Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Hechos 8 - Triqui de San Juan Copala

1 Ne̱ síí cuꞌna̱j Saulo yoꞌ roꞌ, cuna̱j quiranꞌ Esteban rá soꞌ a. Ne̱ güii dan me se guun cheꞌe̱ nii quiꞌyaj ndoꞌo nii sayuun man xꞌneꞌ nij síí noco̱ꞌ man Jesús síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén a. Dan me se cunánj nij soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ chaꞌnuu̱ nij soꞌ nu̱ꞌ estadó Judea do̱ꞌ, estadó cuꞌna̱j Samaria do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ maꞌa̱n nij síí cuneꞌ Jesús caꞌa̱nj nata̱ꞌ snana̱ soꞌ roꞌ, me nij síí ꞌo̱ quináj chumanꞌ Jerusalén a.


Quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Saulo sayuun man nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Jesús a

2 Ne̱ dan me se taꞌa̱j nij síí sa̱ꞌ nimán cachinꞌ man Esteban, ne̱ taꞌvee uxrá nij soꞌ cheꞌé se vaa caviꞌ soꞌ a.

3 Tza̱j ne̱ síí cuꞌna̱j Saulo me se síí ta̱j riꞌyunj man xꞌneꞌ nij síí noco̱ꞌ man Jesús me soꞌ, ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo soꞌ sayuun man nij soꞌ a. Dan me se cuchiꞌ soꞌ veꞌ ya̱nj ꞌo̱ ꞌo̱ nij síí noco̱ꞌ man Jesús, ne̱ taꞌaa soꞌ man nij soꞌ, ne̱ dan me se nu̱ꞌ snóꞌo nu̱ꞌ chana̱ nu̱ꞌ taꞌaa soꞌ, ne̱ caxríj soꞌ tagaꞌ man nij soꞌ a.


Cuchiꞌ snana̱ Yaꞌanj estadó Samaria a

4 Dan me se nij síí chaꞌnuu̱ me se chéé ndoꞌo nij soꞌ nataꞌ nij soꞌ nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé Jesús rihaan yuvii̱ a.

5 Ne̱ síí cuꞌna̱j Felipé caꞌanj chumanꞌ noco̱o doj na̱j estadó Samaria, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ cheꞌé Síí Caꞌnéé Yaꞌanj Ti̱nanii man Yuvii̱ rihaan Sayuun a.

6 Ga̱a ne̱ cuno nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ snana̱ Felipé, ne̱ queneꞌen nij soꞌ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj soꞌ, ne̱ cheꞌé dan sa̱ꞌ ndoꞌo nanó xre̱j cunuda̱nj nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ snana̱ Felipé a.

7 Dan me se queꞌe̱e̱ nij nana̱ chre̱e curiha̱nj nimán yuvii̱, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ nucua̱j caguáj nij nana̱ chre̱e yoꞌ ga̱a curiha̱nj nij yoꞌ a. Ne̱ nahuun queꞌe̱e̱ nij síí nuu chrúnj raꞌa do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ nij síí nuu chrúnj tacóó do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ nij síí chéé rengo̱ do̱ꞌ,

8 ne̱ cheꞌé dan guun niha̱ꞌ uxrá rá nimán nij síí ya̱nj chumanꞌ yoꞌ a.

9 Ne̱ dan me se ga̱a ataa cuchi̱ꞌ Felipé chumanꞌ yoꞌ, ne̱ vaa ꞌo̱ snóꞌo cuꞌna̱j Simón chumanꞌ yoꞌ, ne̱ Simón me se quiꞌyaj chru̱u̱n ndoꞌo soꞌ, ne̱ caꞌanj rá nij síí ma̱n Samaria, quiꞌyaj soꞌ a. Ne̱ cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa síí noco̱o uxrá me maꞌa̱n soꞌ a.

10 Ne̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ caráyaꞌa̱nj uxrá se vaa quiꞌyaj soꞌ, ne̱ dan me se nu̱ꞌ nij síí noco̱ꞌ do̱ꞌ, nu̱ꞌ nij síí uun chij do̱ꞌ, cataj se vaa me soꞌ síí ata̱ ndoꞌo rej nucua̱j, quiꞌyaj maꞌa̱n Yaꞌanj, taj nij soꞌ, niꞌya̱j nij soꞌ man Simón a.

11 Dan me se sa̱ꞌ ndoꞌo nanó xre̱j nij yuvii̱ da̱j taj soꞌ, cheꞌé se neꞌen ndoꞌo soꞌ quiꞌya̱j chru̱u̱n soꞌ, ne̱ caꞌanj rá nij soꞌ, quiꞌyaj Simón a.

12 Dan me se ga̱a nataꞌ Felipé snana̱ Yaꞌanj nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé da̱j vaa uun chij Yaꞌanj do̱ꞌ, nana̱ cheꞌé se‑chuvi̱i Jesucristó do̱ꞌ, ne̱ cuchumán rá nij yuvii̱ nana̱ yoꞌ, ne̱ cataꞌ ne snóꞌo do̱ꞌ, chana̱ do̱ꞌ, cheꞌé Jesucristó a.

13 Ne̱ nda̱a maꞌa̱n Simón cuchumán rá nana̱ yoꞌ, ne̱ cataꞌ ne soꞌ, ne̱ ꞌo̱ chéé soꞌ ga̱ Felipé, ne̱ caꞌanj rá maꞌa̱n soꞌ uún ga̱a queneꞌen soꞌ da̱j a̱ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj Felipé a.

14 Dan me se cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí cuneꞌ Jesús caꞌa̱nj nata̱ꞌ snana̱ soꞌ síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén se vaa cuchumán rá nij síí ma̱n rej Samaria snana̱ Yaꞌanj a. Cheꞌé dan caꞌnéé nij soꞌ man Pedró do̱ꞌ, man Juan do̱ꞌ, se vaa cuchi̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan nij síí ma̱n Samaria a.

15 Dan me se cuchiꞌ ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j ro̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesús ya̱nj Samaria se vaa catu̱u̱ Nimán Yaꞌanj nimán nij soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj a.

16 ꞌO̱ se ataa nani̱j Nimán Yaꞌanj catu̱u̱ Nimán Yaꞌanj nimán nij soꞌ a. Ma̱an se tiha̱j cataꞌ ne u̱u̱n nij soꞌ cheꞌé se‑chuvi̱i Jesús Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ a.

17 Dan me se cutaꞌ raꞌa Pedró ga̱ Juan raa̱ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesús ya̱nj Samaria, ga̱a ne̱ catúj Nimán Yaꞌanj nimán nij soꞌ a.

18 Dan me se queneꞌen síí chru̱u̱n cuꞌna̱j Simón se vaa ga̱a cutaꞌ raꞌa Pedró ga̱ Juan raa̱ yuvii̱, ne̱ catúj Nimán Yaꞌanj nimán nij yuvii̱ yoꞌ a. Cheꞌé dan rquee̱ soꞌ saꞌanj rihaan ro̱j soꞌ,

19 ne̱ cataj soꞌ a: ―Rque̱ ꞌu̱nj saꞌanj man ro̱j so̱j, ne̱ rque̱ ro̱j so̱j se nucua̱j nica̱j ro̱j so̱j mán ꞌu̱nj, ne̱ me maꞌa̱n ꞌo̱ síí cuta̱ꞌ ꞌu̱nj raꞌaj raa̱, ne̱ caꞌve̱e catu̱u̱ Nimán Yaꞌanj nimán nij soꞌ, quiꞌya̱j ro̱j so̱j á ―taj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a.

20 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan soꞌ a: ―Ta̱dó so̱ꞌ se̱ cacaa so̱ꞌ rihaan yaꞌan ga̱ se‑saꞌa̱nj so̱ꞌ á. Me cheꞌé guun rá so̱ꞌ se vaa aneꞌ se rqué u̱u̱n Yaꞌanj ga̱.

21 A̱ doj se̱ caꞌvee qui̱ꞌyáá so̱ꞌ da̱nj maꞌ. A̱ doj ne vaa nica̱ nimán so̱ꞌ rihaan Yaꞌanj a̱ maan ado̱nj.

22 Vaa cheꞌé ca̱nica̱j nimán so̱ꞌ ta̱náj so̱ꞌ tucuáán chiꞌi̱i̱ noco̱ꞌ so̱ꞌ nihánj, ga̱a ne̱ cachi̱nj ni̱ꞌyáá so̱ꞌ rihaan Yaꞌanj Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ sese xraj ne̱ caꞌve̱j rá soꞌ tinavi̱j soꞌ cacunꞌ tumé so̱ꞌ nda̱a vaa guun rá so̱ꞌ á.

