SAMUEL AKINIU 3 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Abner no David Sasü Küqhave 1 Saul lagha ngo David lagha dolo kushuo aghü shi ache. David ye akumto shikithe wove, ikemu Saul lagha ye miqemlei kithe wove. 2 David no Hebron lo ake lono anuli punu keqo: pa nu anoghiu no Amnon, Jezreelmi Ahinoam nu; 3 akiniu no Khileab, azüu Carmel lo Nabal nipu Abigail; aküthüu no Absalom, Geshur kükau Talmai nonga Maacah nu; 4 abidiu no Adonijah, Haggith nu; apunguu no Shephatiah, Abital nu; 5 akütsüghou no Ithream, David nipu Eglah nu ke. Hipaqo ye Hebron lono David lau punue. 6 Saul ngo David laghami dolo aghü shiake ghuloki lo Abner no Saul lagha lo akumto shi ipeghive. 7 Saul ye anipu amishiu Rizpah nonga ache, li je ye Aiah. Ish-bosheth no Abner vilo pi, “No ye kushiye I pu nipu amishiu lau wuve kea?” 8 Tile Abner ye Ish-bosheth tsalo ighono amlo ideve no pi, “Ni ye Judahw atsü kütsü keshea? Ishi tsala kutolo I no o pu Saul lagha, pa thiküzümi, eno pa küsami lau Iw iqemokeu kikimiye pephe ighivae, eno o pesü David u lo phesüve tsü mphie. Ikeghi no ye totimi lakhi ghenguno akipimi I shou betsü ani. 9 Tsala David ghenguno Ampeu no kiu ashoqhi shi püani keno I no shikupumo aye, Alhou no Abner ghime peni, 10 Ampeu no David lau ashoqhi shikeu ye Dan lono Beersheba kutolo Saul lagha launo kükaqha tukiqhe pe David tsüve no pa pelo Israel ngo Judah shou pa yekipe shiqhelu peni pikeu ke.” 11 Ish-bosheth ye msave kehu atsa lakhimu Abner khochile mlave. 12 Abner no pa züqhushi atsapemi David lau puwu no pi, “Ayeghi ye khuuw kea? I sasü puloshoqhi shilo, eno julo, Israelmi kümtsü o lau saghi nike ni ye pulo ani.” 13 David no pi, “Alova, I no o sasü puloshoqhi shini. Ikemu thime lakhi o launo avehupu shi ani, nono I sasü kushoni ke ighi kelo Saul nonga Michal sasü ighi paghimo aye no ye I sholumo nani.” 14 Tishino David no Saul nu Ish-bosheth lau atsapemi puwu no pi, “I nipu Michal I tsüvelo, kughengu I no Philistiami phighüyiko 100 pesü ameh tsüpüani ke.” 15 Ish-bosheth no Michal kimi, Laish nu Paltiel launo li saluve. 16 Ikemu li kimi no qasü Bahurim kutolo li papewu. Tithiu Abner no pi, “Idewove lo.” Eno pa ye idewove. 17 Abner no Israel lo layemiqo vilo pi, “Ado hami ghenguno nongu ye David pesü nongu shou akükau shipeni ke phuighivae. 18 Ikehu itehi titoi shilo, kughengu Ampeu no David lau ashoqhi shino pi, ‘I qeu David u vecheo I no Philistiami eno pano ghümi kümtsü u lono I no Iw timi Israelmi xalu nani.’” 19 Abner no Benjaminmi ghi pütsae. Tishino Abner no Israelmi eno Benjamin laghami no akivi shikepue pi akeu pesü David vilo piniye Hebron lo ighi. 20 Kughou Abner no timi muku sasü Hebron lo David lau ighi keno, David no Abner eno timi pa gholo ighi akeqo ghenguno aghulhu lakhi kuto. 21 Abner no David vilo pi, “I no wuno Israelmi kümtsü I mpeu, akükau lau hekütsü peni, tishino panongu pelo o sasü puloshoqhi shipeni, eno nono kümsü aketoi panongu shou ayepelu peni.” Ikehu David no Abner puwuve, eno pa ye aloinoqhiyi wuve. 22 Tishino David qemi no Joab gholono aghülawu no hakholu keu kutomo panongu gholo peighi. Ikemu Abner ye Hebron lo David gholo aghi move, kughengu David no pa puwuve no pa ye aloinoqhiyi wuve ke. 23 Kughou Joab eno ghüshimi pa gholo akeqo no ighive keno, Joab vilo pi, “Ner nu Abner no akükau lau ighi, eno akükau no aloinoqhiyi pa puwuvae.” 24 Tile Joab no akükau lau wuno pi, “No ye kiu shive akea? Julo, Abner no o lau ighike kushiye no ye pa puwuve kea? 25 Nono ithi anike Ner nu Abner ye o pishiqhi niye, ow ikipe ikulo ithini ye eno nono mla akeu kümtsü ithi niye ighie.” Joab no Abner Heqhive 26 Kughou Joab no David launo ipeghive keno, pa no atsapemi pelo Abner papewu pe, panongu no Sirah zükikhe lono pa sachile saighi. Ikemu David ye hipau ithi moe. 27 Eno kughou Abner no Hebron lo idechile ighi keno, Joab no tuqhou shi pa pütsani ye pa sasü khagho phivilo wu, eno tileno pa polo qhusüve tsü, ikehu pa ye thive, ti ye pa thiküzüu Asahel ji peleve tsükeu ghenguno ke. 28 Tithiu kughou David no ti chilu keno, pa no pi, “Ner nu Abner ji peleve keu ghenguno ni eno I kükaqha ye Ampeu zülo alholo akipimi kühae. 29 Tipau ye Joab kütsü shou eno papu kibolomi shou ikuve peni, eno Joab lagha lo aphighü lo aji pole kemi, apügha kupumi, azütakikihi lono ikiqive kemi kühave pemoni momu ashopa kupukuno shikemi momu azüngü peitha ithi kemi kühave peniu!” 30 Joab ngo pa thiküzüu Abishai pama no hitoi Abner pithive, kughengu pa no pama thiküzüu Asahel Gibeon ghüshi lono pithive tsüke. David no Mloqa 31 Tithiu David no Joab eno khunoqo pa gholo akeno panoqo vilo pi, “Nongu phimini süxü no yeqhiyephi pepusü Abner zülo mlolo.” Akükau David no awophe papesü wuve. 32 Panongu no Hebron lo Abner shiqhove. Akükau no pa sütsa süqhe no Abner kumoki lono qa, eno timi kümtsü no qae. 33 Akükau no Abner ghenguno ishi mlo “Abner ye mbomzümi toi thi masave keshea? 34 O u ye tsügha tsümoe; o pukhu ye ayikichhe no tsügha tsümoe; milakhi no kixikilami u lo ikiqive ketoi no ye ikiqivae.” Timi kümtsü no itaghi pa ghenguno qae. 35 Tithiu timi kümtsü no ighi no David pelo atsala ilove mphi lono asho chu penike pütsa. Ikemu David no ashoqhi shino pi, “Tsala I no khetsünhe ilomphi lono asho momu kiu kiumu chuve aye, Alhou pelo I ghime pelo!” 36 Panongu no ti ithive no gihuve tsü, akükau no kiu shi keno tino kümtsü lopiqi lu. 37 Tighenguno tipa tsalani timi kümtsü no eno Israelmi kümtsü no Ner Nu Abner pithive keu ye akükau pulou kumoe pi ithive. 38 Eno akükau no pa qemi vilo pi, “Ishi tsala lo Israel lo sakiphemi eno timi kije lakhi ikiqivae pi nongu ye ithimo keshea? 39 Eno akükau lakhi shi nukishe püaghimu ishi tsala lo ni ye aghüthi süvae. Zeruiah nuli, timi hipaqo ye I nguno alau mkamihi ke. Ampeu no küsakügha kümlami lau paw küsakügha kiqi lono tsüchile peniu!” |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India