YEKIKITHI AKINIU 25 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Amaziah no Judah lo Kalu ( 2Kük 14:2-6 ) 1 Amaziah ye ampe muku pungu shi akelono ayepelu eno Jerusalem lono ampe muku toku ayepe. Pa za ye Jerusalemmi Jehoaddan. 2 Pa ye kiu no Ampeu zülo achipi keno shike, ikemu amlo kuchopu no kumoe. 3 Pa no tsaqütsalei aküka peluve kemtsa, pa qemi khunoqo no papu akükau pithive keno pa no pithive. 4 Ikemu pa no ti ghikiqhimi tianuli pithi move, ti ye Moses Yezah Kaku lo Ampeu no ishi azah tsükeu kiqi lono ke, “Anuli kipimi ghenguno apuaza pithimla, eno apuaza kipimi ghenguno anuli pithimlae; ikemu kümtsü pütüta xine ghenguno thimasae.” Amaziah Tokulu ( 2Kük 14:7 ) 5 Amaziah no Judah ngo Benjamin lo kiptimi kümtsü pütüta li kiqi lono ghüshimi mqo kuto, timi qhethonhe mqo, aqhe mqo zatsümi qhie. Pa no kiptimi ampe muku nguno kunguu kumqo kelo aghü shikulumi eno angu ngo azüto pekithimi lakh küthü hekütsü lu. 6 Pa no ghükayi ahu 3,400 tsüno Israel lono aghütomi lakh lakhi ghi piqe. 7 Ikemu Alhou timi lakhi no akükau lau ighi no pa vilo pi, “O akükau, Israelmi ghüshimi o gholo sawu kevilo, kughengu Ampeu ye hi Ephraimmi akeu Israelmi gholo chemoe. 8 Ikemu nono wuni aye wulo, aghüshi ghenguno mtolo. Alhou no o ghümi zülono o pelo ikiqivepe nani, kughengu Alhou ye kuphulu kepu eno ikiqivepe kepu küka ani.” 9 Amaziah no Alhou timi vilo pi, “Tishiaye ghükayi ahu 3,400 I no Israel ghüshimi tsüve keu ye kishiveni kea?” Alhou timi no khochile, “Ampeu ye hinguno akichiu o tsülu nani.” 10 Tileno Amaziah no Ephraim lono ghüshimi ighi keqo aki lo puwove. Panongu no Judahmi shou amlo idesü aki lo wove. 11 Ikemu Amaziah no amlo kumto lono paw timiqo sasü Amti Khila lo wuno Seirmi 10,000 heqhive. 12 Judahmi no kütami 10,000 küghaluve no sawo atuqu kütsüqa lono tukulu kelo vetha pinyive. 13 Ikemu Israel ghüshimi khunoqo Amaziah no pa gholo aghüshi lo sawu move keno, tipaqo no Samaria lono Beth-horon kutolo Judah mishighünaqo le, eno timi 3,000 pithive tsüno anhemgha kutomo xülepe wuvetsü. Amaziah no Ajulho Mlla 14 Amaziah no Edommi toluve no ideighi kelo pa no Seirmi lhou julhoqo süghi, eno pa lhou shi ghope qhino mlla ghi akümllagho tsü. 15 Tighenguno Ampeu no Amaziah shou axuideve eno tungkupu lakhi puwu. Tungkupu no pa vilo pi, “Inami lhouqo ye pano timiqo o u lono xaphemla keghi no ye kushiye alhou tipaqo mllauve akea?” 16 Ikemu pa no pi aphi lono Amaziah no ghechile, “Ningu ye o pelo akükau mijekütsüu shivepe akea? Tavelo! Kushiye o pithive apeni kea?” Ikehu tungkupu no tave, ikemu ishi pi, “I no ithi anike Alhou ye o kütsave niye shivae, kughengu nono hi shive no Iw mijekütsü ini movae.” Israel no Amaziah Theqhive ( 2Kük 14:8-20 ) 17 Judah kükau Amaziah no akükümsü luno Jehu nu Jehoahaz nu Joash Israel kükau lau atsapemi vecheo pi puwu, “Nikujo agi no agi kithekile juni ighilo.” 18 Israel kükau Joash no pi puwu, “Lebanon lo asahubo lakhi no cedar sübo lau asütsa pi puwu, ‘O nga pelo I nu sasü külakupu shipelo,’ ikemu Lebanon lo tüghashi lakhi no cheke lono asahubo hu neda süve. 19 Nono piani, ‘Julo, I no Edom theqhivae,’ eno tino aqheküza shi o süqhe ani. Ikemu itehi ye aki lo ngove lo. Kushiye aküküpna xukutho no Judah ghi o gholono ikiqive apeni kea?” 20 Ikemu Amaziah no inimoe, kughengu ti ye Alhou no kughuve, ti ye panongu no Edommi lhou pülü wuve kehu Pa no Amaziah pesü aghümi u lo süve tsüniye shike. 21 Ikehu akükau Joash no Judah lo Beth-shemesh lono Judah kükau Amaziah sasü aghü shithu. 22 Israel no Judah theqhive eno timi kümtsü pütüta kilo posü wove. 23 Eno Beth-shemesh lono Israel kükau Joash no Ahaziah nu Jehoash nu Amaziah, Judah kükau küghape Jerusalem lo ighi no aphughi liwo auxakuchho 180 tohi kuboleve tsü, ti ye Ephraim Khagho lono Acheku Khagho kutolo. 24 Pa no Ampeu kilo eno kükaki lo akinibo lono ameshoyi ngo ghükayi eno abohu kümtsü luvetsü, eno akughumi sasü Samaria lo wove. 25 Joash nu Amaziah Judah kükau ye Jehoahaz nu Joash, Israel kükau no thive kethiu ampe chighipungu xü. 26 Amaziah kümla küghütha kütau abothu lono ashekha kutolo, Judah ngo Israel Kükami Kaku lo yepüani ke kumo keshea? 27 Pa no Ampeu launo tsüghüve kelono panongu no pa pithive niye Jerusalem lono küsüqe thuve, eno pa ye Lachish lo pove. Ikemu panongu no timi puwu no tilau no heqhive. 28 Panongu no khurkulu lono pa sükumo xapusü ighi no Jerusalem lo pa puasüqo gholo David phughi lo qhove. |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India