Mark 6 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Nazareth lo Jisü Milive 1 Jisü no tileno wuve eno akhopemi no pa gholono pa punugha lo ighi. 2 Sabbath tsalani pa no sinagog lono kütsüshika thuve, eno kutomo no ti chilu no akümzave püzü pi, “Timi hipau ye khilau no hipaqo vehu ithi kea? Kiu lokütsü pa tsü püani kea? Kishino akughushu kümla hitoi keqo pa no shilu ani kea? 3 Pa ye Mary nopu asü kümlau, pa thiküzümi no James ngo Joses, Judas ngo Simon noqoke kumo? Eno pa chelimiqo ye hile ningu gholo anike kumo keshea?” Tishino panoqo no pa jukünathauve. 4 Tile Jisü no panoqo vilo pi, “Tungkupu lakhi ye pa punugha eno pa laghami momu pa kibolomi dolou no kumo aye agigihu ithumlave chemoe.” 5 Ikehu tithiu pa ye küsükinimi lakhi kini shou pa u beno shipivi tsükeu thono tile akughushu kümla kiumu shimlave. 6 Timiqo küpülü küküha ghenguno pa ye akümza qhiyive. Tileno pa ye acheaxü lo aphuqo lo itsü kütsüshika wuve. Chighikini Kümlapu ( Mt 10:5-15 ; Lk 9:1-6 ) 7 Tithiu Jisü no akhopemi chighikini kukütsü no mithekumo ghawuqo shou tolu penike kükagha betsü no mikini-ni puwu. 8 Pa no panoqo vilo aghüzüla lo aküsü likhi kumo aye asho, süqhu, apucho lo pisa namu kiumu pewu monie pi azah tsü, 9 apukhuqho puni ikemu aphiküzü kini pumoni. 10 Pa no pi, “Kughou nongu no aki lakhi lo iloni keno, aphughi tipau qhive moke kutolo tile ngolo. 11 A-a lakhi lo nongu sasümo eno nongu tsa ini tsümo aye, tileno wuche kelo pano shou thopi shi nongu pukhu lo ayeghimkhu kutolo kukhu qhivelo.” 12 Ikehu akhopemi no wu püzü timi kümtsü no xaide masa keu tsa pesü sheshu. 13 Panoqo no tüghami kutomo haphe eno timi khunono küsükini shi akeno thazü pesü nu püzü shipivi tsü. Baptiz Kishiu John Pithive ( Mt 14:1-12 ; Lk 9:7-9 ) 14 Tipa ghuloki lo Jisü je ye aqha no ithi khave kehu akükau Herod ghi chiluve. Ikemu khami no pa ghili ishi pi, “Baptiz kishiu John ye akithi lono xüputhuvae, tighenguno akümzapu küka hipaqo no pa lolo mla ani.” 15 Khami no, “Pa ye Elijah,” ipi, eno kütami no, “Pa ye khaghi lo tungkupmi lakhi,” ipiae. 16 Kughou Herod no ti chilu keno, pa no pi, “John, khuu kütsü I no micheve tsü keno, pa ye xüputhuve akena lae.” 17 Herod no John küghape akughu shive keu ye pa thiküzüu Philip nipu Herodias ghenguno ke, kughengu Herod no li sasü küghünave ke. 18 John no Herod vilo piche, “Nono o thiküzüu nipu valuveni keu ye ayezah kiqilo kumoe.” 19 Ikehu Herodias no John lau aghakupu ache eno pa pithiveni shiche kemu shimla no ache, 20 kughengu Herod no John ye amikucho eno akimthemi kepi ithiche eno pa süsho cheke. Kughou pa no John tsa chiluni keno, pa mlo hauve no ighono künachove che, tishi keghi amloqi qhiyi chiluche. 21 Ikemu kughou Herod punu tsala ighi keno, pa no ghenimi, ghüshimi kijemi eno Galilee lo ajuaje kimchimi aghulhu lo kusü kelono ado kivi ighi. 22 Kughengu Herodias nga no timiqo zülo ilhe kelono Herod ngo kuküsümi mlopiqive tsüke. Tileno akükau no anga vilo pi, “Nono kiu kiumu pulo keu I vilo khulo, I no ti o tsüni.” 23 Pa no li lau tushoqhi, “Kiu kiumu nono I vilo khukeu I no I kükaqha tüxa kutolo mu o tsüni.” 24 Ikehu li no khalau poipe li paza vilo pi, “Ni ye kiu tsü lopi khuni kea?” Aza no pi, “Baptiz kishiu John kütsü khulo.” 25 Tipa mtsa li no akükau lau poiloghi no pi, “Ni ye o pelo itehi no Baptiz kishiu John kütsü akhu lono I tsü penishi ani.” 26 Akükau ye shishe amlosave, ikemu pa shoqhi ngo kuküsümi ghenguno pa ye li lau atsa piqhive keu hephoni shimove. 