JEREMIA 2 - AMÜSÜH HÜM CL Bible (BSI)Thrünpuhnü Israel Kümkhi 1 Atungpuhnü I ki tha: 2 Yüang tüsho Jirusalemnü sode zhiyukang, Atungpuhnü ha thachoh: Inü nü athunuchoki shuhmülanga jihkhi lümkhitchoh, akhuh yamkhün thsüchoki mümükheankhi lomi sunglo ching nünü I yankhi lümkhitchoh. 3 Atungpuh kilim apinü yimlukhi akhuhbe sangaso Israel amüsüh lakheah. Ha tsührü alala amülim ngüde alakheah; thsümütsü arü kheak arü, Atungpuhnü thachoh. Israel Jipürü Neak 4 Atungpuh yu aniang, O Jakob yamkhün, tüsho Israel trük yamkhün alala. 5 Atungpuhnü ha thachoh: Tümü amülim nüsa jipürünü I kheak ngübahle I kheaknü arübo limshude ayükhea, tüsho müthülünkhi dunglim yükhea tüsho arübo müthülünde kamkhea? 6 “Atungpuh küching la, shepünü isa Ijip chingnü bede atukhea, shepünü isa sunglo ching bede yükhea, loshelo tüsho alokhünbo lakhi lomi ching, akung tüsho khide amiting lomi ching, shenü mütsahhokhi lomi ching, küching sheshe mülakhea?” de arünü mütha. 7 Inü nü suhdahkhi lomi ching sangaso tüsho atsü mungjibo tsühshihpü bedarü. Tüshe küyimki nü yüzahkhea, nünü I lomi müneanabah, tüsho I yamrüplurüp athraneanbe kamshih. 8 “Atungpuh küching la?” de amükeamrübonü mütha. Yakzanshuhrübonü I mümükheah; Yakzanshuhrübonü I azhihde lakmih; wukihrübonü Baal hode müchit, tüsho alü mülakhi kukruk dunglim yü. Api Mihtsürübo azhihde Atungpuh Mahkhap 9 Jumonü khülang ki inü nü thürühlochoh, Atungpuhnü thachoh, tüsho inü nü tsührü tsührübo thürühchoh. 10 Saipra keyean lomi hode yüang tüsho kheahang, Kedar lim yüshang tüsho kümkangde kheahyukang; hadürü ju ching lakhea shi yungnü kheahang. 11 Trükshihnü jurübo thrünpuh yunga lalashe thrünpuhbo müthrikhea shi? Tüshe I mihtsürübonü alü mülakhi dün arü müretahkhi müthriabah. 12 Ha ki müyinsahang, O yinmibo, atrekhi atonü niukang, Atungpuhnü thachoh, 13 tümüde I mihtsürübonü amülim mahne yihbeakdo: arünü I, rhangdung kenü bahyukdo, tüsho arünü arü thsungkheak kekhip, ke mükinglokhukkhi atrükhi kekhip kiua lah. Israel Thiyuro-mülakhinü Adünjikhibo 14 Israel azhorü a de? Api azhorü thsüpü zübekhea de? Dale küde thsah api ririnü lakshihcho? 15 Kekhüzübonü api azhihde arung, arünü achangnü arung. Arünü api lo abahkhi kamshih; api kiutobo mihtsürü mülade thsümünima lah. 16 Ju lang yung, Memphis tüsho Tapanhes mihtsürübonü nü kuro yihrüpdo. 17 Ha apinü nü limro ching bechoki Atungpuh nü Thrünpuh bahyukkhinü nü kheak handarükhi yung de? 18 Dale Ijip ching Nile ke yungpü yükhinü nü tümü alü ngücho? Yungsho Asiria ching Euphra ke yungpü yükhinü nü tümü alü ngücho? 19 Nü mihbukmuyuk hode nü thsümüchibah, tüsho nü sühmüzahkhinü nü abahkhi kambah. Nünü Atungpuh nü Thrünpuh bahyukpü ju amütsü tüsho akhüh de mükheahang tüsho kheahang; I trekhi nü kheak müla, Atungpuh Wuto Thrünpuhnü thachoh. Israelnü Atungpuh Kingaünpü Reanglokhi 20 Ashang tsodo, nünü nü sangkaplak yihshak tüsho thiyuchihchim yihshakabah, tüsho nünü tha, “ Inü mütankih!” Awung achang abande tüsho sangdung phüyak aban khüp müzammüramrü nangde nünü yap. 21 Tütüshe amokhitkhi kurungaso nangde inü mokhita zokhi chingnü nü khimkheah. Dale küde thsah nünü thsümünimkhea tüsho mütüm kurungaso kamkhea? 