Mathiu 21 - Ȧŋlemrȧnɛ Ȧfu1 Maŋ fatǝr ro Yerusalɛm-e, ɔwa aŋ bek ro Bɛthfeki ka kateŋ ka Ɔlif-e, Yisɔsȧŋ ɔ som aŋkarande ŋarǝŋ, 2 ɔ pa ro rɔŋaŋ, Kɔ nu ka kagbɔm ȧke lomanɛ nu, ɔwa nǝ tǝ bǝp ri asofali ukotǝr, yi ɔwan kɔŋ ufɛth. Sǝli ŋa nu kȧmȧ nǝ kȧrȧ ŋa ro mi. 3 Bepi wuni o wuni ɔ pa rim ro rɔnu, pa nu, ƆMariki kɔnɔ yema ŋa, kɛrɛ ɔ tǝ kȧl somra ŋa. 4 Ȧte bɛ tǝ po yi kȧmȧ ȧrim ra ɔnȧbi rǝ lasǝr ara pa, 5 Kanɛ nu ɔwan ubɛra ka ro Sayɔn, Kǝli ɔbȧy ka mu ɔ der ro rɔmu, Uthɔfǝl bɛm, ɔ rensa asofali, Asofali ufɛth. 6 Ka aŋkarande aŋ kɔnɛ, aŋ yɔ mɔ mǝ Yisɔs ɔ kanɛ ŋa, 7 kaŋ kȧrȧ aŋsofali yi ɔwan kɔŋ ufɛth, kaŋ reŋ ŋa ȧsuma taŋ, kɔ yirȧ rokɔm kati, 8 Ka agbȧthi ka ȧruniya aŋ rɛn ȧsuma taŋ ro roŋ. Alɔm aŋ gbǝk mara ka ɛyint-e, kaŋ rɛn ma ro roŋ. 9 Ka ȧsuniya ȧte yi kɔ rodi yi ŋaŋ aŋa tȧŋ kɔ, aŋ sel ɛrɔŋ, kaŋ pa, Hosana ka ɔwan ka Debid. Uruba wɔŋ ɔwe der ka ȧŋes ŋa ɔMarki, Hosana ka rokɔm kɔm bɛ! 10 Ma ɔ po bek ro Yerusalɛm-e, kȧpet bɛ kǝ yagba, kǝ pa, Kanɛ ɔwe-e? 11 Ka ȧsuniya tǝ pa, Yisɔsȧŋ, ɔnȧbi ka ro Nasarɛth ake ro Kalili, kɔnɔȧŋ. 12 Ka Yisɔsȧŋ ɔ wɔŋ ka ȧŋseth ŋa Kuru, kɔ wurɔ ŋa bɛ aŋa thila dɛ yi aŋa wais ka ȧŋseth ŋa Kuru, kɔ thuŋkli ɛthebul ya aŋsinkar ɛkala, dɛ yi ɔyira wa ŋaŋ aŋa thila tǝpǝrǝm. 13 kɔ pa ro ŋaŋ, A po gbal kǝpa, Ȧŋseth a mi a tǝ bont ŋi ȧseth ŋa kǝramnɛ, kɛrɛ naŋ-e, nǝ po sǝki ŋi kǝyanka ka akey. 14 Ɔwa aŋfith yi antǝtkɛ aŋ der ro ŋɔŋ ka ȧŋseth ŋa Kuru, kɔ yeŋkǝs ŋa. 15 Ma aŋkərbomp kǝtɔŋ ka aŋfode yi aŋkarmɔkɔ aŋ nənk mȧtȧy mǝkabanɛ ama ɔ yɔ-e, yi aŋfɛth aŋa lensir ka ȧŋseth ŋa Kuru, aŋ pa, Hosana ka ɔwan ka Debid; pǝ bansȧnɛ ŋa, 16 kaŋ pa ro ŋɔŋ, Mǝ tǝl ȧte aŋe aŋ pa-i? Ka Yisɔsȧŋ ɔ pa ro ŋaŋ, Aŋko; naŋ nǝ la hɛ karaŋ kǝpa, Mǝ po gbenthis kǝthɔkǝs kǝwur ka tasǝŋ ta afɛth yi tǝlɛnth-i? 17 kɔ tey ŋa, ɔ wur ro pet ɔ kɔnɛ ro Bɛthani, kɔ yianɛ ri. 18 Ɔwa ka rǝbǝth rǝlɔm mɔ mǝ ɔ kȧl ro pet-e, dor rǝ wop kɔ. 19 Ma ɔ nənk ŋǝnt ŋa aŋgbɔnɔ ro roŋ dayɛr-e, ɔ fatǝr ŋi, kɛrɛ ɔ bǝp hɛ ri koko pǝthas gbo ɛbɔpǝr son, kɔ kanɛ ŋi, Ta akomi aŋ te sɔ wur mu thȧnkȧŋ. Ka ɔlɛmp wati aŋǝnt ŋa aŋgbɔnɔ aŋ wela. 20 Ma aŋkarande aŋ nənk ti-e, aŋ kabanɛ, kaŋ pa, To som aŋǝnt ŋa aŋgbɔnɔ aŋ wela lɛmp-e? 21 Ka Yisɔsȧŋ ɔ wosa, ɔ pa ro ŋaŋ, Tɛntɛnɛ i pa ro nu, Bepi nǝ ba kǝlanɛ-e, ɔwa nǝ sikɛ hɛ-e, nǝ ba hɛ gbo kǝyɔ ȧte i yɔ aŋǝnt ŋa aŋgbɔnɔ-e, kɛrɛ hali nǝ pa ka kateŋ ake, Yokanɛ mǝ fithanɛ ro baŋ, pǝ tǝ yɔnɛ. 22 Ɔwa koko ara mǝ nǝ yif rǝ kǝramnɛ, bepi nǝ lanɛ-e, nǝ tǝ sɔthɔ. 23 Ma ɔ po wɔŋ ka ȧŋseth ŋa Kuru-e, aŋkərbomp kǝtɔŋ ka aŋfode yi aŋbȧki ŋa aŋfǝm aŋ der ro ŋɔŋ mɔ mǝ ɔ thǝksa, kaŋ pa, Rǝ afɔsɔ areke mǝ mǝ yɔ mȧtȧy ame-e, ɔwa kanɛ sɔŋ mu aŋfɔsɔ aŋe-ȧ? 24 Ka Yisɔsȧŋ ɔ wosa ɔ pa, Minɛ sɔ i ti yif nu ȧyif ŋin. Bepi nǝ gbakia mi ŋi-e, minɛ sɔ i ti tɔri nu aŋfɔsɔ aŋa mǝ i yɔ mȧtȧy ame. 25 Ȧŋbaftisəm ŋa Yɔn-e, reke aŋ wur-e? Ka Kuru thalɔm rǝ afǝm-i? kaŋ fɔfǝranɛ aŋ pa, Bepi sǝ pa, Ka Kuru-e, ɔ tǝ pa ro rɔsu, Ɔwa kɔyɛŋ nǝ te lanɛ kɔ-e? 26 Bepi sǝ pa, Rǝ afǝm, sǝ nesa ȧruniya, kotȧy-e afǝm bɛ aŋ wop Yɔnȧŋ mɔ unabi. 27 kaŋ wosȧnɛ Yisɔsȧŋ, aŋ pa, Sǝ tɛ hɛ. Ka Yisɔs ɔ pa ro ŋaŋ, Minɛ sɔ i tɔri hɛ nu aŋfɔsɔ aŋa mǝ i yɔ mȧtȧy ame. 28 Kɛrɛ to naŋ nǝ nanɛ-e? Wuni lɔm ɔ ba awuth aruni ŋarǝŋ. Ɔ der ka ɔtɔtɔkɔ, kɔ pa, Wan kȧmi, kɔ thonɔŋ yɔ mǝpanth ro kɔr kȧmi. 29 kɔ lasi ɔ pa, I selɔ hɛ; kɛrɛ kǝdarǝŋ kati ɔ siŋkar ȧŋmerȧ ŋɔŋ, ɔ kɔnɛ. 30 kɔ der ka ɔwe bekȧ ŋarǝŋ-e, kɔ pa yaŋ sɔ, kɔ wosa ɔ pa, I selɔ Pa; kɛrɛ ɔ kɔ hɛ bɛ. 31 Ka ŋa ŋarǝŋ aŋe-e, kanɛ yɔ mȧselɔ ma ɔkas kɔŋ-e? kaŋ pa ro ŋɔŋ, Ɔtɔtɔkɔ. Ka Yisɔsȧŋ ɔ pa ro ŋaŋ, Tɛntɛnɛ i kanɛ nu kǝpa aŋthoŋkla ɛfȧk yi aŋbɛra arǝpi aŋ tǝ mɔtha nu