SAMUEL ATUGHIU 17 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)David ngo Goliath 1 Tipa ghuloki lo Philistiami ye aghüshi ghenguno ghüshimi hekütsü ae. Panongu ye Judah lo akeu Socoh ngo Ephes-dammim lo akeu Azekah küma dolo aghazü shipe ngoae. 2 Saul ngo Israelmi no hekütsüpe Elah khila lo aghazü shino Philistiami sasü aghü shinike kithepe ngove. 3 Philistiami no naghuto lakhi lo ngo, eno Israelmi no naghuto lakhiu lo ngono panongu dolo akhila ae. 4 Tile Philistiami ghazü lono asachuu lakhi Gathmi Goliath ipikeu no khalau ipeghi, pa ye akushulau aunhekipshe toku. 5 Pa ye alazayi kütsükuqho xapu, ayi ghünanu xapu ae, eno paw alazayi ghünanu ye ahu lhotsügho. 6 Pa ye alazayi no pa pukhu küzüpu, eno alazayi ghasü pa bighi lo xipu ae. 7 Pa ngupa sü ye aghüqasü toi eno angu kütsü ye ahu tsüni. Eno pa züto kupuu no pa züu che. 8 Pa no ithu no Israelmi kichi-iti lau igha puwu, “Nongu ye kushiye aghü shinike kutope ani kea? Ni ye Philistiami, eno nongu ye Saul qemi ke kumo keshea? Nongu dolo timi lakhi kishephe no I lau iqighi pelo. 9 Pa no I sasü kichighi no I pithilu aye, ningu no nongu qemi shiveni. Ikemu I no pa toluve no pa pithilu aye, nongu no ni qemi shiveni.” 10 Pa no pi, “I no ishi tsala lo Israelmi kichi-iti khü ani. Timi lakhi I tsülo, nikujo kümtsa kichighi junie.” 11 Kughou Saul ngo Israelmi kümtsü no Philistiami hupau tsaqo chilu keno, panongu ye aghüthi süve eno shishe msave. 12 David ye Bethlehem, Judah lo Ephrath laghami Jesse nu. Jesse ye anuli tache ache. Saul ghuloki lo Jesse ye ampe no kutomo shive kehu layemi shive. 13 Jesse nu akichiu pano küthü ye Saul papesü aghüshi lo ae. Panongu je ye akichiu no Eliab, pa shelo Abinadab, eno aküthüu no Shammah. 14 David no anipau. Akichiu pano küthü no Saul pape wuve, 15 ikehu David ye Bethlehem lo pa pu mbeqo lojini ye Saul launo wuveju ighiju ache. 16 Atsala lhobidi kutolo Philistiami huno ina kijili atsütsü ipeghi no Israelmi khüche. 17 Jesse no pa nu David vilo pi, “O munoqo ghenguno athi küsave keu hipau ahu chighi eno ashopa chighi pesü mtazü aghazü lo wulo. 18 Eno athachi chighi pesü qhethonhe shou zatsüu ghi tsülo. O munoqo ye akivishi ani mala juno amchipu kiuala süghi lo.” 19 Saul ngo Israelmi kümtsü Elah Khila lono Philistiami sasü aghü shiae. 20 Jesse no azah tsüke toi David no inaqhe itheno ithu ambeqo pesü hekujuu gholo qhive no achuqupu pesü wuve. Pa no aghazü lo ighi kelo aqokitikhi ye aghüshiqa lo aghüleku cheghive. 21 Israelmi ngo Philistiami no aghü shiniye ghüshimi no ghüshimi kithepe ngove. 22 David no thimeqo pesü jukükütsüu u lo qhive tsüno kichi-iti no ake küdau powu no pa munoqo sasü petha shi. 23 Pa no panoqo sasü küptsa akelono julo, Philistia lo Gathmi asachuu Goliath ipikeu no Philistiami dolono ipeghi no azüu picheke toi itaghi pi. David no pa tsa chilue. 24 Kughou Israelmi no timi hu ithulu keno, kümtsü no pokhave eno shishe msave. 25 Israelmi no pi, “Timi khuu ipeghi ani keno nongu ye pa ithulu anima? Mtsüqheino pa ye Israelmi khünike ipeghi ani. Khuu no pa heqhi luni keno akükau no asaxü kije tsüno pa nga ghi timi tipau tsüniye ani, eno pa pu kibo ye Israel lo zame tsüpe moni keu shi ani.” 26 David no pa phivilo akemi vilo pi, “Philistiami hipau pithive no Israelmi launo thokügha ikhive tsükeu lau kiu shitsü nani pi kea? Kughengu aphighü ghamo kemi Philistiami hipau ye khuue pi aküxüpu Lhou ghüshimi khüni kea?” 27 Timiqo no titoi pa khochile, “Khuu no pa pithiluni keno titoi pa lau shitsü nani.” 28 David no timiqo pütsa akeu pa mu anoghiu Eliab no chilu kelo, pa ye David ju amlo ideve no pi, “No ye kushiye hilau ighi ani kea? Eno yenguyi ke-a lo ambe aghulo akeu ye khuu gholo qhive akea? Ow kümsükuju eno o mlo lo alhoksa akeu I no ithi ani, kughengu no ye aghüshi juniye ighi ani.” 29 David no pi, “Ni ye kiu shive kea? Atsa lakhimu pimlani keo?” 30 Pa no tsüghüve no kütami vilo athoshi pi, eno timiqo no itaghi azüu toi pa khochile. 31 Kughou David no pikeu tsa chilu keno timiqo no Saul vilo pitsü, eno Saul no timi pa zülo saghipe. 32 David no Saul vilo pi, “Pa ghenguno timi khumu amlo save kevilo. O qeu no wuni eno Philistiami hipau sasü kichighini.” 33 Saul no David vilo pi, “No ye Philistiami hipau mjochile mla nani, kughengu no ye lhothemi aphi, ikemu pa ye pa lhothe lono aghü kishimi shi ighivae.” 34 Ikemu David no Saul vilo pi, “O qeu ye pa pu mbe khecheni. Eno kughou abongshuu momu ava no aqo gholono ambe lakhi süxape wuveni keno, 35 I no apape wuno heqhive püzü pa kichi lono ambe xaphe luve cheni. Tsala pa no ithu I mjochile aye, I no pa kichimhi lono tsüqüpe heqhive cheni. 36 O qeu ye abongshuu ngo avaqo ghi heqhi pithi püani, eno aphighü ghamo kemi Philistiami hipau ghi titoi shivetsü nani, kughengu pa no aküxüpu Lhou ghüshimi khü anie.” 37 Pa no itaghi pi, “Ampeu khuu abongshuu eno ava pukhumtsü lono I xaphelu keno Pa no Philistiami hipau u lono I xaphelu nani.” Saul no David vilo pi, “Wulo, eno Ampeu no o gholo apeniu!” 38 Tileno Saul no pa ghünanu David pipe, alazayi kütsükuqho pipe eno ayi ghünanu xapipe. 39 David no aghünanu shou no Saul zütakikihi xipusü alache niye shiju pühave, kughengu pa ye tipaqo peju moke. Ikehu David no Saul vilo pi, “Ni ye hipaqo pepuju mphike hi xapusü wumlae.” Eno David no tipaqo xaqhive. 40 Tithiu pa no pa küsü ikhiluve eno aghoki lono atumlo pungu kishepe akhemiw süqhu lo süve. Hevüla kighi pa u lo peluve no pa no Philistiami zülo ighi. 41 Philistiami huno pa züto kipeu thiu shino David kupunu ighi. 42 Kughou Philistiami huno David ithulu keno, pa no pa thaighae, kughengu pa ye alhothe lakhi, hughüi eno ahi kivi. 43 Philistiami huno David vilo pi, “Ni ye atsü kesheno no ye asüta pesü I lau ighi ani kea?” Eno Philistiami huno pano lhouqo jeku David ghushoqhi. 44 Pa no David vilo pi, “I lau ighilo, eno I no o phimpi pesü atsütsü lo aghau eno aluza lo tüghashiqo tsüveni.” 45 Tile David no pa vilo pi, “No ye azütakikihi, angupa eno ayi ghasü pesü I lau ighi ani, ikemu ni ye aqokitikhi Mpeu, Israel ghüshimi Lhou, khuu nono khü ani keno Pa je lono o lau ighi ani. 46 Ishi tsala lono Ampeu no o pesü I u lo süvetsü nani, eno I no o ghiqhive no o kütsü micheve tsü nani. I no Philistiami aqokitikhi sükumoqo pesü aghau ngo tüghashiqo tsüve nani, tishikeu lono ayeghiqha no Israel lo Alhou anie pi ithi peni, 47 eno hile kumqope akemi kümtsü no Ampeu ye azütakikihi ngo angupa vecheo xalu chemoe pi ithi penie. Kughengu aghüshi ye Ampeuw ke, eno Pa no o pesü ningu u lo sütsü nani.” 48 Kughou Philistiami huno David kumjoni ke kupunu ighi keno, David no mtazü posü Philistiami hu sasü kithe luve. 49 David no paw süqhu lono atumlo lakhi ikhiphe no ti küzüpe Philistiami kishe vepheve tsü, eno atu no pa kishe alou ilove no pa ye agi no aqhoshi ayeghi lo ikiqive. 50 Ikehu David no hevüla kighi eno atu lakhi pesü Philistiami hu veqhive eno pa pithive. David u lo azütakikihi kühae. 51 Tileno David no powo Philistiami hu shou puthughove no pa zütakikihi süjophepe pa kütsü micheve tsü. Kughou Philistiami no panow asachuu thive keu ithulu keno panongu ye pokhave. 52 Israelmi ngo Judahmi no ighasü Gath ngo Ekron khagho kutolo Philistiami hawu, ikehu Philistiami izave keqo ye Shaaraim lono Gath ngo Ekron dolono ikiqi khave. 53 Israelmi no Philistiami hasü wuno ideighi püzü pano ghazü lheluve tsü. 54 David no Goliath kütsü pesü Jerusalem lo ighi, ikemu pa no Goliath ghünanu ye pa phiki lo qhive. 55 David no Goliath mjoni ye wuche keu Saul no ithulu kemtsa pa no Abner, ghüshimi zatsüu vilo pi, “Abner, apumi hipau ye khuu nu kea?” Abner no pi, “No hi xü anike ni ye mthae, O akükau.” 56 Eno akükau no pi, “Apumi hipau ye khuno nu keno ighiju lo.” 57 David no Goliath ghiqhive no ideighi khavi Abner no pa kuno Goliath kütsü pa u lono pesü Saul zülo ighi. 58 Saul no pa vilo pi, “Apumi, no ye khuno nu kea?” David no khochile, “Ni ye Bethlehemmi o qeu Jesse nue.” |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India