MATTHEW 25 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Ilimi Chighi Kimghikipiye 1 “Kungugha yekipe ye ilimi chighi no akulu pesü külapuu kusho niye wukeu toi nani. 2 Panoqo gholo pungu no mbomzü eno pungu no alokütsü. 3 Mbomzüqo ye pano kulu gholo amizü lukümkha pemove, 4 ikemu alokütsüqo ye akulu gholo amizü külabo ghi pewue. 5 Külapuu no munuve kehu panongu kümtsü inguuve eno züuve. 6 Ikemu zübumta lono ashekushu sütsa chilu, ‘Külapuu hi cheae! Ipeghi no pa sasü kusholu lo.’ 7 Ilimi tipaqo kümtsü no ithu pano kulu tsüghüphe. 8 Mbomzüqo no alokütsüqo vilo pi, ‘Ni kulu inheu cheake nongu mizü ta ni tsülo.’ 9 Ikemu alokütsüqo no khochile, ‘Ningu kümtsü ghenguno lukümkha shimo ake nongu ye akijemi lau wuno no sala qhüluve lo.’ 10 Panongu no qhü wuve kelono külapuu ighive. Ilimi pungu kutope akeqo ye pa sasü külakupu ghulhu lo ilove eno ahukikha khave. 11 Tithiu ilimi kütamiqo ghi ighi no, ‘Ampeu, ampeu, ni khaqhi sülo’ ipi. 12 Ikemu külapuu no khochile, ‘Kuchou no ni ye nongu mthae.’ 13 Tighenguno jukuto khelo, kughengu nongu ye atsala momu atüqhüdo mthake. Aqemi Küthü Kimghikipiye ( Lk 19:11-27 ) 14 “Kungugha yekipe ye timi lakhi no kicheghüzü lo wuve niye pa qemi kukumqo no pa küakini kulhuqhi tsüve ketoi ke. 15 Milakhi khino shikulupu kiqi lono pa no lakhi lau ghüka 5,000 tsü, lakhi lau ghüka 2,000 tsü, eno lakhi lau ghüka 1,000 tsüe. Tishino pa ye wuve. 16 Aqemi khuu ghüka 5,000 ithulu keno pa no mtazü wuno tipaqo pesü kimje, eno ghüka 5,000 ala kimje luve. 17 Titoi ghüka 2,000 ithulu keu ghi tipaqo pesü ghüka 2,000 ala kimje luve. 18 Ikemu aqemi khuu ghüka 1,000 ithulu keno, pa ye wuno ayeghi lo pa mpeuw pisa chhu qhove. 19 Ado kushuo thiu aqemi tipaqo mpeu ighi no panoqo sasü kihikülai jue. 20 Aqeu khuu lau ghüka 5,000 tsü keno pa no ghüka 5,000 alau pesü ighi no pi, ‘Ampeu, nono ghüka 5,000 I tsü kelo I no ghüka 5,000 ala süküpha luke hi anie.’ 21 Pa mpeu no pi, ‘Aghile shivae, akivi eno pükhübekulu qeu; no ye kitila lomu pükhübekulu shike I no o pelo kutomo shou ampeu shipeni. O mpeu lokivi gholo sülo.’ 22 Tithiu ghüka 2,000 tsükeu qeu ghi ighi no pi, ‘Ampeu, nono ghüka 2,000 I tsükelo I no ghüka 2,000 ala süküpha luke hi anie.’ 23 Pa mpeu no pi, ‘Aghile shivae, akivi eno pükhübekulu qeu; no ye kitila lomu pükhübekulu shike I no o pelo kutomo shou ampeu shipeni. O mpeu lokivi gholo sülo.’ 24 Ghüka 1,000 tsükeu qeu ghi ighi no pi, ‘Ampeu, no ye tsatsai kemi, nono shosümo namu ghilehu chekeu eno apiti vesümo namu xolu chekeu I no ithi ani, 25 ikehu ni ye msave püzü wuno ow pisa ayeghi lo küsüve ke hi anie.’ 26 Tile pa mpeu no pa vilo pi, ‘No kixikila eno akipichi qeu! No ye I no shosümo namu ghilehu cheku eno apiti vesümo namu xolu chekeu ithi ani ya? 27 Imaye no ye Iw pisa pesü kighishe tsükepu shia eno I no ighi kelo aqu gholono akighishe süno I tsükepu shiae. 