YEKIKITHI AKINIU 32 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Sennacherib no Judah Le ( 2Kük 18:13-37 ; 19:14-19 , 35-37 ; Isa 36:1-22 ; 37:8-38 ) 1 Pükhükulu kümla hi kümtsü shive kethiu, Assyria kükau Sennacherib no Judah leighi no aliwo kuptu mishighünaqo lenike homxape aghazü shive. 2 Kughou Hezekiah no Sennacherib ye Jerusalem lenike kughu akeu ithi keno, 3 pa no paw kijemi ngo aghütomi sasü aphughi khalau azüpuki kümtsü lakhaveni ke kughu; eno panongu no pa kuphu. 4 Timi kütsasa kumqo no panongu no azüpuki eno aghoki aghakhu qhalo qowu akeu kümtsü lakhave tsüno pi, “Kushiye Assyria kükau pelo ighi no azü ililai ithulu peni kea?” 5 Pa no amlo mtotoi shino akümla huthuve eno aliwo ipove keqo shikithe, eno tipaqo shou qogheki shiqhe no tinguno khalau itaghi akupuwu mla, eno David phughi lo pa no aghukhe-aqo shikumto khave. 6 Pa no aghütomi pelo timiqo shou zatsümi shipe eno mishighüna khagho lo kobidi-a lo panoqo kukütsü no ishi shikumto, 7 “Mtotoi eno amlo kumto shilo. Assyria kükau ngo pa gholo hi amqo shishe kije chekeqo jupe msa kevi momu aghüthisü kevilo, kughengu pa gholo chekeu nguno akichiu ningu gholo ani. 8 Pa gholo ye timi küka ani, ikemu ni gholou ye ni kuphu no ni ghenguno aghü shitsüni keu Ampeu ni Lhou ani.” Akükau Hezekiah tsa hipaqo no timiqo shikumto luve. Sennacherib no Alhou Thaigha 9 Tithiu Sennacherib no paw ghüshimi sasü Lachish khasü akelono pa qemi hape Jerusalem lo Judah kükau Hezekiah eno Judahmi kümtsü vilo pi puwu, 10 “Assyria kükau Sennacherib no ishi piani: ‘Nongu ye kiu pükhüpe Jerusalem khasüpe akeu kutuulu ani kea? 11 Kughou Hezekiah no nongu vilo, “Ampeu no Assyria kükau u lono ningu xaphelu nanie” ipi keno, pa ye nongu pelo püqümiye ngo atüghü lono thive peniye saküghüzü anike kumo? 12 Le Hezekiah hipau no paw qhemghaike-a ngo pa kümlla-khache kütsaleve no Judah ngo Jerusalem vilo, “Nongu ye akümlla-khache lakhi lono mlla lo eno tileno nongu ghakishi pitilo,” ipi azah tsüke kumo keshea? 13 I puasüqo eno I no ashiaye kütami lau kiu shikeno nongu ye mtha keshea? Tipaqo ghakhu lo alhouqo ye I u lono panongu yeghi xaphelu keshea? 14 I puasüqo no kütsaleve keqo ghakhu lhouqo dolo khuu no paw timiqo I u lono xaphelu kea? Tishiaye nongu Lhou ye kishino I u lono nongu xaphelu nani kea? 15 Tighenguno itehi Hezekiah pelo nongu pishiqhi momu hipa gholau no nongu sabidepe kevi eno pa pülü kevilo, kughengu khuno shiye momu kükaqha lhou nomu I u momu I puasüqo u lono paw timiqo xalu mphie. Imaye nongu lhou ye I u lono kishino nongu xaphe luni kea?’” 16 Pa qemi no tinguno alhoksau shi Ampeu Alhou eno Ampeu qeu Hezekiah shou pipuku. 17 Pa no Ampeu Israel Lhou thogha niye yesü ye eno pa shou pipuku, “Shiye kütami lhou khunono I u lono pano timiqo xaphemlave keno, tipaqo toi Hezekiah Lhou ghi I u lono Paw timiqo xaphe mlave nani.” 18 Panongu no Judah tsauno aliwo lo akeqo shikümsa no thüghüive peniye eno mishighüna leluve niye ighamku ke. 19 Panongu no ayeghi lo ashiaye kütami lhou, timi u no mla keqo, pütsa aketoi Jerusalem Lhou pütsae. Ampeu no Jerusalem Xaphelu 20 Tithiu Hezekiah ngo Amoz nu tungkupu Isaiah pama no hipa ghenguno kungugha lau ighamku inikhu. 21 Ikelo Ampeu no kungumi puwu no Assyria kükau ghazü lo aghütomi ngo ghüshimi zatsümi eno kijemi kümtsü heqhive tsü. Tighenguno pa ye kujoqhiyi idechile pa ghakhu lo wove. Kughou pa no pa lhou kilo iloghi keno, pa nuli khami no azütakikihi pesü pa ghiqhive. 22 Hitoi Ampeu no Hezekiah ngo Jerusalem lo küami Assyria kükau Sennacherib u lono xaphelu, eno pa ghümi kümtsü launo xaphelu no acheaxü lo akemi sasü külakishi lono xülupe. 23 Timi kutomo no Jerusalem lo Ampeu lau agho peighi tsü, eno akughupu thimeqo pesü Judah kükau Hezekiah tsüno tinguno tilau ye shiye kümtsü no pa süqhe. Hezekiah Qheküza eno Tokulu ( 2Kük 20:1-3 ; Isa 38:1-3 ; 39:1-8 ) 24 Tipa ghuloki lo Hezekiah ye süuve eno thiveni keshive. Pa no Ampeu lau inikhu kelo, Ampeu no khochile eno amchipu lakhi tsüe. 25 Ikemu pa lau shitsü ketoi pa ye Ampeu tsüchile move, kughengu pa mlo lo aqheküza iloghive. Tighenguno pa shou eno Judah ngo Jerusalem shou aloghu ighive. 26 Ikemu Hezekiah ngo Jerusalem lo küami no pano qheküza lono xaide luve, tishikeu lono Hezekiah ghuloki loye Ampeu loghu panongu shou ikughi move. 27 Hezekiah ye kinikülü kütsasa shive no shishe agigihu ithulue, ikehu pa no paw ameshoyi, ghükayi, akughupu tu, axokütsüngü, azüto eno amekusho bohu jeli ghenguno aki mlae. 28 Tinguno alau ghi athi, atsaizü, eno thazü ghenguno abiale shi; eno amishi ngo ambe ghenguno aki mlape qhie. 29 Titoi pa ghenguno eno amishi ngo ambe ghenguno pa no mishighüna mlape qhi, kughengu Alhou no küakini kütsasa kümgha tsüke. 30 Hezekiah hipau no Gihon züpuki lashou mikeve tsüno azü pelo David phughi kulolau qoiqive peke. Hezekiah ye pa kümla thokha lo tokulu shie. 31 Ikehu kughou Babylon yepemi lachemi no Hezekiah vilo aghakhu lo amchipu vehu ighiju niye ighi keno, Alhou no Hezekiah peju no pa mlo lo kiu ani keno kümtsü ithi niye pakutoshi qhive. 32 Hezekiah kümla küghütha kütau eno pa kümla kivi ye Amoz nu tungkupu Isaiah kungunhetsü kaku lo eno Judah ngo Israel Kükami Kaku lo yepüani. 33 Hezekiah ye pa puasüqo gholo zühuve eno panongu no David lagha kumokilive lashou pa shiqhove, Judah ngo Jerusalem lo küami kümtsü no pa kithi lo agigihu pa tsü. Eno pa nu Manasseh no pa thisü luve. |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India