O SEÑOR, bo man ta na laria ta menasá, pero nan no ta mir'é. Laga nan deskubrí pa nan bèrgwensa bo ardiente amor pa bo pueblo. Laga kandela, destiná pa bo enemigunan, devorá nan.
Ma n' ta hende sinsero Bo ta buska, SEÑOR? Bo a gòlpia e pueblo akí, pero esei no a sirbi pa nada. Bo a aplastá nan, pero nan a nenga di kohe kurpa. Nan ta kabesura, nan ta nenga di bolbe serka Bo.’
E hòmber ei a bisa mi: ‘Hende, wak bon, habri orea i paga tinu na tur loke mi ta bai mustra bo, pasobra ta p'esei a trese bo aki. I tur loke bo mira bo mester partisipá pueblo di Israel.’
SEÑOR a rospondé riba esei: ‘Djis drei wak e pueblonan rondó di boso i paga bon tinu; boso lo keda boka habrí pa loke boso ta mira. Tin unu na punta di hasi algu — boso mes lo mira — ku boso lo n' biba kere, si hende lo a konta boso.
boso mester duna Mi e honor ku ta pertenesé na Mi. Si boso no obedesé e mandamentu ei ni tum'é na serio,’ SEÑOR di universo ta bisa, ‘lo Mi manda desaster riba boso. Na lugá di privilegio Mi ta duna boso desaster. Mi ta hasiendo esei kaba, pasobra boso no ta tuma e mandamentu na serio.
Ora e muhénan ku tabata yud'é a ripará ku e tabata muriendo, nan a bis'é: ‘Keda bo trankil, bo a haña un yu hòmber.’ Pero e no a rospondé ni sikiera a hasi kaso.