23 ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa uun xco̱j ruva̱a̱ uxrá rá so̱ꞌ ne̱ vaa chiꞌi̱i̱ nu̱ꞌ nimán so̱ꞌ á ―taj Pedró rihaan Simón yoꞌ a.

24 Ga̱a ne̱ cataj Simón a: ―Cachi̱nj niꞌya̱j ro̱j so̱j rihaan Yaꞌanj Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ cheꞌé ꞌu̱nj se̱ gaa na̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj a̱ doj se vaa cataj ro̱j so̱j rugua̱nj ―taj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a.

25 Dan me se caꞌmii ro̱j soꞌ cheꞌé se vaa quiꞌyaj Jesús queneꞌen ro̱j soꞌ, ne̱ nataꞌ ro̱j soꞌ snana̱ Yaꞌanj Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ, ga̱a ne̱ quinanꞌ ro̱j soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ nataꞌ ro̱j soꞌ nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé Jesús rque queꞌe̱e̱ chumanꞌ na̱j estadó cuꞌna̱j Samaria a.


Cuchumán rá ꞌo̱ síí cavii yoꞌóó Etiopía niꞌya̱j soꞌ man Jesús a

26 Ga̱a ne̱ caꞌmii ꞌo̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan síí cuꞌna̱j Felipé, cataj soꞌ a: ―Cavi̱i̱ so̱ꞌ, caꞌa̱nj so̱ꞌ rej sur nda̱a chrej avii chumanꞌ Jerusalén ꞌanj nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Gaza á ―taj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan Felipé a. Dan me se chrej va̱j rej tacaan ina̱nj me chrej yoꞌ a.

27 Dan me se cavii Felipé, caꞌanj soꞌ, ne̱ ga̱a va̱j soꞌ chrej yoꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ ꞌo̱ síí “eunuco” cavii yoꞌóó cuꞌna̱j Etiopía, ne̱ síí nu̱u̱ rihaan chana̱ reiná cuꞌna̱j Candace uun chij rihaan nu̱ꞌ yoꞌóó Etiopía me síí “eunuco” yoꞌ a. Ne̱ síí tumé nu̱ꞌ se‑saꞌa̱nj chana̱ reiná yoꞌ me soꞌ a. Dan me se a̱j caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jerusalén cara̱a̱ gue̱e̱ soꞌ rihaan Yaꞌanj,

28 ne̱ nihánj me se nanꞌ soꞌ chiháán soꞌ a. Táá soꞌ cuchriꞌ nucua̱j cuayó, ne̱ nayaa soꞌ nana̱ cachrón síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj ga̱a naá rihaan yanj a.

29 Dan me se cataj Nimán Yaꞌanj rihaan Felipé a: ―Quinichru̱nꞌ so̱ꞌ rej va̱j cuchriꞌ nucua̱j cuayó ꞌnaꞌ nihánj, ne̱ cache̱e̱ so̱ꞌ rej xꞌnúú cuchriꞌ yoꞌ á ―taj Nimán Yaꞌanj rihaan Felipé a.

30 Dan me se cunánj Felipé rej xꞌnúú cuchriꞌ, ga̱a ne̱ cuno soꞌ se vaa nayaa síí ta̱j cuchriꞌ snana̱ síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj ga̱a naá a. Ne̱ xnáꞌanj Felipé man soꞌ, cataj Felipé a: ―Ya̱ uxrá unó so̱ꞌ nana̱ nayaa so̱ꞌ naꞌ ―taj Felipé, xnáꞌanj soꞌ man síí “eunuco” yoꞌ a.

31 ―Asa̱ꞌ caꞌve̱e cu̱noj nana̱ nihánj rá so̱ꞌ, ne̱ nuviꞌ síí tu̱cuꞌyón nana̱ nihánj manj ga̱ ―taj síí “eunuco” yoꞌ rihaan Felipé a. Ga̱a ne̱ canacúún síí “eunuco” man Felipé se vaa cavi̱i̱ Felipé cuchriꞌ ne̱ quita̱j soꞌ rej xꞌnúú síí “eunuco” yoꞌ a.

