Hechos 22 - Triqui de San Juan Copala1 ―Cuno̱ soj caꞌmi̱j, tinu̱j, taꞌnuj. Ne̱ nano̱ xre̱j soj se vaa caꞌmi̱i̱ naca̱j ꞌu̱nj manj á ―taj Pabló rihaan nij síí israelitá a. 2 Dan me se xcaj nij yuvii̱ israelitá cuentá se vaa caꞌmii Pabló se‑xnaꞌa̱nj maꞌa̱n nij síí hebreo, ne̱ cheꞌé dan nda̱a dínj maꞌa̱n mán nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj uún Pabló a: 3 ―Dan me se ya̱ síí israelitá mé ꞌu̱nj, ne̱ caꞌngaa ꞌu̱nj chumanꞌ Tarso chumanꞌ na̱j estadó Cilicia a. Tza̱j ne̱ cachij ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén nihánj, ne̱ naríꞌ ꞌu̱nj noco̱ꞌ ꞌu̱nj nu̱ꞌ stucua̱nj xi̱i níꞌ, quiꞌyaj maestró Gamaliel a. Ne̱ cuano̱ nihánj me se si̱j ya̱nj quiꞌya̱j nu̱ꞌ nda̱a vaa me rá Yaꞌanj mé ꞌu̱nj ase vaa ꞌyaj maꞌa̱n soj güii cuanꞌ ado̱nj. 4 Ne̱ quiꞌyaj ndoꞌoj sayuun man nij yuvii̱ noco̱ꞌ Se‑Chre̱j Jesús, ne̱ guun ndoꞌo raj cavi̱ꞌ nij soꞌ a. Dan me se snóꞌo do̱ꞌ, chana̱ do̱ꞌ, numíj, ne̱ caxríj ꞌu̱nj tagaꞌ man nij soꞌ a. 5 Ne̱ xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan níꞌ do̱ꞌ, me síí cata̱j se vaa ya̱ vaa nana̱ nihánj nana̱ natáꞌ ꞌu̱nj rihaan soj ado̱nj. ꞌO̱ se maꞌa̱n nij soꞌ rqué yanj cartá rihaan ꞌu̱nj naya̱a̱ tuviꞌ níꞌ síí ma̱n chumanꞌ Damasco a. Ga̱a ne̱ caꞌanj ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco, ne̱ guun rá ꞌu̱nj nu̱míj ꞌu̱nj man nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Damasco, cheꞌé rej caꞌna̱ꞌ nij soꞌ chumanꞌ Jerusalén nihánj ne̱ quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun, qui̱ꞌyáj ado̱nj. 6 ’Dan me se va̱j ꞌu̱nj chrej, ne̱ caxu̱j me ta̱ꞌ asuun, ne̱ nichrúnꞌ ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco, ga̱a ne̱ ta̱j niꞌyo̱n cuchuguu̱n nu̱ꞌ xta̱ꞌ nu̱ꞌ anica̱j rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj a. 7 Ga̱a ne̱ quinij ꞌu̱nj rihaan yoꞌóó, ne̱ cunó ꞌu̱nj se vaa caꞌmii ꞌo̱ soꞌ rihanj, ne̱ cataj soꞌ a: “Saulo, Saulo, me cheꞌé ꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj ga̱”, taj síí caꞌmii rihanj, xnáꞌanj soꞌ manj a. 8 Ga̱a ne̱ cataj ꞌu̱nj a: “Señor, me síí mé so̱ꞌ ga̱”, cataj ꞌu̱nj rihaan soꞌ, xnáꞌanj ꞌu̱nj man soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ a: “ꞌU̱nj roꞌ, me Jesús síí cavii chumanꞌ Nazaret, ne̱ síí ꞌyaj ndoꞌo so̱ꞌ sayuun man mej ado̱nj”, taj soꞌ rihanj a. 9 Ne̱ nij síí va̱j ga̱ ꞌu̱nj roꞌ, ya̱ queneꞌen nij soꞌ yaꞌan chuguu̱n rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ me taj nana̱ caꞌmii Jesús rihanj a̱ maꞌ. 10 Ga̱a ne̱ cataj ꞌu̱nj rihaan soꞌ a: “Señor, da̱j qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj, rá so̱ꞌ ga̱”, taj ꞌu̱nj, xnáꞌanj ꞌu̱nj man soꞌ a. Ga̱a ne̱ Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ roꞌ, cataj a: “Na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ chumanꞌ Damasco, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cuchíꞌ so̱ꞌ yoꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj nii rihaan so̱ꞌ cheꞌé nu̱ꞌ se vaa no̱ xcúún so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á”, taj Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ rihanj a. 11 Dan me se cheꞌé se nucua̱j ndoꞌo chuguu̱n yaꞌan yoꞌ roꞌ, cheꞌé dan ne caꞌve̱e curuvi̱ꞌ rlij rihanj a. Cheꞌé dan nij síí chéé ga̱j roꞌ, taꞌaa nij soꞌ raꞌaj, racuíj