Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

MATTHEW 27 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Pilate lau Jisü Sawu
( Mk 15:1 ; Lk 23:1-2 ; Jhn 18:28-32 )

1 Inaqhe itheno achinetomi ngo Jewmi layemi kümtsü no Jisü pithive nike ghenguno kughu.

2 Panongu no pa tshüve no sawo Angh Pilate tsüve.


Judas Kithi
( Apo 1:18-19 )

3 Kughou Jisü thekuchuu Judas no Jisü ye pithive niye shivae pi ithi keno pa ye amlo kilive eno achinetomi ngo layemi lau ghükayi shighi pechile ighi,

4 eno pi, “Küqümo keu timi thechuve keu lono I no axine shivae.” Panongu no khochile, “Nino kiu shitsü lopi kea? Ti ye o makhoae.”

5 Judas no ghükayi pesü achineki lo vesüve tsüno ipeve, eno pa ye wuno pa likhi pa tshüqhi pithive.

6 Achinetomi no pisa kiche pesü pi, “Hi ye aküxü qhükeu me keke achineki kinibo lo pekütsü kelau kumoe.”

7 Ikehu panongu no pulo küqha no shoinami kumo kuqho-a shitsüni ye pisa tipau pesü ali kümlami lu qhüve.

8 Tighenguno alu tipau pesü ishi kutolo Aji no qhükeu Lu ipi cheni.

9 Tishikeu lono tungkupu Jeremiah no kiu pipüa keno kimshi luve: “Panongu no ghükayi shighi ikhiluve, ti ye Israelmi khami no pa pesü jekimjeve keu me ke,

10 eno Ampeu no I kichetsü ketoi, panongu no tipau pesü ali kümlau lu qhüve.”


Pilate Zülo Jisü
( Mk 15:2-5 ; Lk 23:3-5 ; Jhn 18:33-38 )

11 Jisü no Angh zülo puthugho akelo Angh no pa vilo pi, “No ye Jewmi Kükau keshea?” Jisü no khochile, “Nono pivae.”

12 Ikemu achinetomi ngo layemi no pa nguku kelo pa ye kiumu khochile moe.

13 Ikehu Pilate no pa vilo pi “Panongu no hi kümtsü pesü o nguku akeu no ye chilu anima?”

14 Ikemu Jisü no atsa lakhimu khochilemo, ikehu Angh ye shishe akichiqhive.


Jisü Pithive nike Xathave
( Mk 15:6-15 ; Lk 23:13-25 ; Jhn 18:39-19:16 )

15 Hechekulu Ghulhu atsütsü Angh no timiqo no lunishi keu kiqi lono akughumi lakhi khaqhiphe tsüche.

16 Tipa ghuloki lo akughumi lakhi alhoksa lono ajekipimi Barabbas ipikeu ae.

17 Ikehu timiqo no kumqo akelo, Pilate no panoqo vilo pi, “Nongu ye I pelo Barabbas keo Messiah ipi chekeu Jisü khaqhi phetsü penishi ani kea?”

18 Panongu ye Jisü ju anheshu kelauno ikhiphepe tsüvae pi Pilate ye ithi ae.

19 Tilikhi kumono Pilate no küghakütha lakhü lo iqa akelo pa nipu no atsa lakhi pa lau pi puwu, “Amikuchomi tipau shou kiumu shikevilo, kughengu iji I samou no ni ye pa ghenguno shishe imevae.”

20 Ikemu achinetomi ngo layemi no aqokitikhi hakilhepe Barabbas kuqhove no Jisü pithive penike Pilate vilo khue.

21 Angh no itaghi panoqo vilo pi, “I pelo hi pama dolo khikhiu nongu lau khaqhi phetsü penishi ani kea?” Ikelo panongu no khochile, “Barabbas.”

22 Pilate no panoqo vilo pi, “Tishiaye Messiah ipi chekeu Jisü pesü ni ye kiu shilopi kea?” Timi kümtsü no pi, “Kros lo pa yedave lo!”

23 Tile Pilate no pi, “Kushiye kea? Pa ye kiu lhoksa shive kea?” Ikemu panongu no alaushi ighamku, “Kros lo pa yedave lo!”


Jisü Yedave Penike Tsüve

24 Kughou Pilate no pa ye kiumu shimlave keu ithive, eno halau no mqhumza ipeghiuve keno, pa no timiqo zülono azü pesü pa u mütsüve no pi, “Timi hipau ji pelekeu lo I kipimi kühae, hi ye nongu makhoae.”

25 Timi kümtsü no khochile, “Timi hipau ji peleve keu ngusü ye ni shou eno ni tianuli shou ikughi peni!”

26 Tishino Pilate no panoqo lau Barabbas kuqhophe tsü, eno Jisü küghape ghaqhi püzü yedave penike ikhiphe tsüve.


Jisü Thaigha
( Mk 15:16-20 ; Jhn 19:2-3 )

27 Tileno Angh ghüshimi no Jisü sasü Anghw oking lo wuve, eno ghüshimi aqokitikhi sawo pa süho luve.

28 Panongu no pa phimini xavetsü no hughüike phi pa puu,

29 asahubo ghoküna keu kütsükuqho pesü pa pipe, pa u ajeu ayeghü küsü sütsü. Eno pa zülo qhoqhünhepe pa thaigha, “Jewmi Kükau, axü pushulo!”

30 Panongu no pa müsüte eno ayeghü küsü pesü pa kütsü lo ghatsüe.

31 Pa thaigha tave kethiu, panongu no hughüike phi xaluve, eno pa phimini puuve no yeda nike sünhe sawuve.


Kros lo Yedave
( Mk 15:21-32 ; Lk 23:26-43 ; Jhn 19:17-27 )

32 Panongu no wuche kelo Cyrene noghami Simon ipikeu sholu. Ghüshimi no anguka lono pa pelo Jisüw kros xapupe.

33 Kughou panongu no Golgotha (tipau kiqi ye Aboghe-a) ipikeu-a lo ighi keno,

34 pa pelo sho penike atsaiji gholo akukhu lekiteve keu pesü pa tsü kemu pa no micheju no yemove.

35 Panongu no kros lo pa yedave no asaqhi püzü pa phimini pano dolono kije luve.

36 Tishino tile iqa ghi pa khekuto ae.

37 Panongu no pa kütsü sholo akipimi tsükeu ishi yepe qhitsü, “Hi no Jewmi Kükau Jisü.”

38 Panongu no timi heqhi buqhi no süxaluve chekemi kini Jisü gholono kros lo yeda, lakhi no pa u ajeu eno lakhi no pa u piyiu.

39 Tipau vechesü wuche kemi no pano kütsü küngü ghi Jisü thaigha,

40 eno pi, “No achineki xaleve no ghulo küthü lono shipuku luveni küau, no ampi xaluve lo! Nono Alhou Nu shiaghi aye kros lono iqighive lo.”

41 Tipaphi lono achinetomi ngo Ayezah shikükami eno layemi no pa thaqhi pi,

42 “Pa ye kütami xalu kemu pa ampi ye xamlae. Pa ye Israel Kükaue; itehi pa no kros lono iqighive aye ningu no pa shou pülübeni.

43 Pa no Alhou shou pükhübe chenike Alhou ye pa xapheni shinani mala junie. Kughengu pa no, ‘Ni ye Alhou Nu,’ ipi chenie.”

44 Timi hekiqhimi pa gholo yeda püakeu pama ghi kütami gholono pa thaigha.


Jisü Kithi
( Mk 15:33-41 ; Lk 23:44-49 ; Jhn 19:28-30 )

45 Tile puchou mta lono avelau ayi küthü kihe kutolo ayeghiqha kümtsü aküzü no nhaluve.

46 Avelau ayi küthü qhau Jisü no aghügha kuloghi shi igha, “Eli, Eli, lema sabachthani?” ti ye, “I Lhou, I Lhou, No ye kushiye I pheve ani kea?”

47 Tile puthugho akemi khami no ti chilu no pi, “Pa ye Elijah ku anie.”

48 Panongu lakhi no mtazü posü wuno aghüshi pesü akiqhi ji lo pütsü püzü ayeghü lono jipe pa pelo müsüye penike chhopuku tsü.

49 Ikemu kütami no pi, “Qele, Elijah no ighi püzü pa xaluni mala junie.”

50 Jisü no itaghi aghügha kuloghi shi igha no süthauve.

51 Eno julo, achineki lo kokütha tozü shi nhaqhiphi achekeu ye akütsüqa lono abophi kutolo ala kini shi ixü kütüta shive. Tishino ayeghi itha thuve eno atuquqo no ipo kütüta shive.

52 Akumokiqo lhapheve eno küpülümi thive keqo kutomo xüputhuve,

53 Jisüw xüchilekulu thiu panongu no akumoki lono ipeghi no akimthe phughi lo ilo eno timi kutomo lau ipeghi piye.

54 Ghüshimi aqhe shou zatsüu eno pa gholo akeqo no Jisü khekuto akelo ayeghi küghütha eno tile kiu shive keno kümtsü ithulupe thüghüive no pi, “Pa ye kuchou no Alhou Nue!”

55 Tilehi totimi kutomo no putou ngono juae, panongu ye Galilee lono Jisü pape ighi no pa tucho chekeqo ke.

56 Tipaqo gholo Mary Magdalene, James ngo Joseph pama paza Mary eno Zebedee nu pama paza ishi ae.


Jisü Shiqhove
( Mk 15:42-47 ; Lk 23:50-56 ; Jhn 19:38-42 )

57 Kughou avelau shive keno, Arimathea lono kinimi lakhi Joseph ipikeu ighi, pa ghi Jisü papemi lakhie.

58 Pa no Pilate lau wuno Jisü sükumo khu kelo Pilate no pa tsü penike azah tsüve.

59 Ikehu Joseph no Jisü sükumo luve no phepheike phi kimthe pesü ti küzüve,

60 eno pewo pa sala atuqu chhutha ilo akumoki kithe shipüa keu lo süve. Tishino pa no atupha kije tukulu sawo akumoki kulaghi khaveno wuve.

61 Mary Magdalene ngo Mary lakhiu no tile akumoki ghüngü lo iqa ae.


Akumoki Kheu

62 Tishiwo thoghiu, ti ye Sabbath tsala lo, achinetomi ngo Phariseemi no Pilate zülo ighi

63 eno pi, “Akijeu, hu kühaküghau no xüaphi lono pikeu nino kümsülu ani, ‘Atsala küthü thiu ni ye ithughive nani.’

64 Tighenguno atsala küthü kutolo akumoki jukuto khe penike azah tsülo, tikumo aye pa khopemi no wuno pa kumo pükape wuve no timiqo vilo, ‘Pa ye akithi lono xüthuvae’ ipi nosae, tishive aye akimki ashekhau hi no atüghüu nguno alhoksau shiniae.”

65 Pilate no panoqo vilo pi, “Aghukhemi sawu no kishekulu shi akumoki kheluve lo.”

66 Ikehu panongu no wuno atupha shou amchipu shive eno aghukheu pesü tile qhive.

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan