Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

MATTHEW 12 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Jisü ye Sabbath Mpeu
( Mk 2:23-28 ; Lk 6:1-5 )

1 Tipa ghuloki lo Jisü no Sabbath tsala lono aghi lu lakhi kathasü wuche. Pa khopemi ye müzüthive kehu panongu no aghipe muxupe chuthuve.

2 Ikemu kughou Phariseemi no ti ithulu keno, panoqo no Jisü vilo pi, “Julepi, Sabbath khuaye lo kiu ani keno o khopemi no ti hebide ani.”

3 Jisü no panoqo vilo pi, “Nongu ye David no müzüthive kelo pa gholo kichemi sasü kiu shikeno philu mphi kea?

4 Pa no Alhou kilo ilo Ampeu mllakeu sho chukelo ti ye achinemi sala likhi kehu pa shi aghina, pa gholo kichemi namu, ti chuni keu yezah kühake.

5 Momu Moses Yezah lo kishi achinemi no Sabbath atsütsü achineki lono Sabbath shikuchhube cheni keghi pano lolo akipimi kühano achekeu nongu ye philu mphi keshea?

6 I no nongu vilo piani, kiukela achineki nguno akijeu lakhi hile ani.

7 Eno nongu no atsa hipau, ‘Ni ye kimiyekini lunishi kethono aghakishi kumoe,’ ipikeu ye kiu keno ithike aye, nongu ye akipimi küha kemi shou küghathabe moni cheke.

8 Kughengu Timi Nu ye Sabbath Mpeu ke.”


Sabbath Tsala lono Shipivi
( Mk 3:1-6 ; Lk 6:6-11 )

9 Jisü no chesü wuno sinagog lo ilo.

10 Tile au kithimi lakhi aghi. Timiqo no Jisü nguku no akipimi tsünike pa vilo iniju, “Ayezah kiqilo Sabbath loye shipivilu nani kema?”

11 Jisü no panoqo vilo pi, “Nongu gholo khuana no ambe lakhi akelo tino Sabbath lono aqo lo ikiqive aye, khuu no aqo lo ilo ti khape ipeghive moni keshea?

12 Tishiaye timi ye ambe nguno kishita ameküapu kelae! Ikehu Sabbath lo akivi mlani keu ye Ayezah kiqilo küqü kepu kühae.”

13 Tishino pa no timi vilo pi, “O u xachholo.” Timi huno xachho kelo kütami toi athoputho luve.

14 Ikemu Phariseemi ye khalau ipeve no kishi pa kütsaveni keno küsüqe thuve.


Alhouw Kishekiphe Qeu

15 Jisü no pimhe luve kehu tileno wuve. Ikemu kutomo no pa pape wuve, eno küsükinimi ighi kemi kümtsü pa no shipivitsü

16 eno pa ghili khuu vilomu pipe monike azah tsüve.

17 Hi ye tungkupu Isaiah no kiu pi keno shikupu niye ke:

18 “I qeu khuu I no kishephe keno I ngulho no jupe amloqi chekeu, I qhuu julo. I no I ghungu pa shou lepukutsü nani, pa no Iw kuchou xakütha pesü shiyeqo lau sheshu nani.

19 Pa ye mtomshumo eno igha asütsa süqhemo nani, milakhi mu alaghila lo pa sütsa chilumo nani;

20 kuchou xakütha no tolu moke kutolo pa ye akuaye akeu yeghü mu süchhemo nani, momu inhemimi keu kulu namu fupinheve tsümo nani;

21 eno pa je lono shiyeqo no lajube nani.”


Aghungu Kimthe Piküptha
( Mk 3:20-30 ; Lk 11:14-23 )

22 Tile anhechemi eno atsa piphe kümlami khuu tüghami no ghime ache keno, timi hu Jisü lau saghi, eno Jisü no pa shipivitsü kelo pa no atsa piluve eno ithuluve.

23 Timiqo no akümzave no pi, “Hi no David Nu shiaghi nani keo lae?”

24 Ikemu kughou Phariseemi no ti chilu keno, panongu no pi, “Timi hipau no tüghami haphelu akeu ye tüghami yepetou Beelzebul vecheo likhino ke.”

25 Jisü no panoqo kükümsü ithi akehu panoqo vilo pi, “Kükaqha lakhi dolono kijethave keu ye kütsave nani, eno aphughi na akibo namu pano dolono kijethave keu ye puthugho lumoae.

26 Satan no Satan haphe aye, pa likhi pa kijetha ani. Tishiaye kishino pa kükaqha ye puthugho luni kea?

27 Tsala I no Beelzebul vecheo tüghami haphe aye, nongu papemi ye khuu küka vecheo tipaqo haphe cheni kea? Tighenguno panoqo no nonguw küghaküthami shinani.

28 Ikemu I no Alhou Ghungu pesü tüghami haphe aghi aye Alhou yekipe ye nongu lau ighivae.

29 Momu milakhi no akumtomi ki xüleni kelo pa ye atüghüshi aki mpeu akumtou tshüpe qhive moke loye kishino püka luni kea? Pa no hi shiluke thiu no xülelu nani.

30 Khunono I gholo kumo keno I külami, eno khunono I sasü hekumqo tsümo keno kütami hapupove cheni.

31 Tighenguno I no nongu vilo piani, timi xine eno küthakügha qhoi pevetsü nani, ikemu Aghungu shou piküptha shikeu kipimi ye qhitsümo nani.

32 Khukhumu Timi Nu külakeu tsa pikeu kipimi ye qhivetsü nani, ikemu khuu no Aghungu Kimthe külakeu tsa pini keno pa ye tiqheli hipau lo na, ighini keu tiqheli lo namu akipimi qhitsümo nani.


Axathi lono Asübo Ithi nani
( Lk 6:43-45 )

33 “Asübo lakhi ye pa xathi lono ithi cheni kehu akivishi asübo mlaphe no axathi kivi pithilu pelo, tikumo aye asübo alomo keu huno axathi ghi lhoksa pithi nani.

34 Nongu apighitiqo! Nongu ye küsaküghami ke kishino akivi tsa piluni kea? Kughengu amlo alou kupukuno shi akeu akichi no piphe cheni.

35 Timi kivimi ye küakini pekütsü püake toi pano xülo akivi pephe cheni, ikemu alhoksami ye alhoksa pekütsü püakeu lono alhoksa pephe cheni.

36 I no nongu vilo piani, küghakütha tsala lo kümtsü no kutokupui mono pive keu tsa ghenguno kihikülai tsümasa nani,

37 kughengu o shou akipimi kühae pikepu shina, no ye küqüvae pikepu shinamu o tsa lono kimchi nani.


Jonah Michipu
( Mk 8:11-12 ; Lk 11:29-32 )

38 Tile Ayezah shikükami ngo Phariseemi khami no Jisü vilo pi, “Shikükau, ningu ye o launo amchipu ithuluni shi ani.”

39 Ikemu pa no khochile, “Alhoksa eno Alhou sümo keu tiqheli no amchipu likhi phucheni, ikemu tungkupu Jonah lau amchipu piye keu kumo aye kütau kiumu tsümo nani.

40 Kughengu Jonah no pucho tsala küthü putho tsala küthü akha kije polo ngoke toi, Timi Nu ghi pucho tsala küthü putho tsala küthü ayeghi pola lo ngo nani.

41 Küghakütha lo Nineveh phughimi no ithu hipa tiqhelimi akipimi tsü nani, kughengu panoqo ye Jonah shekushu vecheo xaide ke, eno julo, Jonah nguno akijeu kiuala hile ani.

42 Küghakütha lo Apeu kükaliu no ithu hipa tiqhelimi akipimi tsü nani, kughengu li ye ayeghi shekhau no Solomon lokütsü tsa ininike ighi, eno julo, Solomon nguno akijeu kiuala hile anie.


Mithekumo Ghawu no Ideighi
( Lk 11:24-26 )

43 “Kughou mithekumo tüghaküsa no timi launo ipeveni keno, tino azü kühake-a lo itsü ngokepu-a phuwu cheni, ikemu ti phumlave.

44 Ikehu pa no hitoi kümsü, ‘I no khileno ighi keno, I ki tile idewoni.’ Kughou tile ighi keno, aki huye abokümsa, akivishi khuve no kithikiyi aghi.

45 Tileno pa no wuno pa nguno alhoksau aghawu tsüni sasü tile ilo ngove, ikehu timi huye atüghü lo nguno alau alhoksa shikitheve. Ikehu alhoksa tiqheli hipau ghi titoi nani.


Jisü Paza eno Athiküzümi
( Mk 3:31-35 ; Lk 8:19-21 )

46 Jisü no timiqo pütsa akelo julo, paza ngo pa thiküzümi no khalau puthugho no pa pütsani ke khea.

47 Milakhi no ighi no Jisü vilo pi, “O za ngo o thiküzümi no o pütsani pi iniju ani.”

48 Ikemu Jisü no timi vilo pi, “Khuu no I za eno khuu no I thiküzümi kea?”

49 Pa khopemi küdau pa u chhopuwo no pi, “I za eno I thiküzümi ye hile akhanie!

50 Kughengu khukhumu I pu kungugha lo akeu pulou shikeu huno I thiküzümi ngo I chelimi eno I zake.”

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan