1 Tesalonikɛ̀n anmàn-bɔ̀ 2:4 - Ɛmɛẅi ankà ankrànkràn 20034 Tɛ́n, ɛnvra lɔ fɛn bɔ́ dɔ́ ankà kɛ hán ɔmu le Ɔwɔ ke ji nɔn, ɔmuhi nɛ̀n ẅɛn bɔ́ esɛ́ kɩ nɛ̀n tán bɔ̀ n'Ɛmɛẅi ankà Ankrankran lɔ nɔn. Bɔ́ sɩ́ ji anwrɔnẅì cüɛ̀n, tɛ́n Ɔwɔ cüɛ̀n léyi kɛ wɔɛn bɔ́ ɛnbɔrɛmɛ̀n ankà-tro hɔ̀n lɔ nɔn. Faic an caibideil |
Zɛtɛn nɛ dɔ́ yi andɛ̀n anhɔnmɛ̀n le: “Simɔn, Zhan ẅì, ɛ cüɛn mɛ̀n hàn?” Kɛ hán Piɛrɛ̀n ejüedì, ɔmuhi Zhezü ke yrɛ nɛ̀n andɛ̀n anhɔnmɛ̀n le: “Ɛ cüɛn mɛ̀n hàn?” Kɩ nɛ̀n mrɛ́n yi ɔmùan le: “Ɛẅɛnwrɔn, è nyri eci lɔ fɛn; è nyri ɔmu le mɛ cüɛn mɛ́n.” Zhezü kɛ dɔ́ nɛ̀n le: “Ɛ wá mɛ́n kɔ̀kɔ̀sɛ̀ hɔ̀n lɔ esùva.