàn mɛ̀ntɛ mɛ̀ntɛ kɛ mian bɔ̀, tɛ́n ke sɩ́ boyɛ bɔ̀ wá; bɔ́ dú ɛnkrɛ̀ta kuemɛ̀n, tɛ́n esɛ́ dú bɔ̀ ɛmɛ̀n; Faic an caibideil |
Ɔwɔ̀ɛn-nyan hɔ̀n léyi nyɛ́n nyrì nɔn, dú yɔ hɔ̀n léyi anwrɔnẅì kɛ kán ɛnbì lɔ fɛn nɔn. Ɔwɔ dú ɔmùan-zri-di-wrɔn n'ɔmùan-wá hɔ̀n lɔ mɛ̀n, kɩ nɛ́n sɩ̀ tán ɛkɔrɛ̀levri, ô ɔwɔ̀ɛn-nyan cüì kɛ̀ ká nyɛ̀n; tɛ́n, ɛnvra léyi ɔwɔ̀ɛn-nyan kɛ lɛ và nɔn, nɛ lɛ tán nyɛ̀n ecüì, ô nyɛ́n kɛ́n nɛ̀n hɛ́n, kɩ ɔmu lɔ, nyɛ́n cɔ́ ɛyri nyɛ́n dú nɛ̀n ɛmɛ̀n nyɛ́n srɔ ɛntrɛ.