Matiu 12 - BAIBOL ỌFUANFON NA RẸ ỌPHỌ RẸ AWANRE KUGBE ỌPHỌ ỌKPOKPỌIdibo na Kọrọ eka Boba vwẹ Ẹdidjala ( Mak 2.23-28 ; Luk 6.1-5 ) 1 Vwẹ ọke yena Jesu kọ wan ugbeka vrẹn vwẹ edidjala; owẹvwe ko hwe idibo rọye, ayen ke kọrọ eka eboba na ria. 2 Ẹkẹvuọvo ọke rẹ otu ri Farisi vwọ mrẹ, ayen da ta kẹ nẹ, Nighe idibo wẹn ruẹ obo ri jefo vwẹ edidjala. 3 Ẹkẹvuọvo ọ da ta kẹ ayen nẹ, Ovwan ji se-e, obo ri Devid ruru vwẹ ọke rẹ owevwe vwo hwe kugbe ikru rọye-e; 4 Obo rọ ro uwevwi rẹ Ọghẹnẹ, ọ da re ikara re vwo ze izobo, ro fori kẹ rọ re-e, eyẹ ikru rọye-e, jokpa rẹ orherẹn ọvo? 5 Eyẹ we ji se vwẹ ẹbe rẹ urhi na, nẹ orherẹn de ru iruo rẹ ẹga vwẹ evun rẹ uwevwi rẹ ẹga vwẹ ẹdidjala yọ chọ urhi? 6 Ẹkẹvuọvọ me ta kẹ ovwan nẹ, ohwo ọvo rọ rho nọ uwẹvwi rẹ ẹga na hẹ etinẹ. 7 Ọ da dianẹ ovwan riẹ otọ rẹ ota nana, me guọnọ aruẹdọn ọ dia izobo-o, mane ovwan gbi se brorhiẹ hwe ọ rọ re ase-e. 8 Kidie Ọmọ rẹ ohwo ọye olori rẹ ẹdidjala. Ohwo rẹ Obọ rọye Ghwuru ( Mak 3.1-6 ; Luk 6.1-11 ) 9 O de vrẹn nẹ etiyin, o de kpo Sinagọg rẹ ayen; 10 Nighe ohwo ọvo ro ghwobo hẹ etiyin. Ayen da nọ nẹ, ofori re vwo sivwi ohwo vwẹ edidjala? rere ayen vwọ mrasan muo. 11 Ọ da ta kẹ ayen nẹ, Ono vwẹ usun rẹ ovwan na, ro vwo ogegede ọvo, rọ da vabo she phihọ ọgọdọ vwẹ ẹdidjala, ro de je siono? 12 Kẹ ohwo rẹ akpọ rọ ghare nọ ogodẹ; Eriyin ofori re e ru obo ri yoma vwẹ ẹdidjala. 13 O da ta kẹ ọ ro ghwobọ na nẹ, Riẹn obọ wẹn. Ọ da ghine riẹn, ọ da ghwa riẹn kerẹ ọrivẹ na. 14 Ẹkẹvuọvo otu ri Farisi na da yanran ra jẹ iroro rẹ obo rẹ ayen vwo hwe. Odibo ra Jẹreyọ 15 Jesu vwọ riẹn ọna re, o de si oma te uko; ihwo buebu de nene, o de sivwi ayen ejobi. 16 O de ji urhi kẹ ayen nẹ e tue ọye phia-a. 17 Rẹ obo rẹ Aizaya mraro na vwọ mrasan gba rọ tare nẹ, 18 Nighe, odibo mẹ re me jẹreyọ, Ọ ro je vwe rẹ ivun rọye vwerhe ovwẹ; Ki mi phi Erhi mẹ phihọ evun roye. Kọye brorhiẹ rẹ Ikeferi. 19 Ọ cha pharhe-e, siẹvo kẹ ekpẹre-e; Eyẹ ohwo che nyo urhuru rọye vwẹ otafe-e. 20 O che vwirhi ugbẹn rẹ eyareya-a, Eyẹ o che se fu umwerhanre-e, Bẹsiẹ ro che vwo brorhiẹ na ejobi kparobọ. 21 Odẹ rọye Ikeferi na ejobi cha vwẹ ẹro so. Jesu kugbe Bẹlzibọl ( Mak 3.20-30 ; Luk 11.14-23 ; 12.10 ) 22 Etiyin e de mu ohwo ọvo ro vwo erhi rẹ idẹbono vwo rhe, orhuẹro kugbe odiunu, o de sivwo, o de nyo ẹme ọ da ta ota. 23 O de gbe ihwo na ejobi unu, ayen da ta nẹ, Ọnana dia ọmọ ri Devid na? 24 Ẹkẹvuọvo otu ri Farisi vwo nyo, ayen da ta nẹ, Ohwo nana di gheghe djẹ idẹbono-o ẹkẹvuọvo vwẹ ogangan ri Bẹlzibọl onotu rẹ idẹbono. 25 Ọ vwọ riẹn iroro rayen, ọ da ta kẹ ayen nẹ, uvie da ghare omobọ rọye, kọ hra, orere da vwọ so omobọ rọye ko she. 26 Ọ da dianẹ Idẹbono da djẹ Idẹbono phia, yọ ghare oma; komavọ uvie rọye se vwo mudia? 27 Ọ da dia ogangan ri Bẹlzibọl me vwọ dje idẹbono phia, kẹ ogangan rẹ ono emọ rẹ ovwan rha vwọ djẹ? Ovwan ọvo gbe brorhiẹ yena. 28 Ẹkẹvuọvo o da dia Erhi rẹ Ọghẹnẹ me vwọ djẹ idẹbono, yẹ uvie rẹ odjuvwu te ovwan oma re. 29 Mavọ ohwo vwọ sa ro uwevwi rẹ ọgba ro de miovwi emu rọye? Kọ ka gba ọgba na tavwe rẹ obọ rọye ki te emu rọye miovwi. 30 Ohwo rọ vẹ ovwẹ hẹ obọ-ọ yọ vwo so vwẹ; ohwo rọ vẹ ovwẹ gbeje koko-o yọ hra kufia. 31 Eriyin na me ta kẹ ovwan nẹ, kumwemwu kumwemwu rẹ ihwo ruru ejobi e vwo ghovwo, ẹkẹvuọvo ọ ro ru umwemwu kpahe Erhi Ọfuanfon na e se vwo ghovwo-o. 32 Kohwo kohwo rọ ta ota omiomiovwi kpahe ọmọ rẹ ohwo e vwo ghovwo, ẹkẹvuọvo ọ rọ ta ota omiomiovwi kpahe Erhi Ọfuanfon na e se vwo ghovwo-o. Urhe kugbe Emamọ Rọye ( Luk 6.43-45 ) 33 Ru urhe yovwi rere emamọ rọye vwerhe; eyẹ gbe ru urhe na miovwi rere emamọ rọye miovwi; Kidie emamọ rẹ urhe ọye e vwo vughe. 34 Ovwan uvwiẹ rẹ erọdekọ na, re pha brabra miomiovwi na, sa vwọ ta ota rẹ esiri, kidie obo rẹ ohwo rori vwẹ evun ọye ọ ta phia vwẹ unu rọye. 35 Ohwo esiri vwenẹ, emu esiri ro vwori ọ vwọ kẹ ihwo; ohwo ọbrabra vwenẹ, emu obrabra rọ vwori ọye ọ je vwọ kẹ Ihwo rhe. 36 Me ta kẹ ovwan nẹ, omota rẹ ọdẹ rẹ ovwan tare ejobi e vwo gu ẹdjọ rẹ ovwan. 37 Ota re wọ tare e vwo brorhiẹ hwe we, ọye e ji vwo bru kẹ wẹ. Orua Ọbrabra Guọnọ Oka ( Mak 8.11-12 ; Luk 11.24-26 ) 38 Evo vwẹ isiẹbe na kugbe Farisi na da ta kẹ nẹ, Oyono, avwanre guọnọ oka nẹ obọ wẹn rhe. 39 Ẹkẹvuọvo ọ da ta kẹ ayen nẹ orua umwemwu na kugbe evwọnrọn efian na, ovwan guọnọ ọka, a sa vwẹ oka kẹ ovwan, jokpa rẹ oka ri Jona rẹ ọmraro na. 40 Kirobo ri Jona dia evun rẹ eri ẹdẹ erha na, ọtiọye Ọmọ rẹ ohwo cha dia ẹdẹ erha vwẹ evun rẹ otọ. 41 Ihwo ri Ninive cha vwẹ orua nana guẹdjọ rẹ ayen de bru hwe. Kidie ayen kurhẹriẹ vwẹ oma rẹ eyono ri Jona; Gbe nighe, ọ rọ rho nọ Jona hẹ etinẹ. 42 Ovie rẹ aye, Sheba cha vwẹ orua nana guẹdjọ ro de bru hwe; Kidie o nẹ oba rẹ akpọ rhe ri yono ẹghwanre ri Solomọn; gbe nighe, ọ rọ rho nọ Solomọn hẹ etinẹ. Erhi ro Jẹfuọn na Rhivwi rhe ( Luk 11.24-26 ) 43 Ẹkẹvuọvo erhi ri jẹfuọn, de nẹ evun rẹ ohwo nu, ọ me yanrhẹ yankpo ra guọnọ asan rọ dia, ọ gbe mrẹ-ẹ. 44 Kọ ta kẹ oma rọye nẹ, mi rhivwi kpo uwevwi ri mi nurhe jovwo; ọke ro vwo te etiyin, ọ da mrẹ ofefe e hwerhire, a rhuẹrero fia. 45 Ko rhivwi yanran, ọ me ra reyọ erhi ighwrẹ efa re bra nọ ekpuyovwi rọye, ayen me ro evun rọye rhe dia. Eyenre rẹ ohwo na vwẹ ukuko na mi rhi miovwi nọ ọ rẹsosuọ. Ọtiọye orua nana cha dia. Oni kugbe Iniọvo ri Jesu ( Mak 3.31-35 ; Luk 8.19-21 ) 46 Rọ ghwa vwọ ta ota na kẹ ihwo na, oni rọye kugbe imoni rọye de mudia vwẹ otafe re guọnọ ta ota kẹ. 47 Ohwo ọvo da ta kẹ nẹ, Nighe oni wẹn kugbe imoni wẹn i mudia vwẹ obo otafe re guọnọ owẹ mrẹ. 48 Ẹkẹvuọvo ọ da ta nẹ, Ono hẹ oni mẹ kugbe imoni mẹ? 49 Ọ da riẹn obọ phihọ idibo rọye, ọ da ta nẹ, Nighe oni mẹ kugbe imoni mẹ! 50 Kidie ohwo kohwo ro ru ẹguọnọ rẹ Ọsẹ mẹ rọ hẹ obo odjuvwu, ọye hẹ oniọvo mẹ rẹ oshare kugbe ọ rọ ọmọtẹ kugbe oni mẹ. |
Bible in Urhobo © United Bible Societies, 1977.
Bible Society of Nigeria