MARK 8 - AMÜSÜH HÜM CL Bible (BSI)Chithürü Phüyi Yimkipkhi ( Mt 15.32-39 ) 1 Judüki nimungbo ching, kheaküshe yimto ato mukhung, tüsho arübo atsühpü mülakhinü apinü ajingyanrü jibah tha, 2 “Inü botobo muzholah, tümütüsho arübo nimung mahsam I lung lado tüsho atsühpü müla. 3 Tüsho inü arübo khümde arü yam lim yüshihsho, arübo limro ching khümkeakabahbah; tümüde arü khürü a limshu chingnü arüa lah.” 4 Judüki api jingyanrübonü alo, “Harü mihtsürü bukthsüshihpü thsüde ha sunglo ching küde thsah yikhap suhdahde angüpü?” 5 Apinü arü ki keo, “Nüsa yikhap küdükhüh la?” Tüsho arünü 7 lah de alo. 6 Tüsho apinü boto ju alo kheak binpü thiyukhüm jih. Apinü yikhap 7 ju lu tüsho makshe jihbah yihnak tüsho boto ahiuhshihpü jingyanrübo kilim jih; tüsho arünü jude rhimo. 7 Tüsho arü thüngüh anükhüh lakheah, Jisunü makshe jihbah ju she arü ki ahiuhpü tha. 8 Junangde arünü bukthsüde tsüh, tüsho aningkhi adütrebo muluk 7 hanmukhung. 9 Yimtsührü mihtsürü 4000 bande alakheah. Tüsho apinü arü thiyia tsoshih. 10 Tüsho nahdü lang apinü jingyanrü lung sangkung ching yüzah tüsho Dalmanutha lomi ching yü. Amütsan Khülang Kheangkhi ( Mt 16.1-4 ) 11 Tüsho Pharisirünü arübah api ki atsangachihpü tankih. Api rükakide yinmi chingnü amütsan khülang kheang. 12 Tüshe apinü me chingnü sükde lümbah tha, “Tümü thsükhi ha lünnü amütsan kheangcho? Atsütsü inü nüsa ki thachoh, ha lün kilim amütsan tümü müjih.” 13 Tüsho arünü chamachihbah sangkung ching yüzahlo, tüsho püpü thrip yü. Pharisirü tüsho Herod Phaüm ( Mt 16.5-12 ) 14 Jingyanrübonü yikhap lupü mihabah, tüsho arü lung sangkung ching yikhap 1 kheak hode mülakheah. 15 Judüki apinü arü neangneangde tha, “Aniang, Pharisirü tüsho Herod phaüm dünkheak kümkangang.” 16 Jumonü arünü arü bolung lümakheahde tha, “Ha isa yikhap mülamonü ah.” 17 Tüsho Jisunü ju mükheahbah tha, “Nüsa yikhap mülamonü tümüde nüsanü thaachihcho le? Nüsanü kheaküshe mümükheah de yungsho manikhit de? Nüsa mulong kheaküshe müküpla de? 18 Mükbo labah, nüsanü müngü de? Tüsho nükhünbo labah, nüsanü musocho de? Tüsho nüsanü mülümkhitcho de? 19 Küyimki inü 5000 thsungkheak yikhap 5 yihnakkhea, nüsanü adütre muluk küdükhüh mide hanmukhungkhea?” Arünü api ki, 12 de alo. 20 “Tüsho küyimki inü 4000 thsungkheak yikhap 7 yihnakkhea, nüsanü adütre muluk atoto küdükhüh hanmukhungkhea?” Tüsho arünü, 7 de alo. 21 Jumonü apinü arü ki tha, “Nüsanü kheakü khiungde manikhityi de?” Bethsaida ching Müktukrü Thsüngukhi 22 Judüki api Bethsaida ching arü; tüsho arünü api kilim müktukkhi mihtsürü khülang bedarü tüsho api kheak qiupü mushu. 23 Apinü müktukbuh ju akhah kheaknü thoa lubah kiulong chingnü wukhiuk. Küyimki apinü mihtsürü mük kheak mukhiukkihkhea, tüsho akhahnü api qiukhea, Jisunü keo, “Nünü tümükhüh ngünah?” 24 Apinü abinkih-a kheah tüsho tha, “Inü mihtsürü ngüchoh; tüshe arübo sangdungbo nangde tsahchoh.” 25 Jisunü khülang ki mihtsürü mükbo ching akhahnü qiu tüsho abinkih-a kheahshih. Tüsho api tsüde kambah lüpdükhi mütsande ngü. 26 Tüsho apinü ayam lim thiyia yüshihde tha, “Kiuto ching düyü yungsho kiuto ching she ki she dütha.” Peternü Jisu dünkheak Khipkhitkhi ( Mt 16.13-20 ; Lk 9.18-21 ) 27 Kheakü Jisu tüsho ajingyanrübo Kaesarea Filipi kiuto ching wukhiuk; tüsho limro ching apinü ajingyanrübo ki keo, “Mihtsürübonü I she ah de thacho?” 28 Tüsho arünü alo, “Johan Baptijihbuh; tüshe khürünü tha, Elija; tüsho khürünü wukihrü bolung khülang ah de tha.” 29 Apinü arü ki tha, “Tüshe I ju she ah de nüsanü thacho?” Peternü api ki alo, “Nü a Khrista ah.” 30 Judüki api dünkheak she ki dütha de arü ki thiyukhüm jih. Jisunü Api Thsünüpü tüsho Ashepü Thakhi ( Mt 16.21-28 ; Lk 9.22-27 ) 31 Tüsho apinü Mihtsürü Tsührü ju khide thsünübah, azothsürü le amükeam putungrü tüsho athrütrübonü abahyukbah, alaksahbah, tüsho nimung mahsam dunglim asürülobah de arü ki thsangyupü tankih. 32 Apinü ha yu amikheak akhiukde tha. Tüsho Peternü api bemuwuhbah athürühpü tankih. 33 Tüshe küyimki apinü rholobah ajingyanrübo kheak kheahkhea, apinü Peter ki thürühde tha, “I dunglim yüang, Arimri! Tümüde nünü Thrünpuh yungde mihtsürü dünkheak lümrhihchoh.” 34 Judüki Jisunü boto le jingyanrübo api kilim jibah tha, “Shepünü I dunglim arüpü künlanü, api küdah thsüde danyukbah nihbuh sangkim shuhang, tüsho I yanang. 35 Tümüde shepünü nihbuh rhangdung khümkhitpü künbanü ju adükheakbah, tüshe shepünü I tüsho thiyusheak-atsü dünkheak nihbuh rhangdung dükheakchonü akhümkhitbah. 36 Tümütüsho mihtsürü khülangnü alomiküp athrünkhi alü thsübah nihbuh me dükheaksho api tümü alü thsüba? 37 Yungsho mihtsürü khülangnü nihbuh rhangdung müthri tümü jihba? 38 Tümütüsho shepünü ha yüliyüra tüsho neak lakhi lün ching I tüsho I yubo dünkheak achihbanü, amüsüh yunirübo bede Abuh müretahkhi ching api arüchoki Mihtsürü Tsührünü anihbuh dünkheak achihbah.” |
Yimkhiung Naga CL Bible - AMÜSÜH HÜM
Copyright © 2008 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India