Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

SAMUEL AKINIU 14 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Absalom no Jerusalem lo Ideighi

1 Akükau mlo ye Absalom shou anie pi Zeruiah nu Joab no ithive.

2 Joab no Tekoa lono alokütsümi totimi lakhi saighi no li vilo pi, “Mlo akemi lakhi toi amqü shilo eno akumlo phimini pepulo. Thazü pesü o nu kevilo, ikemu kithimi ghenguno atsala kutomo mlove kemi ghilishi lo.

3 Akükau lau wuno hitoi pa pütsa lo.” Eno Joab no atsa pikepu li vilo pive.

4 Kughou Tekoami topumi huno akükau lau ighi keno, li no ayeghi lo agi pishiqho no agigihu tsü ghi pi, “O akükau, I xalulo.”

5 Akükau no iniju, “O küküpna ye kiu kea?” Li no khochile, “Oishe, ni ye chimemi lakhie; I kimi ye thivae.

6 O qeliu ye anu kini acheke pama aluza lono lakhino lakhi sasü mtove. Pama dolo sükho tsüni kemi khumu kühave no lakhi no lakhiu heqhi pithivae.

7 Eno itehi ye alagha kümtsü no o qeliu hebide ithughivae, panongu no pi, ‘Khuu no pa thiküzüu heqhive keno ikhiphe tsülo, nino pa thiküzüu küxü ghenguno pa pithivenie.’ Panongu no amheghi kiyighiu ghi kütsave niye ani. Hitoi panongu no I mibalu iqü akeu ghi ghapinheve tsüniye ani eno ayeghi lo I kimi shelo aje momu ghükulumi qhitsü move niye ani.”

8 Tile akükau no topumi vilo pi, “O kilo wovelo, eno I no o ghenguno azah tsüni.”

9 Tekoami atopuu no akükau vilo pi, “Akipimi ye akükau eno pa kükalakhü shou kumono I shou eno I pu kibo shou ikughive pelo, I mpeu akükau.”

10 Akükau no pi, “Khuana no o vilo kiuala pi aye, I lau pa saghilo, eno pa ye khilemu o bumove nani.”

11 Li no pi, “Kimiyeno akükau no Ampeu o Lhou je ku amkhükuluu pelo pithi pemoni ke shupheve tsülo, eno I nu ye kütsave monani.” Pa no pi, “Ampeu xü anike o nu sa lothi lakhimu ayeghi lo ikiqive monani.”

12 Tileno atopuu no pi, “Kimiyeno o qeu pelo atsa lakhi I mpeu akükau vilo pipelo.” Pa no pi, “Pijulo.”

13 Atopuu no pi, “Tishiaye no ye kushiye Alhouw timi shou titoi kughu kea? Kughengu xakütha hipau kiqilo nono hapupove keu aki lo saghimo kelo nou no kitimeve anie.

14 Ayeghi lo azü peleve kelo likütsü kithemla ketoi ningu kümtsü thive nani. Ikemu Alhou ye aküxü luvetsü chemoe, eno Pa no alaghi hami phuphetsü cheni, tishianguno hapupove kemi ye khalau tishi auve chemoe.

15 Itehi ni ye I mpeu akükau vilo hi piniye ighike kughengu timiqo no I pelo msavepe ani, eno o qeliu no ishi kümsü, ‘Akükau ye I no qhüiniju akeu shivetsü luvike I no akükau vilo pini.

16 Kughengu akükau no chilu tsüno Alhou mheghi lono ni eno I nu kütsaveni ye akeqo u lono pa qeliu xaphetsü nani ke.’

17 Eno o qeliu no kümsü, ‘I mpeu akükau tsa no I pelo akulhoqhi lupe nani,’ kughengu I mpeu akükau ye kivi-küsa michi lunikeu lo Alhouw kungumi toike. Ampeu o Lhou no o gholo apelo!”

18 Tileno akükau no topumi vilo pi, “I no o vilo iniju keu kiumu I launo küsü kevilo.” Atopuu no pi, “I mpeu akükau no pijulo.”

19 Akükau no pi, “Hi kümtsü Joab no kughuphe kekumo?” Topumi huno khochile, “I mpeu akükau hi xü anike, khunomu I mpeu akükau no pivekeu lono piyiu momu ajeu tsüghü wuve mlae. O qeu Joab no azah I tsüe; atsa hi kümtsü pa no o qeliu kichi lo sütsüe.

20 Joab no hipau shikeu ye azümülhü kili tsüniye ke. Ikemu I mpeu ye Alhouw kungumi lokütsü toi ayeghi lo thime kümtsü ithiveni keu lokütsü ani.”

21 Tithiu akükau no Joab vilo pi, “Julo, I no hipau shitsü nike wulo, apumi Absalom sachile ighilo.”

22 Joab no ayeghi lo pishiqho luve no agigihu tsü eno akükau kümgha tsülopi khu. Pa no pi, “I mpeu, akükau, ishi o qeu ye o nhethe lo kikimiye ithuluvae pi ithivae, ti ye akükau no pa qeu no qhüiniju keu khochile tsüke.”

23 Joab no ithu Geshur lo wuno Absalom sasü Jerusalem lo ighive.

24 Akükau no pi, “Pa pelo pa kilo ngo pelo; pa ye I zülo ighi moni.” Tighenguno Absalom ye pa kilo ngove eno akükau zülo ighi move.

25 Tipa ghuloki lo Israel lo timi khumu pa ju kivi ghenguno Absalom toi akishe ithulu keu kühae. Pa pukhu lono akütsü kutolo pa ye tukutiye kühae.

26 Kughou pa no akütsüsa tsave keno (kughengu ampe shekha atsütsü pa sa no mishisheive kelo, pa ye asa tsave cheke), pa no akükauw akimghi-a lono pa sa huju kelo ahu kini shou mighilu che.

27 Absalom lau anu küthü eno anga lakhi punutsü, li je ye Tamar. Li ye totimi aju kivimi.

28 Absalom ye akükau zülo iloghimo no ampe kini kupuju Jerusalem lo ngove.

29 Tithiu Absalom no akükau lau puwuni ye Joab kupuwu, ikemu Joab no pa lau ighi move. Pa no akiniu kupuwu, ikemu Joab no ighi move.

30 Tileno pa no pa qemiqo vilo pi, “Joab lu ye I lu phivilo ani, eno pa ye tile ashothi süpüani; wuno tile ami süve tsülo.” Ikehu Absalom qemi no alu lo ami süvetsü.

31 Joab no ithu Absalom kilo wuno pa vilo pi, “Kushiye o qemiqo ye I lu lo ami süvetsü kea?”

32 Absalom no Joab khochile, “I no o lau atsa pi puwu, ‘Hilau ighilo, tishianguno I no akükau lau o puwu no ishi iniju tsüpeni, “Kushiye ni ye Geshur lono ighi kea? Tilau ngo akeu no I ghenguno akiviu shi aghini cheke.” Tighenguno itehi I pelo akükau zülo wulu pelo, eno I lau akipimi aghi aye, pa no I heqhive peni.’”

33 Tishino Joab no akükau lau wuno pa vilo pi, eno akükau no Absalom ku kehu pa no ighi no ayeghi lo pa gi pishiqhope akükau zülo ngoe. Akükau no Absalom mümae.

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan