Hechos 16 - Triqui de San Juan CopalaGuun cheꞌe̱ Timoteo racuíj soꞌ man Pabló ga̱ Silas a 1 Dan me se cuchiꞌ síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas chumanꞌ Derbe do̱ꞌ, chumanꞌ Listra do̱ꞌ a. Ne̱ chumanꞌ Listra roꞌ, yáán ꞌo̱ síí tucuꞌyón snana̱ Jesucristó, ne̱ Timoteo cuꞌna̱j soꞌ a. Nii Timoteo me chana̱ israelitá noco̱ꞌ man Jesucristó, tza̱j ne̱ rej Timoteo me síí yaníj aꞌmii xnaꞌánj griego a. 2 Ne̱ síí sa̱ꞌ me Timoteo, taj nij tinúú soꞌ síí ya̱nj chumanꞌ Listra do̱ꞌ, chumanꞌ Iconio do̱ꞌ a. 3 Dan me se guun rá Pabló se vaa caꞌa̱nj Timoteo ga̱ soꞌ a. Ne̱ cutaꞌ Pabló taꞌngaꞌ man soꞌ, cheꞌé se neꞌen cunuda̱nj nij síí israelitá ya̱nj nij chumanꞌ yoꞌ se vaa si̱j yaníj me rej soꞌ ne̱ cheꞌé dan nuviꞌ taꞌngaꞌ cataꞌ man soꞌ maꞌ. 4 Dan me se ga̱a cachén nij soꞌ nu̱ꞌ nij chumanꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Jesucristó se vaa cuno̱ nij yuvii̱ snana̱ nij síí ata̱ suun caꞌa̱nj nata̱ꞌ snana̱ Jesucristó do̱ꞌ, ꞌó nij síí ya̱nj chumanꞌ Jerusalén tumé sa̱ꞌ rihaan Yaꞌanj man nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Jesucristó do̱ꞌ, nana̱ naquiꞌyaj cu̱u nij soꞌ cheꞌé nij síí yaníj cuno̱ nij soꞌ a. 5 Ne̱ xa̱ꞌ nij xꞌneꞌ nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó, tza̱j ne̱ doj a̱ canocoꞌ nij soꞌ stucua̱nj Jesucristó, ne̱ doj a̱ cunuu ri̱i̱ nij xꞌneꞌ da̱j a̱ güii a. Naquiꞌyaa ꞌo̱ síí ya̱nj estadó Macedonia rihaan Pabló, quiꞌyaj Yaꞌanj a 6 Dan me se caráán Nimán Yaꞌanj chrej rihaan nij soꞌ nata̱ꞌ nij soꞌ snana̱ Yaꞌanj estadó cuꞌna̱j Asia, ne̱ cheꞌé dan cachén nij soꞌ rej estadó Frigia do̱ꞌ, rej yoꞌóó Galacia do̱ꞌ a. 7 Ga̱a ne̱ va̱j nij soꞌ chrej nda̱a estadó cuꞌna̱j Misia, ga̱a ne̱ guun rá nij soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ estadó cuꞌna̱j Bitinia a. Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, quiꞌyaj Nimán Yaꞌanj maꞌ. 8 Cheꞌé dan cachén nij soꞌ estadó cuꞌna̱j Misia, ne̱ nanij nij soꞌ nda̱a chumanꞌ Troas a. 9 Ne̱ dan me se rej nii̱ naquiꞌyaa ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan Pabló, quiꞌyaj Yaꞌanj a. Ne̱ dan me se nicu̱nꞌ ꞌo̱ síí ya̱nj estadó Macedonia niꞌya̱j Pabló, ne̱ canacúún snóꞌo yoꞌ man Pabló, cataj soꞌ a: “Caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ nda̱a estadó Macedonia nihánj, ne̱ ra̱cuíj so̱ꞌ man núj á”, taj soꞌ rquee̱ soꞌ man Pabló a. 10 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ naquiꞌyaa rasu̱u̱n yoꞌ rihaan Pabló, ne̱ nu̱ꞌ quiꞌyaj chuvi̱i núj caꞌa̱nj núj estadó Macedonia a. ꞌO̱ se cachríj rá ya̱ núj se vaa Yaꞌanj me síí caꞌneꞌ suun rihaan núj nata̱ꞌ núj nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé Jesucristó rihaan nij síí ya̱nj estadó Macedonia yoꞌ a. Cuchumán rá Lidia niꞌya̱j noꞌ man Jesucristó a 11 Dan me se chumanꞌ Troas roꞌ, cavii núj rihoo chéé rihaan na, ne̱ ꞌo̱ chrej caꞌanj núj cuchiꞌ núj nda̱a rej cuꞌna̱j Samotracia a. Ne̱ ꞌó güii caꞌanj núj rque rihoo nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Neápolis a. 12 Ga̱a ne̱ cavii núj chumanꞌ yoꞌ, caꞌanj núj chumanꞌ cuꞌna̱j Filipos a. Ne̱ chumanꞌ Filipos roꞌ, me chumanꞌ noco̱o na̱j estadó Macedonia, ne̱ chumanꞌ cuchruj nij síí cavii Romá me yoꞌ a. Dan me se guun ra̱a̱n núj do̱j güii chumanꞌ Filipos yoꞌ a. 13 Ne̱ ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá curiha̱nj núj taꞌyaa xi̱j rej atúj yuvii̱ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌanj núj tuꞌva ꞌo̱ chráá a. ꞌO̱ se guun rá núj se vaa rej yoꞌ me rej uꞌyón nij yuvii̱ israelitá nuu chre̱ꞌ nij soꞌ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Dan me se caꞌanj ca̱yáán núj rihaan yoꞌóó, ne̱ caꞌmii núj ga̱ nij chana̱ cunuu chre̱ꞌ rej yoꞌ a. 14 Ne̱ yáán ꞌo̱ chana̱ cuꞌna̱j Lidia, ne̱ noꞌ roꞌ, me chana̱ ránj natuꞌvéj yatzíj mantá tintá sa̱ꞌ ina̱nj, ne̱ chana̱ cavii chumanꞌ Tiatira me noꞌ, ne̱ chana̱ yaníj aráj gue̱e̱ rihaan Yaꞌanj me noꞌ a. Dan me se cuno noꞌ snana̱ Pabló, ne̱ racuíj ndoꞌo Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ man noꞌ se vaa caꞌvee cuchumán rá noꞌ snana̱ Pabló yoꞌ a. 15 Ga̱a ne̱ cataꞌ ne nij tucua̱ noꞌ a. Ga̱a ne̱ canacúún noꞌ man núj, cataj noꞌ a: ―Sese ꞌu̱nj me chana̱ amán ya̱ rá niꞌya̱j man Jesucristó Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ, rá nij soj, ne̱ cara̱nꞌ soj veꞌ tucuaj do̱j güii á ―taj chana̱ Lidia rihaan núj a. Ne̱ rquee̱ ndoꞌo noꞌ man núj, ne̱ caranꞌ núj veꞌ tucuá noꞌ a. Caxríj nii tagaꞌ man Pabló ga̱ Silas cheꞌé se quirii ro̱j soꞌ nana̱ chre̱e nimán ꞌo̱ chana̱ ya̱a̱n rii suerté a 16 Dan me se ꞌó güii caꞌanj uún núj rej cachi̱nj niꞌya̱j núj rihaan Yaꞌanj, ne̱ nariꞌ tuviꞌ ꞌo̱ chana̱ ya̱a̱n ga̱ núj, ne̱ nu̱u̱ ꞌo̱ nana̱ chre̱e nimán noꞌ, ne̱ quiꞌyaj canaán ndoꞌo nij síí rii taꞌngaꞌ rihaan noꞌ saꞌanj, quiꞌyaj noꞌ ga̱a quirii noꞌ suerté cheꞌé yuvii̱ quiꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ a. 17 Dan me se canocoꞌ ndoꞌo noꞌ man núj ga̱ Pabló, ne̱ caguáj noꞌ, cataj noꞌ a: ―Nij síí nihánj roꞌ, me síí nu̱u̱ rihaan Yaꞌanj Si̱j Uun Chij Doj, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan soj da̱j me tucuáán canoco̱ꞌ soj ne̱ caꞌve̱e nani̱i̱ soj rihaan sayuun ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj na̱nj á ―taj noꞌ, niꞌya̱j noꞌ man núj a. 18 Dan me se guun queꞌe̱e̱ güii quiꞌyaj noꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ guun rmi̱i̱ Pabló, quiꞌyaj noꞌ, ne̱ cheꞌé dan canica̱j soꞌ caꞌmii soꞌ rihaan nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán noꞌ, cataj soꞌ a: ―Nihánj me se cheꞌé se‑chuvi̱i Jesucristó aꞌnéꞌ ꞌu̱nj suun rihaan so̱ꞌ se vaa cu̱riha̱nj so̱ꞌ nimán chana̱ nihánj á ―taj Pabló rihaan nana̱ chre̱e yoꞌ a. Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán noꞌ a. 19 Dan me se nij síí rii taꞌngaꞌ rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ me se xcaj nij soꞌ cuentá se vaa cheꞌé se curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán chana̱ yoꞌ roꞌ, cheꞌé dan se̱ caꞌvee quiꞌya̱j canaán nij soꞌ doj saꞌanj quiꞌya̱j chana̱ ya̱a̱n yoꞌ, rá nij soꞌ a. Cheꞌé dan taꞌaa nij soꞌ man Pabló ga̱ Silas, ne̱ nucua̱j ri̱i̱ nij soꞌ man ro̱j soꞌ caꞌanj nij soꞌ yuꞌvee nda̱a rihaan nij síí nica̱j suun uun chij rihaan chumanꞌ yoꞌ a. 20 Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Pabló ga̱ Silas rihaan ro̱j cuese̱ uun chij rihaan chumanꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ a: ―Ro̱j síí nihánj me se na̱nj yuvii̱ israelitá me ro̱j soꞌ, ne̱ uun rmi̱i̱ rá nu̱ꞌ nij síí ma̱n chiháán níꞌ ꞌyaj ro̱j soꞌ na̱nj á. 21 ꞌO̱ se nataꞌ ro̱j soꞌ tucuáán naca̱ rihaan núj, ne̱ né tucua̱nj no̱ xcúún níꞌ ni̱caj níꞌ do̱ꞌ, cuno̱ níꞌ do̱ꞌ, me tucuáán yoꞌ cheꞌé se síí noco̱ꞌ gobiernó ne̱ Romá me níꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan ro̱j cuese̱ uun chij rihaan chumanꞌ yoꞌ a. 22 Ga̱a ne̱ ꞌo̱ cuniha̱a̱n naxuma̱a̱n nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ, ne̱ guun rá nij soꞌ cayu̱u̱n Pabló ga̱ Silas a. Cheꞌé dan nucua̱j cuxuun ro̱j cuese̱ saga̱nꞌ Pabló ga̱ Silas nda̱a se quitzinꞌ yatzéj, ne̱ caꞌneꞌ ro̱j cuese̱ suun rihaan nij tanuu se vaa go̱ꞌ ndoꞌo nij tanuu rutzii̱ xráá ro̱j soꞌ a. 23 Ne̱ ga̱a quisíj cayuun ro̱j soꞌ, ne̱ tagüéj nij tanuu man ro̱j soꞌ rá tagaꞌ, ne̱ caꞌneꞌ ro̱j cuese̱ yoꞌ suun rihaan síí tumé tagaꞌ se vaa tu̱mé uxrá soꞌ man ro̱j soꞌ a. 24 Dan me se ga̱a cuno síí tumé tagaꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ canuꞌ soꞌ man ro̱j soꞌ rá ꞌo̱ rej