Mathiu 12 - Ȧŋlemrȧnɛ Ȧfu1 Ka ȧŋlɔkɔ ŋati Yisɔsȧŋ ɔ gbǝkinɛ atɔr ka aŋsabath. Ɔwa ma aŋkarande ŋɔŋ aŋ yi ador-e, aŋ tǝp kǝsimǝth magbas, kaŋ di ma. 2 Kɛrɛ ma aŋFarisi aŋ nənk ti-e, aŋ pa ro ŋɔŋ, Kǝli aŋkarande a mu aŋ yɔ ȧte pǝ te mar yɔ ka ȧŋrey ŋa aŋsabath. 3 kɔ pa ro ŋaŋ, Nǝ tha karaŋ hɛ ȧte Debid ɔ yɔ ma dor rǝ bȧk kɔ dɛ yi ŋaŋ aŋa yi yi kɔn-i? 4 Ma ɔ wɔŋ ka ȧŋseth ŋa Kuru, kɔ di kabo kǝsǝm ȧke pǝ te mar di ta atɔŋ thalɔm ta ȧte ŋaŋ aŋa yi yi kɔnɔ, thambe gbo ta aŋfode-i? 5 Thalɔm nǝ tha karaŋ hɛ ka aŋthɔ kǝpa ka aŋsabath aŋfode ŋa ȧŋseth ŋa Kuru aŋ lǝsǝr aŋsabath, kɛrɛ aŋ ba hɛ mǝthɛkɛ-i? 6 Kɛrɛ i kanɛ nu kǝpa, ukin ɔwe yi ubana pǝthasi ȧŋseth ŋa Kuru ɔ yi nɔ. 7 Ɔwa bepi nǝ tȧrȧ naŋ aŋlokthi ŋa ȧsim ȧte, I fela ȧney, pǝ yi hɛ sathka, nǝ gbǝli hɛ naŋ sɔŋ mǝtheri ka ŋaŋ aŋa yi apaŋi tȧy. 8 kotȧy-e ɔWan ka wuni ɔ yi ɔMarki ka aŋsabath. 9 Ma ɔ wur ri-e, ɔ kɔnɛ ka ȧŋseth ŋaŋ agbanɛ. 10 Ka wuni ɔ yi ri ɔwe ba kǝta kǝfi. Kaŋ yif kɔ, aŋ pa, Pǝ yi ɔlompi tǝ kǝyeŋkǝs wuni ka ȧŋrey ŋa ȧŋsabath-i? (kȧmȧ aŋ ba tȧy tǝ kǝgbanthir kɔ). 11 kɔ pa ro ŋaŋ, Wuni reke kǝtɔŋ ka nu ɔwe mǝ ba kǝlɔmɛ kin, bepi ɔ fumpɔ rǝ abi ka aŋsabath-e, mǝ ɔ te wop kɔ tǝ kǝwura kɔ-e? 12 Thamsinɛ wuni kǝpet ɔ ba amɔlɔ pǝthasi kǝlɔmɛ! Tiyȧŋ pǝ yi ɔlompi tǝ kǝyɔ tȧy tǝfinɔ ka ȧŋrey ŋa aŋsabath. 13 kɔ pa ka ɔlaŋgba, Thanthi kȧta ka mu. Kɔ thanthi ki, ka kǝ kȧl yeŋk mɔ kalɔm. 14 Ka aŋFarisi aŋ wur, aŋ nǝŋkanɛ ta atɔŋ, to mǝ aŋ yɔ tǝ kǝdif kɔ. 15 Yisɔsȧŋ ma ɔ tȧrȧ ti-e, ɔ wur ri, ka agbȧthi aŋ tȧŋ kɔ, kɔ yeŋkǝs ŋa bɛ. 16 Kɛrɛ ɔ maŋ ŋa kȧmȧ aŋ te yɔ a tȧrȧ kɔ, 17 kȧmȧ ȧte Isaya ɔnȧbi ɔ pa tǝ lasǝr, kǝpa, 18 Kǝla, ȧŋbɔy a mi ɔwe i po thith, Ɔbɔthǝr kȧmi ka ɔwe ȧŋmerȧ a mi aŋ ba mǝbɔnɛ. I ti bot ɔYina kȧmi ro ŋɔŋ, Ɔwa ɔ tǝ tɔri mǝlompi ka tȧbona tǝlɔm. 19 Ɔ ba hɛ kǝgbȧl, thalɔm kǝŋȧtȧ ȧrim rɔŋ, Ɔwa wuni o wuni ɔ ba hɛ kǝtǝl ȧrim rɔŋ ka asoŋ tǝbana. 20 Ɔ ba hɛ kǝsim kǝthȧnkɛ kǝnulȧ, Ɔ ba hɛ kǝdimsi awik aŋa mǝ wur kimȧ, Haŋ ɔ somrȧ kǝthoŋkas tǝ kǝtham. 21 Ɔwa ka ȧŋes ŋɔŋ tȧbona tǝlɔm tǝ tǝ gbak ȧmerȧ. 22 kaŋ kȧrȧ wuni ɔwe ba ukǝrǝfi ro ŋɔŋ, ɔ yi ufith dɛ yi kǝbobo. Kɔ yeŋkǝs kɔ, ɔwa ɔlaŋgba kǝbobo ɔ nənk, ɔ kȧl fɔf. 23 Ka ȧsuniya bɛ aŋ kabanɛ, aŋ pa, ƆWan ka Debid, kɔn tha ɔwe-i? 24 Kɛrɛ ma aŋFarisi aŋ tǝl ti-e, aŋ pa, Ɔwuni ɔwe ɔ wurɔ akǝrǝfi ka aŋfɔsɔ ŋa Biyɛlsibɔb, ɔbȧy ka aŋkǝrǝfi. 25 Ma Yisɔsȧŋ ɔ tȧrȧ ɛnanɛ yaŋ-e, ɔ pa ro ŋaŋ, Rǝbai o rǝbai ro mǝputhanɛ mǝ wɔŋ rǝ tǝ sakthɛ; ɔwa kǝpet o kǝpet thalɔm aseth o seth ro mǝputhanɛ mǝ yi aŋ gbǝli hɛ tǝma. 26 Bepi Sethani ɔ wurɔ Sethani-e, ɔ timnɛ, ɔwa to rȧbȧy rɔŋ mǝ rǝ gbǝli tǝma-e? 27 Bepi i wurɔ akǝrǝfi ka aŋfɔsɔ ŋa Biyɛlsibɔbȧŋ, rǝ kȧta ka kanɛ aŋwuth a nu mǝ aŋ wurɔ ŋa-e? Tiyȧŋ ŋa mǝ gbǝka nu ȧŋpa. 28 Kɛrɛ bepi i wurɔ akǝrǝfi ka aŋfɔsɔ ŋa ɔYina ka Kuru Mǝsaba-e, rȧbȧy ra Kuru rǝ derǝr nu. 29 Thalɔm to wuni mǝ ɔ gbǝli wɔŋ rǝ ȧŋseth ŋa wuni ba afɔsɔ tǝ kǝlukǝs ɛyɛt yɔŋ thambe ɔ mɔtha sek ɔwuni kati-e? Kǝdarǝŋ kati ɔ tǝ gbǝli tɛn lukǝs ɛyɛt ya ȧŋseth ŋɔŋ. 30 Ɔwe te yi ka ȧŋgbȧp a mi ɔ tǝma kǝŋamnɛ mi. Ɔwe te thoŋkla dɛ yi minɛȧŋ, ɔ sakthi. 31 Tiyȧŋ i kanɛ nu, ɛhakɛ bɛ-e, dɛ yi ȧsim tǝlǝs bɛ ȧte afǝm mǝ aŋ fɔf kǝŋamnɛ Kuruȧŋ, a tǝ tera ŋa ti, kɛrɛ a ba hɛ kǝtera ɔwuni ɔwe mǝ fɔf kǝŋamnɛ ɔYina mǝsǝm. 32 Wuni o wuni ɔwe mǝ fɔf ɔlǝs ta ɔWan ka wuni, a tǝ tera kɔ ti; kɛrɛ ɔwe mǝ fɔf ɔlǝs ta ɔYina mǝsǝm, a ba hɛ kǝtera kɔ ti hali ka ȧdȧru are, ta a pa ras ka ȧdȧru ara mǝ derȧŋ. 33 Yɔ hɔ kȧmȧ aŋǝnt aŋ thesa, yi mȧkomi mati mǝ thesa, thalɔm yɔ aŋǝnt aŋ lǝsǝ yi mȧkomi mati mǝ lǝsǝ; kotȧy-e a tȧrȧ aŋǝnt ka mȧkomi mati. 34 Naŋ rǝkomra ra ɛgbɔrɔ, to mǝ nǝ gbǝli fɔf mətȧy mǝfinɔ ma nǝ yi alǝs-e? kotȧy-e kasǝŋ kǝ tǝ fɔf kǝwur ka kala ka ȧŋmerȧ. 35 Ɔwuni finɔ ɔ wurɔ mətȧy mǝfinɔ ka ɛbɛnɛnɛ yɔŋ ɛfinɔ, ɔwa ɔwuni lǝs ɔ wurɔ mətȧy mǝlɔs ka ɛbɛnɛnɛ yɔŋ ɛlǝs. 36 Kɛrɛ i kanɛ nu kǝpa-e, rim o rim rǝyai ara afǝm mǝ aŋ fɔf aŋ ba tǝ kǝgbaki ti ka ȧŋrey ŋa kǝthoŋkas. 