wɔŋ ka rȧbȧy ra Kuru. 32 kotȧy-e Yɔnȧŋ ɔ der ro nu ka aroŋ da mǝlompi, ka nǝ te kɔ lanɛ; kɛrɛ aŋthoŋkla ɛfȧk yi aŋbɛra arǝpi aŋ lanɛ kɔ. Ɔwa naŋ-e, hali ma nǝ nənk ti-e, nǝ siŋkar hɛ ɛmerȧ ɛ nu kȧmȧ nǝ lanɛ kɔ. 33 Tǝl nu alomɔ alɔm. Ukas ka aseth ɔ yi ri ɔwe tɛp kɔr ka yɛt ɛgbam, kɔ gbǝtɔr ki ȧkunk-e, ɔ bɛmpa dɛr ɔyɛkǝs, ɔ tǝmǝr ri aseth abɔli rǝkɔm, kɔ sɔŋ ki rǝ ȧbȧf, ɔ kɔnɛ rǝ athɔf alɔm. 34 Ɔwa ma ȧŋlɔkɔ ŋa mȧkomi aŋ fat-e, ɔ som ɛbɔy yɔŋ ka aŋbȧf tǝ kǝsɔthɔ mȧkomi mɔŋ. 35 Ka aŋbȧf aŋ gbasi ɛbɔy yɔŋ aŋ sap ukin, aŋ dif ukin, aŋ lǝmǝs ulɔm mǝsar. 36 kɔ kȧl som ɛbɔy alɔm agbȧthi athasi aŋtɔtɔkɔ. Kaŋ kȧl sɔ yɔ ŋa yaŋ. 37 Kǝdarǝŋ kati ɔ som ɔwan kɔŋ uruni ro ŋaŋ, ɔ pa, Aŋ tǝ tȧrȧ ɔwan kȧmi uruni rǝka. 38 Kɛrɛ aŋbȧf maŋ nənk ɔwan-e, aŋ fɔfǝranɛ, kaŋ pa, Ɔwe mǝ re ba akɛŋ, kɔnɔ ɔwe. Der, maŋ dif kɔ nu kȧmȧ sǝ gbasi akɛŋ kɔŋ. 39 kaŋ wop kɔ, aŋ wurɔ kɔ ro kɔr, kaŋ dif kɔ. 40 Tiyȧŋ ma ɔmarki ka akɔr ka ɛyɛt ɛgbam ɔ der-e, to mǝ ɔ yɔ aŋbȧf ŋati-e? 41 kaŋ pa ro ŋɔŋ, Ɔ tǝ dif aŋfǝm alǝs ŋati kǝdif kǝlǝs, ɔ tǝ sɔŋ akɔr ka ɛyɛt ɛgbam rǝ ȧbȧf alɔm aŋa mǝ sɔŋ kɔ mȧkomi ka ȧŋlɔkɔ ŋati. 42 Ka Yisɔsȧŋ ɔ pa ro ŋaŋ, Nǝ la hɛ karaŋ ka mȧgbal mǝsǝm, Aŋsar aŋa aŋsȧl aŋ pɛnsa-e, gbeŋ, a sǝki ŋi rȧbomp ra ȧŋkoŋ. Aŋe aŋ wur ka Kuru, Ɔwa tȧy tȧŋ ka ɛfɔr ɛ su-i? 43 Tiyȧŋ i pa ro rɔnu, A tǝ nɔy nu rȧbȧy ra Kuru, a tǝ sɔŋ ri abona aŋa mǝ wurɔ mȧkomi mati. 44 Ɔwa wuni o wuni ɔwe mǝ fumpɔ ka aŋsar aŋe a tǝ simǝth kɔ yɛkǝth yɛkǝth. Kɛrɛ wuni o wuni ɔwe mǝ aŋ fumpǝr-e, aŋ tǝ gbǝm kɔ sir mɔ kǝbof. 45 Ma aŋkərbomp kǝtɔŋ ka aŋfode yi aŋFarisi aŋ tǝl ɛlomɔ yɔŋ-e, aŋ sɔthnɛ kǝpa ɔ fɔf ta ȧte ŋaŋ. 46 Kɛrɛ maŋ thɛns tǝ kǝwop kɔ-e, aŋ nesa ȧsuniya, kotȧy-e aŋ gbasi kɔ tǝ kǝyi unabi. |
Themne New Testament © The Bible Society of Sierra Leone, 2009.
Bible Society in Sierra Leone