Dios naáwátdih naóh yapani Isaías jwĩ éet Sara ded pah mi yapatjidih jenah joinít, nin baácboó jʉmni Jerusaléndih, jeáboó jʉmni Jerusaléndihbʉt ded pah ã yapat pínahdih Dios ãt jenah joyát tʉ́ʉtʉp jĩ. Caandíh jenah joinít, nin pah ãt niíj daacáp tajĩ: “Weh wihcannih, bʉ́dí ma wẽi ñaacá. Weép jʉmna tʉbatdih jéihcannih jʉmna yʉhna, ma weh jʉmbipna caá. Ma jʉimená dawá jʉmnit, meemdíh teo wʉ̃hnih mi jʉimená chah ĩ jʉmbipna caá. Pánihna, ma tʉ́i weñeé”, ãt niíj daacáp tajĩ. (Is 54.1) Páant niíj daácnit, chah dawá mi jʉimená ĩ jʉmat pínahdih naóhna, jeáboó jʉmni Jerusalén tʉ́tchiboó dawá Jesucristodih jepahnitji ĩ jʉmat pínahdih niíj naóhna ãt chãjap tajĩ. Agardih Abraham ã yohat pah nin baácboó jʉmni Jerusaléndih ĩ yohat pínahdihbʉt niíj naóhna ãt chãjap tajĩ.