27 Tighenguno pa no mtazü John kütsü peighi penike ghukhemi azah tsü. Tipa kiqi lono pa no wuno akughuki lono John kütsü micheve tsü 28 eno akhu lono pa kütsü peighi no anga tsüve, ikelo anga no pewo paza tsüve. 29 Kughou John khopemi no ti chilu keno, panoqo no ighi no pa kumo pewo shiqhove tsü. Jisü no Timi 5,000 Loji ( Mt 14:13-21 ; Lk 9:10-17 ; Jhn 6:1-14 ) 30 Akhopemi no Jisü lau ideighi no panoqo no mlalu eno shika keu kümtsü pesü pa vilo pi. 31 Jisü no panoqo vilo pi, “Ighilo, ningu yenguyi ke-a lakhi lo wuno kitila akulhoqhini.” Kughengu timi kutomo no ighi eno wuveju akehu panongu ye chukepu dou ghi kühano ae. 32 Panongu no ashuka lono yenguyi ke-a lo wuve. 33 Ikemu panoqo no wuche keu timi kutomo no ithulu no michiluve, tileno aphughi kümtsü lo timiqo no apukhu lono hasü wuno panoqo paghi no tipa-a tove. 34 Kughou Jisü no axüsa tokeno, pa no aqokitikhi kije ithulu, eno panoqo ye akheu küha keu mbeqo toi aghi kehu pa mlo ighiqhiyive. Pa no thime kutomo pesü panoqo shika thuve. 35 Kughou avela shiuve keno akhopemi no pa lau ighi no pi, “Hi ye yenguyi ke-a püzü itehi ye munuvae. 36 Akupunu lo aphuqo lomu wuno pütüta no qhüchu luve penike panoqo puwuve lo.” 37 Ikemu pa no panoqo khochile, “Nongu no kiuala chukepu panoqo tsülo.” Panoqo no pi, “Ningu vilo milakhiw aqhi tsüni jume qhemi no asho qhü pewo panoqo tsülopi keo?” 38 Tile Pa no pi, “Nongu u lo asho khije ani kea? Wuno julo.” Panongu no lheju no ithulu kelo pi, “Ashopa pungu eno akha kini ani.” 39 Pa no timi kümtsü vilo chunike amqo-amqo shi atsaneghu shou iqave lopi azah tsü. 40 Tipa kiqi lono timiqo no aqhe-qhe eno lhopungu-ngu shi iqa khave. 41 Pa no ashopa pungu eno akha kini pesü kungugha lo juno shikimthi tsü püzü asho süphope timiqo kijetsü penike akhopemi tsü. Titoi pa no akha ghi kijepe panoqo tsü. 42 Timi kümtsü no chuve no aghapiqi luve. 43 Akhopemi no asho eno akha munomugho ala shive keu ashoghi chighikini kichekütsü lue. 44 Tipani timi qhethonhe pungu no tile asho chulu. Jisü no Azü Shou Alache ( Mt 14:22-33 ; Jhn 6:15-21 ) 45 Jisü no aqokitikhi küghüxa puwo akelo mtazü akhopemi pelo pa züuno ashuka lono azüghi tüxau Bethsaida lo wu cheghi penike puwuve. 46 Tithiu pa ye akighini shiniye naghuto lo iqhove. 47 Tsüzüve kethiu akhopemi shuka ye azüghi mtau ilove eno pa ye axüsa lo pa likhive. 48 Amülhü no akhopemi küdau ghachile ighi no fudaqhi akehu panongu no azüu sawu mlano chekeu pa no ithulu. Tsükutho lau ayi küthü qhalo pa no azü shou no alachesü panoqo lau ighi. Pa ye panoqo hechesü wuniye shike, 49 ikemu kughou pa no azü shou ala checheghi keu panoqo no ithulu keno, panongu ye aghawu küghashi kümsüve no igha ipeghi, 50 kughengu panongu kümtsü no pa ithulu no amlo haukhave ke. Ikemu paikhavi pa no panoqo pütsa no pi, “Amlo mtolo; nike msa kevilo.” 51 Pa no ashuka lo panoqo gholo ikughi, eno amülhü no iqüve. Panongu ye akichiqhipe ngove, 52 kughengu panongu mlo ye mkamghai keu thono asho küghüsü tsükeu kiqi ghi vethalu moke. Gennesaret lo Shikipivi ( Mt 14:34-36 ) 53 Azüghi tüxau tokelo panongu no Gennesaret lo ighi no ashuka sawo amkü lo ayiküba süpe qhive. 54 Kughou panongu no ashuka lono iqighi keno, timiqo no paikhavi no Jisü michiluve 55 no acheaxü kümtsü lo powu no küsükinimi awophe lono xapusü pa no khile akeno tilau ighi. 56 Khile khilemu pa no ighi kelo aphu lona, mishiphu momu mishighüna lo namu, timiqo no küsükinimi sawo alhikishi-aqo lo püzüpe qhino pa phiküzü lo akighikipili likhimu bulu penike tsüikhomo qhüiniju. Kuchou no pa bulu kemi kümtsü no viluve. |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India