xraan doj rque tagaꞌ yoꞌ, ne̱ caxríj soꞌ tacóó ro̱j soꞌ rque yuꞌuj ta̱j rque caj a. 25 Dan me se rej nii̱ ya̱nꞌ achíín niꞌya̱j ndoꞌo Pabló ga̱ Silas ne̱ achráá ro̱j soꞌ chraꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ uno nij síí ma̱n tagaꞌ se vaa ꞌyaj ro̱j soꞌ a. 26 Dan me se taj niꞌyo̱n cachén ndoꞌo yuún, ne̱ nda̱a nasquiꞌ ndoꞌo tacóó veꞌ tagaꞌ yoꞌ, ne̱ xꞌnúj nu̱ꞌ nij taꞌyaa ta̱j rihaan tagaꞌ yoꞌ, ne̱ nache nu̱ꞌ agaꞌ ne̱ꞌ nu̱u̱ chihá raꞌa cunuda̱nj nij síí ꞌni̱j tagaꞌ yoꞌ a. 27 Ne̱ nanuû rá síí tumé tagaꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa táá yaꞌnúj u̱u̱n nij taꞌyaa a. Ga̱a ne̱ guun rá soꞌ se vaa a̱j cunánj nij síí ma̱n tagaꞌ, ne̱ cheꞌé dan quirii soꞌ taneê soꞌ neê espadá, ne̱ da̱j doj se ticavi̱ꞌ soꞌ man maꞌa̱n soꞌ a. 28 Tza̱j ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj Pabló rihaan soꞌ, cataj Pabló a: ―Se̱ guun quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ma̱n chre̱ꞌ cunuda̱nj núj nihánj na̱nj á ―taj Pabló, caguáj soꞌ a. 29 Ga̱a ne̱ canacúún síí tumé tagaꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ ni̱caj nii yaꞌan chugu̱u̱n rihaan soꞌ a. Ne̱ yo̱o ndoꞌo catúj soꞌ rá tagaꞌ, ne̱ riꞌíj ndoꞌo man soꞌ cheꞌé se chuꞌviꞌ soꞌ, ne̱ cayáán ru̱j soꞌ nda̱a canó tuꞌva soꞌ rihaan yoꞌóó rihaan Pabló ga̱ Silas a. 30 Dan me se caꞌanj nica̱j soꞌ man ro̱j soꞌ xeꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ, cataj soꞌ a: ―Da̱j qui̱ꞌyáj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e nani̱i̱ ꞌu̱nj rihaan sayuun qui̱ránꞌ ꞌu̱nj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ a. 31 Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ a: ―Cuchuma̱n rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ man Jesucristó Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ, ga̱a ne̱ nani̱i̱ so̱ꞌ rihaan sayuun ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ so̱ꞌ, quiꞌya̱j Yaꞌanj á. Ne̱ da̱nj ina̱nj quiꞌya̱j Yaꞌanj ga̱ nij tucua̱ soj á ―taj ro̱j soꞌ rihaan síí tumé tagaꞌ yoꞌ a. 32 Ga̱a ne̱ nataꞌ ro̱j soꞌ snana̱ Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ rihaan nu̱ꞌ nij tucua̱ soꞌ a. 33 Dan me se rej nii̱ me yoꞌ, ne̱ ma̱an orá dan nica̱j síí tumé tagaꞌ yoꞌ man ro̱j soꞌ, ne̱ naꞌnuꞌ soꞌ xráá ro̱j soꞌ rej canó rutzii̱, ne̱ nu̱ꞌ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ cataꞌ ne nu̱ꞌ nij tucua̱ soꞌ a. 34 Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j soꞌ man ro̱j soꞌ rej xra̱j rej ya̱nj maꞌa̱n soꞌ, ne̱ rqué soꞌ se chá cha̱ ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se guun niha̱ꞌ uxrá rá nimán nij tucua̱ soꞌ, cheꞌé se cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Yaꞌanj a. 35 Ga̱a ne̱ rej ranga̱ꞌ me se caꞌnéé ro̱j cuese̱ man misión tagaꞌ, ne̱ cataj nij misión rihaan síí tumé tagaꞌ a: ―Naꞌne̱j so̱ꞌ man ro̱j snóꞌo yoꞌ á ―taj nij soꞌ a. 36 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ síí tumé tagaꞌ yoꞌ rihaan Pabló, ne̱ nataꞌ soꞌ snana̱ nij misión rihaan Pabló, cataj soꞌ a: ―Caꞌnéé ro̱j cuese̱ nana̱ se vaa naꞌne̱j ꞌu̱nj man ro̱j so̱j na̱nj á. Cheꞌé dan cuano̱ nihánj me se caꞌve̱e caꞌa̱nj ro̱j so̱j, ne̱ ga̱a̱ dínj nimán ro̱j so̱j á ―taj soꞌ rihaan Pabló a. 37 Ga̱a ne̱ cataj Pabló rihaan nij misión a: ―Dan me se ro̱j cuese̱ yoꞌ roꞌ, nda̱ꞌ se si̱j romanó me rój, tza̱j ne̱ ne naquiꞌya̱j cu̱u ro̱j soꞌ cheꞌé rój, ne̱ ma̱an se goꞌ rmaꞌa̱n nii rutzii̱ xráá rój, quiꞌyaj ro̱j soꞌ a. Queneꞌen cunuda̱nj nij yuvii̱ man rój se vaa cayuun rój, ga̱a ne̱ caxríj ro̱j soꞌ tagaꞌ man rój a. Ne̱ nihánj me se uun rá ro̱j soꞌ quiri̱i̱ yuve̱ ro̱j soꞌ man rój xeꞌ, tza̱j ne̱ se̱ guun da̱nj maꞌ. Tana̱nj caꞌna̱ꞌ maꞌa̱n ro̱j soꞌ nihánj, ga̱a ne̱ veꞌé quita̱j ya̱a̱n ro̱j soꞌ rihaan rój cu̱riha̱nj rój tagaꞌ nihánj á ―taj Pabló rihaan nij misión caꞌnaꞌ tagaꞌ a. 38 Dan me se nataꞌ nij misión snana̱ Pabló rihaan ro̱j cuese̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo ro̱j soꞌ ga̱a cuno ro̱j soꞌ nana̱ se vaa si̱j romanó me Pabló ga̱ Silas a. 39 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ ro̱j cuese̱ tagaꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii sa̱ꞌ ro̱j cuese̱ ga̱ Pabló ga̱ Silas a. Ga̱a ne̱ quitáá ya̱a̱n ro̱j cuese̱ rihaan ro̱j soꞌ curiha̱nj ro̱j soꞌ tagaꞌ, ne̱ veꞌé cachíín niꞌya̱j ro̱j cuese̱ rihaan Pabló ga̱ Silas se vaa quiꞌya̱j ro̱j soꞌ se ndoꞌo, ne̱ cu̱riha̱nj ro̱j soꞌ chumanꞌ yoꞌ a. 40 Dan me se ga̱a quisíj curiha̱nj ro̱j soꞌ tagaꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ tucuá chana̱ cuꞌna̱j Lidia a. Ga̱a ne̱ ga̱a queneꞌen ro̱j soꞌ man nij tinúú nij soꞌ síí noco̱ꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌmii ro̱j soꞌ ga̱ nij soꞌ, ne̱ cunuu xe̱j nimán nij soꞌ quiꞌyaj snana̱ ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ curiha̱nj ro̱j soꞌ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ a. |
© Wycliffe Bible Translators, Inc. 2024 segunda versión electrónica
Wycliffe Bible Translators, Inc.