Hechos 10 - Triqui de San Juan CopalaCuchiꞌ snana̱ Jesús rihaan nij tuvi̱ꞌ síí yaníj cuꞌna̱j Cornelió a 1 Dan me se yáán ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Cornelió chumanꞌ Cesarea, ne̱ soꞌ me tanuu capitán romanó ꞌni̱j raꞌa cientó tanuu, ne̱ taꞌa̱j xꞌneꞌ tanuu cuꞌna̱j Italiano me nij soꞌ a. 2 Ne̱ si̱j yaníj veꞌé ndoꞌo noco̱ꞌ man Yaꞌanj me soꞌ, ne̱ aráj cochro̱j ndoꞌo soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ ase vaa ꞌyaj soꞌ roꞌ, da̱nj ꞌyaj nij tucua̱ soꞌ uún a. Ne̱ rqué ndoꞌo soꞌ caridad rihaan nij yuvii̱, ne̱ niga̱nj cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj a. 3 Dan me se agaꞌ vaꞌnu̱j rej caꞌanj güii ta̱ꞌ asuun me se curiha̱nj ranga̱ꞌ ꞌo̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan soꞌ, ne̱ catúj se‑mo̱zó Yaꞌanj yoꞌ rej nicu̱nꞌ soꞌ, ne̱ cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj a: ―Cornelio ―taj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan soꞌ a. 4 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j uxrá Cornelió man se‑mo̱zó Yaꞌanj yoꞌ, ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a: ―Me cheꞌé nacúún so̱ꞌ manj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man se‑mo̱zó Yaꞌanj yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan soꞌ a: ―A̱j xcaj Yaꞌanj cuentá cheꞌé nana̱ achíín ni̱ꞌyáá so̱ꞌ rihaan Yaꞌanj do̱ꞌ, cheꞌé caridad ꞌyáá so̱ꞌ do̱ꞌ a. Cheꞌé dan nu̱u̱ rá Yaꞌanj mán so̱ꞌ a. 5 Ne̱ nihánj me se caꞌne̱j so̱ꞌ snóꞌo caꞌa̱nj chumanꞌ Jope, ne̱ nacu̱nj nij soꞌ caꞌna̱ꞌ ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón nihánj á. Ne̱ Pedró me ꞌó se‑chuvi̱i soꞌ a. 6 Ne̱ soꞌ me se aranꞌ veꞌ tucuá ꞌó síí cuꞌna̱j Simón síí naquiꞌyaj laru̱u nuj xcuu síí ya̱nj tuꞌva na yaꞌa̱nj a ―taj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan Cornelió a. 7 Dan me se caꞌanj uún se‑mo̱zó Yaꞌanj yoꞌ, ga̱a ne̱ canacúún Cornelió caꞌna̱ꞌ vi̱j se‑mo̱zó maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, ꞌo̱ tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ, síí noco̱ꞌ man Yaꞌanj ga̱ soꞌ do̱ꞌ a. 8 Ne̱ caꞌnaꞌ vaꞌnu̱j nij soꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnéé soꞌ man nij soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ nda̱a chumanꞌ Jope a. 9 Ne̱ ꞌó güii me se va̱j vaꞌnu̱j nij soꞌ chrej, ne̱ ma̱an orá nichrunꞌ nij soꞌ chumanꞌ Jope me se cavii Pedró xráá veꞌ caranꞌ soꞌ, cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ caxu̱j me yoꞌ a. 10 Ne̱ dan me se quinaꞌaan rque soꞌ, ne̱ guun rá soꞌ cha̱ soꞌ a. Ne̱ tiha̱j ꞌyaj chuvi̱i nij síí ma̱n rá veꞌ cha̱ soꞌ, ne̱ ma̱an orá dan naquiꞌyaa ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan Pedró a. 11 Dan me se queneꞌen soꞌ se vaa naxraꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ nanij ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan yoꞌóó, ne̱ ase vaa ꞌo̱ yatzíj mantá caxra̱ꞌ ndoꞌo vaa yoꞌ, ne̱ numi̱i caꞌa̱nj scúj yatzíj mantá yoꞌ a. 12 Ne̱ nu̱u̱ da̱j a̱ nij xcuu vaa caꞌa̱nj tacóó do̱ꞌ, nij xcuu nucua̱j ri̱i̱ man maꞌa̱n do̱ꞌ, nij xtâj do̱ꞌ, ꞌó nij xcuu vaa tachrii̱ xráá do̱ꞌ, nu̱u̱ rque yatzéj mantá yoꞌ a. 13 Ga̱a ne̱ cuno Pedró nana̱ caꞌmii ꞌo̱ soꞌ rihaan soꞌ a: ―Na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, Pedro. Ti̱cavíꞌ so̱ꞌ xcuu, ne̱ cha̱ so̱ꞌ nee̱ á ―taj nana̱ yoꞌ cuno Pedró a. 14 Ga̱a ne̱ cataj Pedró a: ―Señor, se̱ guun maꞌ. ꞌO̱ se né xcu̱u chá me yoꞌ rihaan núj si̱j israelitá maꞌ. Xcuu vaa chiꞌi̱i̱ me nij xoꞌ rihaan núj na̱nj á. ꞌO̱ se nu̱ꞌ caꞌnaꞌ a̱ doj ne cha̱ ꞌu̱nj nee̱ xcuu vaa da̱nj a̱ maꞌ ―taj Pedró a. 15 Ga̱a ne̱ caꞌmii uún síí caꞌmii ga̱ Pedró, cataj soꞌ a: ―Sese Yaꞌanj me síí cataj se vaa cunuu sa̱ꞌ ꞌo̱ rasu̱u̱n, ne̱ se̱ guun cata̱j so̱ꞌ se vaa chiꞌi̱i̱ vaa rasu̱u̱n yoꞌ rihaan so̱ꞌ maꞌ ―taj uún soꞌ rihaan Pedró a. 16 Ga̱a ne̱ quisíj vaꞌnu̱j cuno Pedró nana̱ vaa da̱nj nana̱ caꞌmii Yaꞌanj rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ cavii uún nu̱ꞌ yatzíj mantá nu̱u̱ xcuu yoꞌ rej xta̱ꞌ a. 17 Dan me se nuchruj ra̱a̱ ndoꞌo Pedró cheꞌé rasu̱u̱n naquiꞌyaa rihaan soꞌ, ne̱ ma̱an orá dan nariꞌ nij snóꞌo caꞌnéé síí cuꞌna̱j Cornelió veꞌ tucuá Simón a. Dan me se canicunꞌ nij soꞌ taꞌyaa rihaan veꞌ yoꞌ, 18 ne̱ canacúún nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ sese aranꞌ ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón veꞌ yoꞌ ne̱ ꞌó se‑chuvi̱i soꞌ me Pedró a. 19 Dan me se Pedró roꞌ, nuchruj ra̱a̱ cheꞌé nij rasu̱u̱n naquiꞌyaa rihaan soꞌ, ne̱ dan me se cataj Nimán Yaꞌanj rihaan soꞌ a: ―Nihánj me se caꞌnaꞌ vaꞌnu̱j snóꞌo nanoꞌ mán so̱ꞌ ado̱nj. 20 Cuaj na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, nani̱j so̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ ga̱ nij soꞌ á. Ne̱ se̱ guun vi̱j rá so̱ꞌ, ne̱ se̱ cataj so̱ꞌ se vaa ne nó xcúún so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ ga̱ nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ꞌu̱nj nihánj me síí caꞌnéé man nij soꞌ caꞌna̱ꞌ nij soꞌ ado̱nj ―taj Nimán Yaꞌanj rihaan Pedró a. 21 Ga̱a ne̱ nanij Pedró nda̱a rej nicu̱nꞌ vaꞌnu̱j nij snóꞌo, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: ―ꞌU̱nj nihánj me síí nanoꞌ nij soj ado̱nj. Ne̱ me cheꞌé caꞌnaꞌ soj nihánj ga̱ ―taj Pedró, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a. 22 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ a: ―Caꞌmii ꞌo̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj mozó gue̱e̱ rihaan ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Cornelió, ne̱ soꞌ roꞌ, me tanuu capitán ꞌni̱j raꞌa cientó tanuu a. Ne̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá taj se vaa síí vaa nica̱ nimán me soꞌ ne̱ síí aráj cochro̱j ndoꞌo rihaan Yaꞌanj me uún soꞌ a. Ne̱ dan me se cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan soꞌ se vaa nacu̱nj soꞌ mán so̱ꞌ cuchi̱ꞌ so̱ꞌ veꞌ tucuá soꞌ ne̱ cuno̱ soꞌ nana̱ nata̱ꞌ so̱ꞌ rihaan soꞌ a ―taj nij soꞌ rihaan Pedró a. 23 Cheꞌé dan cataj Pedró se vaa catu̱u̱ nij soꞌ rá veꞌ, ne̱ caranꞌ nij soꞌ veꞌ yoꞌ a. Ne̱ ranga̱ꞌ ꞌó güii me se naxaga̱a̱ nij soꞌ, ne̱ caꞌanj Pedró ga̱ yaꞌnúj nij soꞌ, ne̱ caꞌanj do̱j nij tinu̱j nij síí noco̱ꞌ man Jesús ya̱nj chumanꞌ Jope do̱ꞌ, ga̱ Pedró a. 24 Ne̱ ꞌó güii me se catúj nij soꞌ chumanꞌ Cesarea, ne̱ Cornelió me se naꞌvi̱j ndoꞌo soꞌ caꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ a̱j canacúún soꞌ man nij tuviꞌ soꞌ do̱ꞌ, man nij síí aꞌmii sa̱ꞌ ga̱ soꞌ do̱ꞌ, se vaa cunu̱u chre̱ꞌ nij soꞌ rá veꞌ tucuá soꞌ a. 25 Dan me se ga̱a atúj Pedró rá veꞌ, ne̱ nariꞌ tuviꞌ Cornelió ga̱ soꞌ, ne̱ quinij ru̱j Cornelió rihaan Pedró, ne̱ caráj gue̱e̱ Cornelió rihaan soꞌ a. 26 Tza̱j ne̱ taꞌaa Pedró raꞌa Cornelió, ne̱ cataj soꞌ a: ―Na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ á. Taj cheꞌé cara̱a̱ gue̱e̱ so̱ꞌ rihanj maꞌ. ꞌO̱ cuya̱a̱n yuvii̱ u̱u̱n me níꞌ na̱nj á ―taj Pedró rihaan Cornelió a. 27 Dan me se nanó Pedró cuentó ga̱ Cornelió, ne̱ catúj Pedró rá veꞌ, ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa a̱j nuu chre̱ꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱ rá veꞌ yoꞌ a. 28 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan nij yuvii̱ a: ―A̱j neꞌen nij soj stucua̱nj núj si̱j israelitá se vaa a̱ doj ne nó xcúún núj catu̱u̱ núj rej ma̱n soj si̱j yaníj, ne̱ ne nó xcúún núj cunu̱u chre̱ꞌ núj ga̱ soj maꞌ. Tza̱j ne̱ Yaꞌanj tihaa̱n rihaan ma̱ꞌanj se vaa se̱ caꞌvee cata̱j ꞌu̱nj se vaa nij vaa taꞌa̱j yuvii̱ rihaan soꞌ maꞌ. 29 Cheꞌé dan ga̱a canacúún Cornelió nihánj manj, ne̱ ne cata̱j ꞌu̱nj se vaa se̱ caꞌanj ꞌu̱nj maꞌ. Tana̱nj caꞌnáꞌ ꞌu̱nj cuaj na̱nj á. Ne̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj nij soj rihanj da̱j me cheꞌé canacúún nij soj manj caꞌna̱j á ―taj Pedró rihaan nij tuvi̱ꞌ Cornelió a. 30 Ga̱a ne̱ cataj Cornelió rihaan soꞌ a: ―Cachén caꞌa̱nj güii ne̱ ma̱an orá nihánj me ta̱ꞌ asuun, ne̱ agaꞌ vaꞌnu̱j me yoꞌ, ne̱ cachíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan Yaꞌanj rá veꞌ tucuaj a. Ne̱ ta̱j niꞌyo̱n curiha̱nj ꞌo̱ snóꞌo nicu̱nꞌ rihanj, ne̱ yatzéj catzi̱i̱ chuguu̱n maꞌa̱n nuû soꞌ, 31 ne̱ cataj soꞌ rihanj a: “Cu̱nó so̱ꞌ caꞌmi̱j, Cornelio. A̱j cuno Yaꞌanj nana̱ achíín ni̱ꞌyáá so̱ꞌ rihaan soꞌ, ne̱ Yaꞌanj me síí nu̱u̱ rá se vaa rqué ndoꞌo so̱ꞌ caridad rihaan nij síí nique̱ a. 32 Ne̱ cheꞌé dan caꞌne̱j so̱ꞌ nana̱ nda̱a chumanꞌ Jope, ne̱ canacu̱nj so̱ꞌ man ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón ne̱ ꞌó se‑chuvi̱i soꞌ me Pedró se vaa caꞌna̱ꞌ soꞌ rej nihánj á. Ne̱ soꞌ roꞌ, aranꞌ veꞌ tucuá ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón síí naquiꞌyaj laru̱u nuj xcuu síí ya̱nj tuꞌva na yaꞌa̱nj a”, taj snóꞌo yoꞌ rihanj ado̱nj. 33 Cheꞌé dan me raꞌya̱nj caꞌnéé ꞌu̱nj nana̱ rihaan so̱ꞌ, ne̱ so̱ꞌ roꞌ, quiꞌyaj ndoꞌo se lu̱j cheꞌé núj se vaa caꞌnáꞌ so̱ꞌ rihaan núj nihánj a. Cheꞌé dan me mán ta̱ranꞌ núj rihaan Yaꞌanj nihánj cuano̱, cheꞌé rej cuno̱ núj nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj Yaꞌanj Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ rihaan so̱ꞌ ado̱nj ―taj Cornelió rihaan Pedró a. 34 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Pedró caꞌmii soꞌ rihaan nij soꞌ a: ―Nda̱a ya̱j me se xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa ya̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa cunuda̱nj yuvii̱ rihaan Yaꞌanj á. 35 Ne̱ síí ma̱n da̱j a̱ xꞌneꞌ yuvii̱ ino̱ vaa stucua̱nj síí aráj cochro̱j rihaan Yaꞌanj ne̱ ꞌyaj se sa̱ꞌ roꞌ, caꞌve̱e naca̱j Yaꞌanj man soꞌ ado̱nj. 36 A̱j neꞌen nij soj nana̱ sa̱ꞌ caꞌnéé Yaꞌanj rihaan núj si̱j israelitá se vaa veꞌé naca̱j Yaꞌanj man núj cheꞌé se vaa quiꞌyaj Jesucristó cheꞌé núj, ne̱ Jesucristó roꞌ, me Síí ꞌNi̱j Raꞌa man cunuda̱nj yuvii̱ ado̱nj. 37 Dan me se nana̱ yoꞌ roꞌ, me nana̱ cuchiꞌ nu̱ꞌ chumanꞌ chiháán núj si̱j israelitá, ne̱ dan me se ga̱a quisíj caꞌmii natáj síí cuꞌna̱j Juan se vaa no̱ xcúún yuvii̱ cata̱ꞌ ne yuvii̱, ne̱ guun cheꞌe̱ Jesús nataꞌ soꞌ snana̱ soꞌ rihaan núj si̱j ma̱n estadó Galilea a. 38 Ne̱ nana̱ yoꞌ taj se vaa cuneꞌ Yaꞌanj man Jesús síí cavii chumanꞌ Nazaret, ne̱ rqué ndoꞌo Yaꞌanj Nimán Yaꞌanj man soꞌ, ne̱ rqué ndoꞌo Yaꞌanj rej nucua̱j man soꞌ a. Ne̱ dan me se cachéé Jesús, ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo soꞌ suun sa̱ꞌ, ne̱ cunuda̱nj nij síí ranꞌ sayuun ꞌyaj Síí Chre̱e cheꞌé se quirii taꞌngaꞌ Síí Chre̱e rihaan nij soꞌ roꞌ, nahuun sa̱ꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj Jesús a. ꞌO̱ se Yaꞌanj roꞌ, racuíj ndoꞌo man Jesús ꞌyaj soꞌ da̱nj ado̱nj. 39 ’Ne̱ maꞌa̱n núj me síí queneꞌen nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj soꞌ ga̱a va̱j soꞌ nu̱ꞌ rej ya̱nj núj si̱j israelitá do̱ꞌ, nda̱a maꞌa̱n chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ dan me se cachrón nii man soꞌ rihaan rcutze̱, ne̱ caviꞌ soꞌ, quiꞌyaj nii na̱nj á. 40 Ga̱a ne̱ quisíj vaꞌnu̱j güii caviꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ curuviꞌ soꞌ rihaan núj, quiꞌyaj Yaꞌanj ado̱nj. 41 Dan me se ne curuvi̱ꞌ soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ maꞌ. Tana̱nj curuviꞌ soꞌ rihaan núj si̱j a̱j narii Yaꞌanj nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ da̱j vaa soꞌ, ne̱ núj me síí chá ne̱ coꞌo na ga̱ soꞌ ga̱a cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ ga̱a caviꞌ soꞌ ado̱nj. 42 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan núj caꞌmi̱i̱ natáj núj rihaan nij yuvii̱ ne̱ nata̱ꞌ núj nana̱ se vaa maꞌa̱n soꞌ me síí cuneꞌ Yaꞌanj caꞌne̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱ vaa iꞌna̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé nij yuvii̱ caviꞌ do̱ꞌ ado̱nj. 43 Ne̱ cunuda̱nj nij síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj ga̱a naá roꞌ, cataj xnaꞌanj nij soꞌ cheꞌé Jesús yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa cheꞌé se‑chuvi̱i soꞌ me se tinavi̱j Yaꞌanj cacunꞌ tumé cunuda̱nj nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesús a ―taj Pedró rihaan nij tuvi̱ꞌ Cornelió a. 44 Dan me se ataa a̱ doj quisi̱j caꞌmi̱i̱ Pedró nu̱ꞌ snana̱ soꞌ, ga̱a ne̱ nanij Nimán Yaꞌanj catúj soꞌ nimán cunuda̱nj nij síí cuno nana̱ yoꞌ a. 45 Ga̱a ne̱ nij síí israelitá noco̱ꞌ man Jesús caꞌnaꞌ ga̱ Pedró roꞌ, caráyaꞌa̱nj nij soꞌ se vaa quiꞌyaj Yaꞌanj se lu̱j cheꞌé nij yuvii̱ yaníj ne̱ nda̱a nimán nij yuvii̱ yaníj rqué ndoꞌo Yaꞌanj Nimán soꞌ a. 46 ꞌO̱ se cuno nij soꞌ se vaa caꞌmii nij tuvi̱ꞌ Cornelió xnaꞌánj naca̱, cataj nij soꞌ se vaa niꞌndaj ya̱ sa̱ꞌ vaa Yaꞌanj á. Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan tuviꞌ maꞌa̱n soꞌ a: 47 ―Nihánj me se catúj Nimán Yaꞌanj nimán nij síí nihánj nda̱a vaa catúj soꞌ nimán níꞌ ado̱nj. Se̱ caꞌvee ca̱ráán níꞌ chrej rihaan nij soꞌ cata̱ꞌ ne nij soꞌ maꞌ ―taj Pedró rihaan nij tuviꞌ soꞌ a. 48 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Pedró suun se vaa cata̱ꞌ ne nij soꞌ cheꞌé se‑chuvi̱i Jesucristó a. Da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Pedró se vaa gu̱un ra̱a̱n soꞌ queꞌe̱e̱ doj güii ga̱ nij soꞌ a. |
© Wycliffe Bible Translators, Inc. 2024 segunda versión electrónica
Wycliffe Bible Translators, Inc.