nij soꞌ manj, ne̱ caꞌanj ꞌu̱nj catúj ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco a. 12 ’Dan me se chumanꞌ Damasco roꞌ, yáán ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Ananías, ne̱ síí veꞌé noco̱ꞌ man Yaꞌanj me soꞌ, ne̱ síí quiꞌyaj nu̱ꞌ stucua̱nj Moisés me soꞌ, ne̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá ya̱nj chumanꞌ Damasco taj se vaa si̱j sa̱ꞌ me soꞌ a. 13 Dan me se caꞌnaꞌ soꞌ rihanj ne̱ canicunꞌ soꞌ xꞌnúj, ne̱ cataj soꞌ a: “Nachugu̱u̱n rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ, tinu̱j Saulo”, taj soꞌ rihanj a. Ne̱ ma̱an orá dan nachuguu̱n rihanj, ne̱ queneꞌenj man soꞌ a. 14 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Ananías a: “Yaꞌanj si̱j noco̱ꞌ xi̱i níꞌ ga̱a naá roꞌ, narii soꞌ mán so̱ꞌ cheꞌé rej xca̱j so̱ꞌ cuentá da̱j me rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé yuvii̱, ne̱ guun rá soꞌ que̱neꞌén so̱ꞌ man Síí Nica̱ Nimán ne̱ cu̱nó so̱ꞌ nana̱ caꞌmii soꞌ rihaan so̱ꞌ á. 15 Ga̱a ne̱ guún so̱ꞌ síí neꞌen cheꞌé soꞌ, ne̱ dan me se caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ nata̱ꞌ so̱ꞌ rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ cheꞌé se vaa queneꞌén so̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé nij nana̱ cunó so̱ꞌ do̱ꞌ a. 16 Ne̱ nihánj me se se̱ guun ra̱a̱n so̱ꞌ doj a̱ maꞌ. Ma̱an se na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, ne̱ cata̱ꞌ ne so̱ꞌ, ne̱ cachi̱nj ni̱ꞌyáá so̱ꞌ rihaan Jesús cheꞌé rej ti̱naruvii Yaꞌanj nu̱ꞌ cacunꞌ xráá so̱ꞌ á”, taj Ananías rihanj a. 17 ’Dan me se nanica̱j ꞌu̱nj caꞌnáꞌ ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén nihánj, ne̱ ga̱a cachíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan Yaꞌanj rej ya̱nj nuvií noco̱o, ne̱ naquiꞌyaa ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan ꞌu̱nj, 18 ne̱ dan me se queneꞌén ꞌu̱nj man Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihanj a: “Yoó so̱ꞌ cuaj, cu̱riha̱nj so̱ꞌ rque chumanꞌ Jerusalén nihánj á. ꞌO̱ se se̱ cuno nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén nana̱ nata̱ꞌ so̱ꞌ rihaan nij soꞌ cheꞌé ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihanj a. 19 Ga̱a ne̱ cataj ꞌu̱nj rihaan soꞌ a: “Tza̱j ne̱ a̱j neꞌen nij soꞌ se vaa ꞌu̱nj me síí catúj da̱j a̱ nij veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ stucua̱nj Moisés, ne̱ taꞌaa ꞌu̱nj nij síí cuchumán rá niꞌya̱j mán so̱ꞌ, ne̱ caxríj ꞌu̱nj man nij soꞌ tagaꞌ ne̱ góꞌ ꞌu̱nj cuartá xráá nij soꞌ, Señor. 20 Ne̱ a̱j neꞌen nij soꞌ se vaa, ga̱a caviꞌ síí cuꞌna̱j Esteban síí nataꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé so̱ꞌ, ne̱ ꞌu̱nj me síí ꞌo̱ vaa rá ga̱ nij síí ticaviꞌ man soꞌ, ne̱ dan me se cutumej saga̱nꞌ nij soꞌ ga̱a goꞌ nij soꞌ yahij man Esteban ado̱nj. Cheꞌé dan cuno̱ nij soꞌ snana̱j na̱nj á”, taj ꞌu̱nj rihaan Jesús a. 21 Tza̱j ne̱ cataj soꞌ a: “Caꞌa̱nj so̱ꞌ á. ꞌO̱ se ꞌu̱nj caꞌne̱j mán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ ga̱nꞌ rihaan nij síí yaníj a”, taj soꞌ rihanj a ―taj Pabló rihaan nij síí israelitá yoꞌ se‑xnaꞌa̱nj nij soꞌ a. 22 Dan me se nda̱a dan caꞌmii Pabló nana̱ yoꞌ, ne̱ nanó xre̱j nij síí israelitá snana̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ ga̱a canica̱j soꞌ caꞌmii soꞌ cheꞌé nij síí yaníj, ga̱a ne̱ canica̱j uún nij soꞌ, nucua̱j caguáj nij soꞌ, cataj nij soꞌ a: ―Cavi̱ꞌ síí nihánj á. Ne nó xcúún síí nihánj ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ ―taj nij soꞌ, caguáj nij soꞌ a. 23 Dan me se caguáj ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ quirii nij soꞌ roto̱ nij soꞌ, ne̱ tamanꞌ ndoꞌo nij soꞌ yoꞌóó tachru̱u̱ xta̱ꞌ cheꞌé se caꞌmaan ndoꞌo rá nij soꞌ a. 24 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ tanuu romanó uun chij doj suun rihaan nij tanuu se vaa caꞌa̱nj ni̱caj nij soꞌ man Pabló rá cuarteé ma̱n nij soꞌ, ga̱a ne̱ go̱ꞌ nij soꞌ cuartá xráá Pabló, cheꞌé rej cata̱j xnaꞌanj soꞌ me cheꞌé caguáj nij yuvii̱ da̱nj niꞌya̱j nij soꞌ man Pabló a. 25 Dan me se nica̱j nij tanuu nuj xca̱a̱n, numíj nij tanuu man Pabló, ne̱ ga̱a quiꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ caꞌmii Pabló rihaan ꞌo̱ tanuu capitán ꞌni̱j raꞌa cientó tanuu nicu̱nꞌ rej yoꞌ, ne̱ dan me se cataj Pabló rihaan soꞌ a: ―No̱ xcúún soj go̱ꞌ soj cuartá xráá ꞌo̱ síí romanó ga̱a ataa caꞌne̱ꞌ nii cacunꞌ cheꞌé soꞌ a̱ xe̱e̱ ―taj soꞌ rihaan tanuu capitán yoꞌ a. 26 Ga̱a cuno tanuu capitán yoꞌ nana̱ caꞌmii Pabló rihaan soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan tanuu uun chij doj, ne̱ cataj soꞌ a: ―Ya̱ me rá so̱ꞌ go̱ꞌ níꞌ cuartá xráá soꞌ naꞌ. ꞌO̱ se si̱j romanó me snóꞌo nihánj na̱nj á ―taj tanuu capitán yoꞌ rihaan tanuu uun chij doj a. 27 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ tanuu uun chij doj rihaan Pabló, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man Pabló, cataj soꞌ a: ―Cata̱j so̱ꞌ ꞌo̱ nana̱ rihanj á. Ya̱ ya̱ si̱j romanó mé so̱ꞌ naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Pabló a. ―Vej ado̱nj ―taj Pabló rihaan soꞌ a. 28 Ga̱a ne̱ cataj tanuu uun chij doj yoꞌ rihaan Pabló a: ―ꞌU̱nj nihánj, tza̱j ne̱ noco̱o ndoꞌo saꞌanj góꞌ ꞌu̱nj cheꞌé rej caꞌve̱e guún ꞌu̱nj ꞌo̱ síí romanó na̱nj á ―taj soꞌ rihaan Pabló a. Ga̱a ne̱ cataj Pabló a: ―Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj roꞌ, me síí romanó asi̱j caꞌngaa ꞌu̱nj ado̱nj ―taj soꞌ rihaan tanuu uun chij doj yoꞌ a. 29 Nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ caꞌanj yaníj nij tanuu guun rá go̱ꞌ cuartá xráá Pabló a. Ne̱ maꞌa̱n tanuu uun chij doj cuchuꞌviꞌ, cheꞌé se xcaj soꞌ cuentá se vaa si̱j romanó me Pabló ne̱ a̱j numíj soꞌ man Pabló a. Canicunꞌ Pabló rihaan Xꞌneꞌ Nij Síí Ata̱ Suun Noco̱o Doj rihaan nij yuvii̱ israelitá a 30 Ne̱ rangaꞌ ꞌó güii me se tanuu romanó uun chij doj roꞌ, guun ya̱ rá soꞌ xca̱j soꞌ cuentá me cheꞌé guun rá nij síí israelitá cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Pabló a. Cheꞌé dan caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa nache̱ nij tanuu man Pabló, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa cunu̱u chre̱ꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o do̱ꞌ, nu̱ꞌ Xꞌneꞌ Nij Síí Ata̱ Suun Noco̱o Doj rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, ne̱ quiꞌya̱j nij soꞌ juntá a. Ga̱a ne̱ catúj Pabló rej ma̱n nij soꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ canicunꞌ Pabló tanu̱u̱ rihaan nij soꞌ a. |
© Wycliffe Bible Translators, Inc. 2024 segunda versión electrónica
Wycliffe Bible Translators, Inc.