11 Páant ã niijíchah joinítboó Jerusalén tʉ́tchi pebhjeh jʉmna, caanná jʉibínit, “Maáh ã waadbípna nacaá”, ĩ niíj jenah joyátdih jéihnit, nin pah queétdih ãt niíj bohénap wʉt jĩ:
Biíh yeó jáapdih fariseowã Jesúsdih nin pah ĩt niíj ʉʉ́bh joyóp wʉt jĩ: —¿Débólih tigaá nin baácboó Dios ã maáh jʉm jwíihbi? ĩt niijíp wʉt jĩ. —Dios ã maáh jʉmatdih yeéb cã́acwã ñi jéih encan caá.
Pánihat tʉ́ttimah, jeáboó ã pʉ́ʉh laab béjat yeó jáap pínah tóah jʉ̃ʉ́wʉ́chah, “Weemdíh Jerusalén tʉ́tchina bejat caá náahap”, Jesús bʉ́dí ãt niíj jenah joyóp wʉt jĩ.
Biíc yeó jáap Olivo jee jína Jesús ã bohénit biícdih ã jʉmʉchah, caandíh nin pah ĩt niíj ʉʉ́bh joyóp wʉt jĩ: —¿Maá, Romano maátadih yohnit, bʉʉ jwiít judíowã jwĩ maáh ma waadmí niít? ĩt niijíp wʉt jĩ.