37 kotȧy-e ka ȧsim ta mu rǝ mǝ a sɔŋ mu mǝmari, ɔwa ka ȧsim ta mu rǝ mǝ a sɔŋ mu mǝtheri. 38 Ka aŋkarmɔkɔ dɛ yi aŋFarisi alɔm aŋ pa, Karmɔkɔ, sǝ yema nənk amisali ka kȧta ka mu. 39 Kɛrɛ ɔ wosa ɔ pa ro ŋaŋ, Rǝkomra rǝlǝs, rǝte lanɛ rǝ thɛns amisali, kɛrɛ a sɔŋ hɛ ŋa amisali, thambe ȧŋmisali ŋa ɔnȧbi Yona. 40 kotȧy-e mɔ mǝ Yonaȧŋ ɔ ba mǝrei mǝsas pali gbɛs ka akor ka kalop kǝbana-e, ya ɔWan ka wuni mǝ ɔ yi rokor ka ȧŋthɔf mǝrei mǝsas pali gbɛsȧŋ. 41 Aŋfǝm ŋa ro Ninifɛ aŋ tǝ tǝma yi rȧkomra are ka kathoŋkas-e, aŋ tǝ sɔŋ ri mǝtheri, kotȧy-e aŋ thupi ka kakawandi ka Yona, ɔwe yi ubana uthasi Yonaȧŋ ɔ yi nɔ. 42 Ɔbȧy ubɛra ka ȧŋthɔf ȧdiyɔ ɔ tǝ yokanɛ yi rȧkomra are ka kathoŋkas-e, ɔ tǝ sɔŋ ri mǝtheri, kotȧy-e ɔ wur ɔbɔli tǝ kǝtǝl kȧtemp ka Sɔlɔmɔn, ɔwe yi ubana uthasi Sɔlɔmɔn ɔ yi nɔ. 43 Ma ɔkǝrǝfi ulǝs ɔ wur ka wuni-e, ɔ yanta yanta dɛr ro mȧnt mǝ te yi, ɔ thɛns kǝfothanɛ kɛrɛ ɔ fir hɛ ki. 44 Ka ȧŋlɔkɔ ŋati ɔ tǝ pa, I ti kȧlanɛ ka ȧŋseth a mi ro i wur. Ma ɔ bek ri-e, ɔ fir ŋi afoth, agbǝl, ɔwa ayesi. 45 Ȧŋlɔkɔ ŋati ɔ kɔnɛ, ɔ karanɛ akǝrǝfi tamthǝdɛrǝŋ alɔm aŋa yi alǝs athasi kɔ, kaŋ wɔŋ aŋ yirȧ ri. Ɔwa mȧlǝpsɔ ma ɔwuni kati mǝ yi mǝlǝs mǝthasi matɔtɔkɔ. Ya pǝ yi sɔ yi rȧkomra rǝlǝs are. 46 Ma ɔ bɔ fɔfȧnɛ aŋfǝm-e, ɔkara kɔŋ yi aŋwɔnt ŋɔŋ aŋ tǝma rokaŋ, aŋ yema kǝ fɔfȧnɛ kɔ. 47 Ka ukin ɔ pa ro ŋɔŋ, Ɔya ka mu yi aŋwɔnt mu aŋ tǝma rokaŋ, aŋ yema kǝfɔfanɛ mu. 48 Kɛrɛ ɔ lasi, ɔ pa ka ɔwe kanɛ kɔ-e, Kanɛ yi ɔkara ka mi-e, ɔwa kanɛ ŋaŋ yi aŋwɔnt a mi-e? 49 kɔ thanthi kȧta kɔŋ, ɔ lomanɛ ki ka aŋkarande ŋɔŋ, kɔ pa, Kǝli ɔkara kȧmi dɛ yi aŋwɔnt a mi! 50 Ȧtesoma-e wuni o wuni ɔwe mǝ yɔ mȧselɔ ma ɔKas kȧmi ɔwe yi ro riana-e, kɔnɔ yi ɔwɔnt mi uruni yi ɔwɔnt mi ubɛra dɛ yi ɔkara kȧmi. |
Themne New Testament © The Bible Society of Sierra Leone, 2009.
Bible Society in Sierra Leone