28 Pa launo pisa luve no ghüka 10,000 akeu tsüvelo. 29 Kughengu khunono ani keno tinguno alau tsü nani, eno pa ye kupukuno shi alupe nani. Ikemu khunono küha keno pa no kitila akeu ghi luvetsü nani. 30 Ameküküha qeu ye küghape khalau aküzü lo vepheve lo. Tilehi ahu tsüghü bubushi mloqa nani. Ashekhau Küghakütha 31 “Kughou Timi Nu no ajuküvü lono kungumi kümtsü pa gholo sasü ighini keno, pa no pa juküvü kükalakhü lo iqa nani. 32 Shiye kümtsü pa zülo hekütsü nani, eno ambekheu no ambe ngo ane kütüta shike toi pa no timiqo lakhino lakhi launo kütüta shitsü nani. 33 Pa no ambeqo pesü pa u ajeu qhi nani, ikemu aneqo pesü pa u piyiu qhi nani. 34 Tileno Akükau no pa u ajeu akeqo vilo pi nani, ‘Ighilo, nongu I Pu no kümghatsü keqo, ayeghi boqha ghoke lono nongu ghenguno kutope püakeu yekipe mheghi ighilu lo. 35 Kughengu I no müzüthi akelo nongu no achuqupu I tsü, I no tüghüthi akelo nongu no yekepu I tsü, I no inami shi akelo nongu kilo I sasü, 36 I no aphikümsa shi akelo nongu no aphimini I puu, I no küsükini shi akelo nongu no I tucho, I no akughuki lo akelo nongu no I pütsa ighie.’ 37 Tileno achipikaluve keqo no pa khochile nani, ‘Ampeu, kughou no ningu ye nono müzüthi akeu ithulu no o kughulhu, momu nono tüghüthi akelo yekepu o tsü kea? 38 Kughou no ningu ye nono inami shi akeu ithulu no ningu kilo o sasü, momu nono aphikümsa shi akelo aphimini o puu kea? 39 Kughou no ningu ye nono küsükini shi momu akughuki lo akeu ithulu no o pütsa ighi kea?’ 40 Akükau no panoqo khochile nani, ‘Kuchou no I no nongu vilo piani, nongu no I thiküzü chelimi hipaqo gholo akitilau lau kiu shi keno, nongu ye I lau shive tsüae.’ 41 “Tileno pa no pa u piyiu akeqo vilo pi nani, ‘I launo chevelo, nongu müsüinive keqo! Tüghami ngo paw kungumi ghenguno alhomi kuto püakeu lo ilovelo. 42 Kughengu I no müzüthi akelo nongu ye achuqupu I tsümoe, I no tüghüthi akelo nongu ye yekepu I tsümoe, 43 I no inami shi akelo, nongu kilo I sasü moe, I no aphikümsa shi akelo nongu ye aphimini I puumoe, I no küsükini shi eno akughuki lo akelo nongu ye I pütsa ighimoe.’ 44 Tileno panongu ghi pa khochile nani, ‘Ampeu, kughou no ningu ye nono müzüthi tüghüthi akeu, momu inami shi eno aphikümsa shi akeu, momu küsükini shi eno akughuki lo akeu ithulu no o kuphu move kea?’ 45 Tileno panoqo vilo pa no pi nani, ‘Kuchou no I no nongu vilo piani, nongu no hipaqo gholo akitilau lau kiu shimove keno, nongu ye I lau shitsü movae.’ 46 Panongu ye alho ghimepu lo ilove nani, ikemu achipikaluve keqo ye lhokta küxü lo wu nani.” |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India