Lucas 5:7 - Dios ã jáap naáwát tólih7 Páant ĩ boloh wáyachah ennit, ĩ pej jʉmnit queét pebh pahnitdih Simón ãt ejep wʉt jĩ: “¡Jwiítdih ñi teo wáac jʉ̃ʉ́wʉ́!” ãt niijíp wʉt jĩ. Pánih teo wáacadih jʉibínit, chénat pah chóo queejwã́dih ĩt ʉb yac yáwanap wʉt jĩ. Dawá queejwã́ jʉmna, ĩ́ih jãáj chóona ãt daábíhip wʉt jĩ. Faic an caibideil |
Páant dawá queejwã́dih ennit, Jesús ã wẽpatdih jéihna, Simón bʉ́dí ãt ʉ́ʉmʉp wʉt jĩ. Pánih ʉ́ʉmna, Jesús pebh bódicha caj yoh ñajnit, Jesúsdih nin pah ãt niijíp wʉt jĩ: —Maá, meém chah wẽpni, tʉ́ini caá. Obohjeéhtih, weémboó yéejni caá. Pánihna, meemdíh wã ʉ́ʉmʉchah, biáboó ma bejeé, ãt niijíp wʉt jĩ. —¡Ma ʉ́ʉmca bojoó! Bʉʉ meém queejwã́dih bid jwʉhni caá. Obohjeéhtih, meemdíh wã tʉ́ʉt nʉʉmʉ́chah, queejwã́dih ma bidat pah mʉntih, cã́acwãboodíh bidnit, wĩ́ih doonádih ma naóhbipna caá, weemdíh jepahna, wĩ́ihwã ĩ jʉmat pínah niijná, Jesús caandíh ãt niijíp wʉt jĩ. Simón ã ʉ́ʉmat biíc yoobó ã pej jʉmnitbʉt ĩt ʉ́ʉmʉp wʉt jĩ. Santiago, Juan wʉt jĩ ã pej jʉmnit. Queét chénewã Zebedeo weh wʉt jĩ.
Pánihna, wã tʉ́i pej jʉmniá, queét yaádhdih ma teo wáacá, míic ámohnit, tʉ́i biícdih ĩ jwʉ́ʉb jʉmat pínah niijná. Queét yaádh, Clemente, bitabʉt weém biícdih yeejép yapna yʉhna, Jesúíh doonádih jwĩ bohénap jĩ. Queét yaádhbʉt Jesúíhwã ĩ jʉmʉchah, Dios ã́ih papélah tólih panihnidih ĩ wʉ̃tnadihbʉt ãt daacáp wʉt jĩ. Caán tólihboó páantjeh ãjeéh jʉmnit cã́acwã ĩ wʉ̃tna daácni ã jʉmna caá.