22 Nünü molikenü müsühsüh she tüsho sabünnü hihde niuhniuh she nünü alakmihkhi dükhüh judü lang I miki lah, Atungpuh Thrünpuhnü thachoh. 23 Küde thsah nünü thakhukpü, “ I a mümünean, inü Baal dunglim müyü?” Jindükhün ching nü limro kheahang; nünü arhimokhi mükheahang– nü a athrikhi mütüm Kemel halim-halim yungchoh. 24 Mütüm khora sunglo ching lah, anihbe phümünkhi ching sheak luchoh! Shenü anihbe shih künkhi tuklopü? Anihbe yihnüpü yimrü sheshe mükeak; anihbe amüdungpü kim ching arünü anihbe ngübah. 25 Püpürü thrünpuhbo müshamkhinü nü jing düthrokheam yungsho nü thru dükungshih. Tüshe nünü tha, “Ha lümkhi akeangkeang, tümüde inü jaksorü muzhodo tüsho arü dunglim I yübah.” Israel Thsümüchipü Thülünkhi 26 Ahührü tholochoki achih ngükhi nangde, Israel yamkhün achih ngübah–arübo, arü kiulongthsürübo, arü torübo, amükeamrübo, tüsho wukihrübo, 27 shepünü sangdung ki tha, “ Nü a I buh,” tüsho lung ki tha, “ Nünü I zübe.” Tümüde arünü arü düthsün I kilim anguh. Tüshe arü küpkhuk kim ching arünü thachoh, “Arang tüsho isa khümkhitang!” 28 Tüsho nünü nü thsungkheak thsükhi thrünpuhbo küching la? Nü küpkhuk kim ching arünü nü khümkhitkhukpü lasho arü arüshang; O Juda, nü kiutobo lakhi nangde nü thrünpuhbo hihde lah. 29 Tümüde nünü I azhihde atsangcho? Nüsa alalanü I azhihdo, Atungpuhnü thachoh. 30 Inü akeangkeang ching nüsa tsührübo shikdo; athsülangkhi arünü tümü müleangkhi. Nü nukshangnü nüsa yo wukihrübo athsümünimbe kekhüzünü nangde muyuabahdo. 31 Tüsho nü, O ha lün, Atungpuh yu aniang! Israel kilim I sunglo yungsho khide amiting lakhea de? Dale, “ Isa zuzu lah, kheaküa isa nü kilim marü” de küde thsah I mihtsürünü thacho? 32 Anünürü khülangnü anihbe zülu yungsho arhangrü khülangnü anihbe thüniokhimmih mihba de? Tütüshe I mihtsürünü mükhebinbe nimungbo I mihabahdo. 33 Nünü nü müyamrü dunglim müshampü dükde mükheahlah! Amütsü liberü she nü kheahkhichoh. 34 Kheaküshe arünü chakashungde yüzahkhi müngüngü she nü khim kheak amülim-mülarü zhochihrü rhangdung thiyih kihlah. Tütüshe harü lalashe 35 nünü thachoh, “ I amülim müla; tsükjide api bukakhiukkhi I kheaknü rholode tsodo.” Kheakü inü, “ Inü neak müyihbeak” de athamonü nü kilim mahkhap handarüchoh. 36 Küdüküdü she shande, nü limro müthrichoh! Asirianü achih ngüshihkhi nangde Ijipnü nü achih ngüshihbah. 37 Nü khahnü ku thürümlobah ju chingnü she nü arüabahbah; tümüde nünü mulonglamrü Atungpuhnü bahyukdo, tüsho arü hode nü alü müngü. |
Yimkhiung Naga CL Bible - AMÜSÜH HÜM
Copyright © 2008 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India