32 Dan me se nana̱ nayaa síí “eunuco” yoꞌ rihaan Danj Yaꞌanj roꞌ, me nana̱ nihánj a: Ase vaa dínj tuꞌva matzinj ga̱a uchiꞌ xoꞌ rihaan síí ticavi̱ꞌ man xoꞌ do̱ꞌ, ase vaa dínj tuꞌva matzinj leꞌe̱j ga̱a uchiꞌ xoꞌ rihaan síí caca̱ cachij xráá xoꞌ do̱ꞌ, da̱nj quiꞌyaj soꞌ, ne̱ a̱ doj nana̱ ne caꞌmi̱i̱ soꞌ maꞌ.

33 Dan me se caxríj naꞌa̱j ndoꞌo nii man soꞌ, ne̱ ma̱an cheꞌé se naquiꞌyaj nica̱ꞌ soꞌ nimán soꞌ, ne̱ taj caꞌneꞌ sa̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ a̱ doj yuvii̱ se̱ guun nucua̱j cata̱j xnaꞌanj cheꞌé cunuda̱nj nij síí noco̱ꞌ xnaꞌanj tuvi̱ꞌ ga̱ soꞌ, cheꞌé se ne xnaꞌa̱nj soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se ticaviꞌ nii man soꞌ ne̱ ne va̱j soꞌ rihaan chumii̱ nihánj cuano̱ maꞌ, taj snana̱ síí cuꞌna̱j Isaías nana̱ nayaa síí “eunuco” yoꞌ a.

34 Dan me se xnáꞌanj síí “eunuco” yoꞌ man Felipé, cataj soꞌ a: ―Rqueé ꞌu̱nj mán so̱ꞌ cata̱j so̱ꞌ me síí me síí quira̱nꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa taj xnaꞌanj síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj nihánj á. Maꞌa̱n síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj quira̱nꞌ da̱nj naꞌ. ꞌÓ soꞌ xa̱ꞌ ―taj síí “eunuco” yoꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Felipé a.

35 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Felipé cataj xnaꞌanj soꞌ da̱j taj maꞌa̱n nana̱ yoꞌ nana̱ nayaa síí “eunuco” yoꞌ, ga̱a ne̱ nataꞌ soꞌ nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé Jesús rihaan síí “eunuco” yoꞌ a.

36 Dan me se ga̱a va̱j ro̱j soꞌ chrej, ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ rej nu̱u̱ do̱j na, ga̱a ne̱ cataj síí “eunuco” a: ―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ á. Nihánj me nu̱u̱ na á. Ne̱ caꞌve̱e cata̱ꞌ ne ꞌu̱nj naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Felipé a.

37 Ga̱a ne̱ cataj Felipé rihaan soꞌ a: ―Sese ya̱ ya̱ amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌve̱e a ―taj Felipé rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj síí “eunuco” rihaan Felipé a: ―Amán rá ꞌu̱nj se vaa taꞌníí Yaꞌanj me Jesucristó á ―taj soꞌ rihaan Felipé a.

38 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ síí “eunuco” suun se vaa canicu̱nꞌ cuchriꞌ, ga̱a ne̱ nanij ro̱j soꞌ rihaan yoꞌóó, ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ rej nu̱u̱ na, ga̱a ne̱ cutaꞌ ne Felipé man síí “eunuco” yoꞌ a.

39 Dan me se ga̱a curiha̱nj ro̱j soꞌ rá na, ga̱a ne̱ naxca̱j Nimán Yaꞌanj man Felipé, ne̱ ne queneꞌe̱n uún síí “eunuco” yoꞌ man Felipé a̱ maꞌ. ꞌO̱ se cavii síí “eunuco” yoꞌ, quinanꞌ soꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ ya̱ rá nimán soꞌ a.

40 Tza̱j ne̱ Felipé me se a̱j nuû soꞌ chumanꞌ Azoto a. Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nij chumanꞌ na̱j rej va̱j soꞌ roꞌ, nataꞌ soꞌ nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé Jesús rihaan nij yuvii̱, ne̱ da̱nj quiꞌyaj soꞌ nda̱a se cuchiꞌ soꞌ nda̱a chumanꞌ Cesarea a.

© Wycliffe Bible Translators, Inc. 2024 segunda versión electrónica

Wycliffe Bible Translators, Inc.
Lean sinn:



Sanasan