8 Ma Zaccheu s'arrizzò è disse: «mì, o Maestru, dò à i povari a mità di tuttu u meiu, è s'e' mi so impatrunitu mai di quellu di nimu, li ne vogliu dà quattru volte altrettantu.»
Vinditi a vostra robba è feti ni a limosina; feti vi borsi chì ùn si frustanu, un tisoru in li celi chì ùn pò spariscia, chì nè u latru ci si avvicina, nè a tignola ci si metti.