Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

XAKUTHAMI 11 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Jephthah no Israelmi Xaphe

1 Gileadmi Jephthah ye aghütomi lakhi, papu je Gilead, ikemu paza ye kütüqhalimi.

2 Gilead nipu ye anu kütami ghi ache, kughou anu tipaqo no asatheve keno panongu no aki lono Jephthah hapheve eno pa vilo pi, “No ye ningu papu kilo amheghi kiumu ighimla nani, kughengu no ye totimi kütami nuke.”

3 Ikehu Jephthah ye pa thiküzümi launo pove no Tob yeghi lo ache. Tilau no timi ame kükühami no pa sühope checheuve.

4 Ado hami thiu Ammonmi no Israelmi sasü aghüshi ipeghi.

5 Tile Gilead lo sakiphemi no Tob yeghi lono Jephthah sachile saghi.

6 Panongu no pa vilo pi, “Nino Ammonmi sasü aghü shinike ighi no ni saphe tsülo.”

7 Ikemu Jephthah no pi, “Nongu no I mithi no I pu ki lono I hapheve ke kumo keshea? Kushiye itehi aveküsa loye I ku ighi ani kea?”

8 Panongu no Jephthah vilo pi, “Tighenguno ningu ye o lau ighi anike, o pelo ningu gholo wuno Ammonmi sasü aghü shitsü peni eno Gilead lo xüküami kümtsü shou sakiphe shitsü penike o phu ighi ani.”

9 Jephthah no Gilead lo sakiphemi vilo pi, “Nongu no I sasü aki lo idewo no Ammonmi sasü aghü shikelo, Ampeu no tokulu I tsü aye, I no nongu sakipheu shini.”

10 Panongu no pi, “Nono piake toi nino shimove aye, Ampeu no ningu dolo thopi shipeni.”

11 Ikehu Jephthah no Gilead lo sakiphemi sasü wuve, eno timiqo no pa pesü sakipheu shive. Jephthah no Mizpah lo Ampeu zülono pa kimji kümtsü pive.

12 Tishino Jephthah no atsapemi hape Ammonmi kükau lau piwupe, “No ye I lau kiu shikepu ani keno, ni sasü aghü shinike ighi ani kea?”

13 Ammonmi kükau no Jephthah tsapemi khochile, “Khaghi Israelmi no Egypt lono ipeghi kelo, panongu no I yeghi Arnon ghoki lono Jabbok kuto eno Jordan kutolo süxaluve tsüe. Tighenguno itehi ye kiyimto mono ti tsüchileve lo.”

14 Jephthah no itaghi atsapemi hape pi puwu

15 eno ishi pipe, “Jephthah no ishi piani: Israel ye Moabmi momu Ammonmi yeghi lu püamoe,

16 ikemu kughou panongu no Egypt lono ipeghi keno, panongu ye asayeqha kathasü Akuhu Züghi katha ikuno Kadesh lo ighi.

17 Tishino Israelmi no Edom kükau vilo asütsa pi puwu, ‘Kimiyeno ningu pelo o yeghi katha wulu pelo.’ Ikemu Edom kükau no azah tsümove. Panongu no Moab kükau vilo ghi qhüiniju puwu, ikemu pa ghi azah tsümove. Ikehu Israelmi ye Kadesh lo ngove.

18 “Tishino panongu ye asayeqha kathasü Edom ngo Moab yeghi homxa wo Moab yeghi kipelau Arnon ghoki kukuu aghazü shike. Ikemu panongu ye Moab yeghi lo ilomoe, kughengu Arnon ghoki no Moab ghuthu shi acheke.

19 Tile Israelmi no atsapemi hape Amorimi ngo Heshbon kükau Sihon lau puwu no pa vilo pi, ‘kimiyeno ni pelo o yeghi hechesü ni ghakhu lo wulu penima?’

20 Ikemu Sihon no Israelmi pelo tishilu penike pükhübe mlave no pa no paw ghüshimi kümtsü sawo Jahaz lo aghazü shino Israelmi sasü aghüshi.

21 Israel Lhou, Ampeu no Sihon ngo paw timi kümtsü pesü Israelmi tsüve, eno Israelmi no Amorimi khunoqo tipau ghakhu lo ache keno tipaqo yeghi kümtsü luvetsü.

22 Panongu no Amorimi yeghi apeu Arnon lono ahuu Jabbok kuto, kipelau asayeqha lono kulolau Jordan kutolo luve tsüe.

23 Ikehu titoi Ampeu, Israel Lhou no Paw timi Israelmi zülono Amorimi hapheve tsüke no ye tipau luvenie pi ani keshea?

24 No lhou Chemosh no o tsükeu yeghiu luvemo kea? Eno Ampeu ni Lhou no kiu ni tsüpüani keno, ti kümtsü ningu ye qhipüa nani.

25 Itehi no ye Moab kükau Zippor nu Balak nguno akiviue pi kümsü anio? Pa ye Israelmi lachile momu aghüshi püani keshea?

26 Israelmi no hi ampe 300 kutolo Heshbon ngo Aroer eno sükümxa lo, eno Arnon ghoki mkülo mishighüna kümtsü lo küghüna ighi anike, no ye kushiye tipa ghuloki lono Israelmi haphemo kea?

27 Tighenguno, ni ye khilemu o lau küqü püamoe ikemu no ye I leighi akeu lono akipimi shi ani. Ampeu, Xaküthau no ishi tsala lono Israelmi ngo Ammonmi dolo xakütha tsü peniu.”

28 Ikemu Jephthah no asütsa pi puwu keu Ammonmi kükau no initsü moe.


Küsakusho Tushokiqhi

29 Tile Ampeu Ghungu no Jephthah shou ikughi, eno pa no Gilead ngo Manasseh kathasü Gilead Mizpah lono Ammonmi lau wu.

30 Jephthah no Ampeu lau ishi tushoqhi, “Nono Ammonmi I u lo sütsü aye,

31 I no tokulu shi ideighi kelo kiu kiumu I ki hukikha kachesü ipeghi no I sasü kusholu tüghüu ye Ampeuw shive peni eno I no tipau pesü akipti kümllagho shiveni.”

32 Tishino Jephthah ye aghoki kathasü ikuno Ammonmi sasü aghüshi thuve, eno Ampeu no tokulu pa tsüe.

33 Pa no Aroer lono panongu ghiqhisü Minnith sükümxa kutolo, mishighüna muku leluve eno Abel-keramim kutolo wuve. Tishino Ammonmi ye Israel zülo ikiqive.

34 Kughou Jephthah no idechile pa ki Mizpah lo ighi keno, pa nga no alebo pesü ilhe ghi pa sasü kushoni ke khalau ipeghi; Jephthah ye anga ti likhi ache.

35 Pa no li ithulu kemtsa pa phi süxüve no pi, “Oishe, I nga! Nono I mlo hephove tsüae, nono I mlo ghimepu shive tsüae. Kughengu ni ye Ampeu lau I kichi xükhovae, eno Iw tushokiqhi ikhichile lumoae.”

36 Li no pa vilo pi, “I pu, nono Ampeu lau o kichi xükhove ake piveke toi shivelo, kughengu Ampeu no o ghümi Ammonmi lau amkhü luve tsüae.”

37 Ikemu li no papu qhüiniju, “I ghenguno thime hi lakhi shi tsülo: aqhi kini kutolo I likhi qhive lo, tishianguno ni ye I pamiqo sasü naghuto lo itsü iliwu no ni ye ili thathe lono thiveni cheni kehu kümsü qa kepu do shini.”

38 Pa no li vilo, “Wulo,” ipive no aqhi kini ghenguno li puwuve. Li no li pamiqo sasü naghuto lo iqhove eno tilauno li no ili thathe shi thiveni ye akehu mloqae.

39 Aqhi kini thiu li no li papu lau ideighi, eno pa no Ampeu lau tushoqhi püakeu kiqi lono, li lau shive. Li no ili thathe lono thive kehu Israelmi gholo akhuaye lakhi huthuve,

40 ti ye Israel limiqo ye ampe atsütsü atsala bidi ghenguno naghuto lo wuno Gileadmi Jephthah nga kümsü mloqa che.

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan