Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

SAMUEL ATUGHIU 15 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Ampeu no Saul Milive

1 Samuel no Saul vilo pi, “O nukishepe Israel shou akükau shipeni ye Ampeu no I puwue; tighenguno itehi Ampeu tsa inilo.

2 Aqokitikhi Mpeu no ishi piani, ‘Egypt lono ipeche kelo Amalekmi no Israelmi mjochile eno kiu shikeno I no ithi ani.

3 Itehi wuno Amalekmi lelo, eno pano no akeu kümtsü kütsave tsülo. Panongu püxü mono kiptimi totimi, itimi eno anga kughunu, amshitsü eno ambe, sayeshi eno khurha kümtsü ghiqhive lo.’”

4 Ikehu Saul no Telaim lo timiqo kukütsü no kihi kelo ghüshimi lakh kini aghi, eno Judahmi no 10,000 aghi.

5 Saul no Amalekmi mishighüna lo ighi no akhila lono miqe ae.

6 Saul no Kenimi vilo pi, “Chevelo, Amalekmi launo povelo, tikumo aye panongu gholono I no nongu ghi kütsaveni. Kughengu Israelmi no kughou Egypt lono ipeche keno nongu no kimiyeqhiyi püanie.” Ikehu Kenimi no Amalekmi launo pove.

7 Saul no Havilah lono Egypt kipelau Shur kutolo Amalekmi leluve.

8 Pa no Amalekmi kükau Agag, aküxü no küghaluve no azütakikihi pesü timi kümtsü kütsave.

9 Ikemu Saul ngo timiqo no Agag püxüve eno ambe ngo amshitsü dolo akiviu, athakupu mishiti ngo aneqo, eno kiu no akivi keno kümtsü kütsa move. Eno kideqhive keu ngo ameküküha thime likhi kütsave.

10 Ampeu tsa Samuel lau ighi:

11 “I no Saul pesü akükau shiveke I mlo kili ani, kughengu pa ye I papemo no tsüghüvae eno I zakütsüqo shimovae.” Samuel ye amloideve no puthotsü Ampeu qhüiniju.

12 Samuel no Saul sasü kusho nike itheno ithuve. Samuel vilo ishi pi, “Saul ye Carmel lo wuvae, eno pa ye pa sala athigho shiqheve no Gilgal lo wuvae.”

13 Samuel no Saul lau ighi kelo Saul no pa vilo pi, “Ampeu no o kümghatsü peniu. Ni ye Ampeu zakütsü shikupuvae.”

14 Samuel no pi, “Tishiaye I kini lo ambe ngo amshitsü ghügha chilu akeu ye kiu kea?”

15 Saul no pi, “Panongu no Amalekmi launo tipaqo süghie, kughengu timiqo no ambe ngo amishi akiviu Ampeu o Lhou lau aghashi niye kishepe qhive, ikemu ningu no tinguno alau ye kütsa khave.”

16 Tile Samuel no Saul vilo pi, “Tavelo! Ampeu no itiji kiu I vilo pi keno I no o vilo pini.” Saul no pi, “Pijulo.”

17 Samuel no pi, “O müzülo no ye aghulo kepi aghimu no ye Israel shiaye kümtsü kütsüke kumo keshea? Ampeu no o nukishepe Israel kükau shike.

18 Ampeu no akümlapu lakhi lo o puwu no pi, ‘Wulo, Amalekmi axinemi kütsave lo, eno püha khamoke kutolo aghü shilo.’

19 Imaye kushiye no ye Ampeu tsa lumove kea? Kushiye hakhokulu nhemgha süxa no Ampeu zülo axine shive kea?”

20 Saul no pi, “Ni ye Ampeu tsa gholuvae. Ampeu no I puwu keu kümlapu lo I no wue. I no Amalek kükau Agag saghi, eno Amalekmi kütsa khave.

21 Ikemu timiqo no hakhokulu thime ambe, ane, eno amshitsü kiu akiviu keno tipaqo kütsave kepu shi akeqo pesü Gilgal lono Ampeu o Lhou lau aghashi niye luve ke.”

22 Ikemu Samuel no pi, “Ampeu ye Pa tsa gholu keu lo alokiqi kije aketoi akipti kümllagho eno aghakishi lo Pa züküvü acheni keshea? Julo, agholu keu no aghakishi nguno akiviue, eno Pa tsa ini keu no ambe tha nguno akiviue.

23 Kughengu ghokibide ye atumu xine paphi, eno kümsükuju ye hekibide ngo ajulho kümlla paphie. Nono Ampeu tsa milive akehu, Pa ghi aküka lono o milivae.”

24 Saul no Samuel vilo pi, “I no axine shivae, kughengu ni ye Ampeu zakütsü eno o tsa lumove keu xine shivae, kughengu ni ye timiqo msave no panongu tsa luve ke.

25 Tighenguno itehi kimiyeno I xine qhive tsülo eno I sasü wolo, tishino I no Ampeu zülo itsaqini.”

26 Samuel no pi, “Ni ye o gholo idewo moae. Kughengu nono Ampeu tsa milivae, eno Pa ghi nono Israel kükau shi akeu milivae.”

27 Samuel no idewove niye xatsüghü akelono Saul no pa kuuphi she tsüqü kelo tino ixüve.

28 Samuel no pa vilo pi, “Ishi no Ampeu no Israel kükaqha o launo kubove tsüae eno Pa no tipau pesü o kisüghüu lakhi o nguno akiviu tsüvae.

29 Itaghi Israel Juküvü ye mikimo momu amlo kilimo nani, kughengu Pa ye timi kumo kehu amlo kilimo nani.”

30 Saul no pi, “I no axine shivae; tishimu Iw timi layemi eno Israel zülo I gihu tsülo eno I gholo idewo tsülo, tishino I no Ampeu o Lhou zülo itsaqini.”

31 Ikehu Samuel no idewo Saul sasü wove, eno Saul no Ampeu zülo itsaqi mllae.

32 Tileno Samuel no pi, “Amalekmi kükau Agag hile I zülo saghilo.” Agag no amlokiqi shi pa lau ighi. Agag no pi, “Mtsüqheino akithi kukhukimji doye wovae.”

33 Samuel no pi, “O zütakikihi no totimi pelo anuhami shivepe ketoi o za ghi totimi dolo anuhami shive nani.” Eno Samuel no Gilgal lo Ampeu zülono aleqhi shi Agag ghekuchove.

34 Tithiu Samuel ye Ramah lo wove eno Saul ghi Gibeah lo pa kilo wove.

35 Samuel ye pa kithi tsala kutolo Saul sasü kusho move, ikemu pa ye Saul ghenguno amlo ijuve. Ampeu no Saul pesü Israel kükau shiveke ghenguno amlo save.

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan