Luke 22 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Jisü Pithive nike Kuchughu ( Mt 26:14-16 ; Mk 14:1-2 ; Jhn 11:45-53 ) 1 Kholaqhi sümokeu Sho Ghulhu, ti ye Hechekulu ipi chekeu, kupunuve. 2 Achinetomi ngo Ayezah shikükami no kishi Jisü pithiveni keno tsaqüi kuchughua kughengu panongu ye timiqo msa ake. 3 Tile Satan no Judas Iscariot ipikeu, chighikini gholo lakhi, philo ilove. 4 Pa no wuno achinetomi ngo ampemi sasü kishi pa no Jisü thechupe panoqo u lo süvetsü kepu keno küptsa kileve. 5 Panongu no amloqive, eno pisa pesü pa tsünike pulove. 6 Ikehu pa ghi pulove no aqokitikhi kühano ake lono Jisü thechupe panoqo tsünike adokivi huqhe. Hechekulu Ghulhu Kuto ( Mt 26:17-25 ; Mk 14:12-21 ; Jhn 13:21-30 ) 7 Tithiu Kholaqhi Sümokeu Sho Ghulhu, khipau lono Hechekulu mbeti pesü aghashi chekeno, tipa tsala ighive. 8 Ikehu Jisü no Peter ngo John pama pelo aghini shiwu penike pi, “Ningu kümtsa Hechekulu ghulhu chunike wuno kuto aghilo.” 9 Pama no pi, “Khile no kutotsü penishi ani kea?” 10 Pa no pi, “Kughou nokujo no aphughi lo ighini keno, timi lakhi azübohu pe cheghi keu no nokujo sasü kusholu nani ke pa pape wuno pa no ilokeu kilo ilolo 11 eno aki mpeu vilo pilo, ‘Shikükau no o vilo piani, I khopemi sasü Hechekulu ghulhu chukepu shoinami chebo khikhi ani kea?’ 12 Pa no aki kunguu jolha lo achebo kuloghi kutope püakeu nokujo piye nani ke tile kutolo.” 13 Pama no wuno Jisü no pike toi ithulu kehu tileno Hechekulu ghenguno kutove. Ampeu Ghulhu ( Mt 26:26-30 ; Mk 14:22-26 ; 2Ko 11:23-25 ) 14 Kughou atüqhüdo ighi keno, Jisü no aghulhu lüpa lo apostolmi sasü iqave. 15 Eno panongu vilo pi, “I no ime mphi lono ni ye nongu sasü Hechekulu ghulhu chunike ighono khelho che. 16 Kughengu I no nongu vilo piani, ni ye Alhou yekipe lou no hipau kiqi kupuluve moke kutolo ti chumoae.” 17 Tishino pa no ajukhu ikhilu, eno shikimthi tsüno pa no pi, “Hi ikhilu lo, eno nongu dolo kijelu lo. 18 Kughengu I no nongu vilo pi anike hinguno hilau ye Alhou yekipe ighi moke kutolo ni ye khilemu atsaibo lo pekighi zü yekithe moae.” 19 Tithiu pa no asho ikhilu, eno shikimthi tsüno pa no ti süphope panongu tsüno pi, “Hi ye khikhi nongu ghenguno tsüve keno I phimpi huke. I kümsülu ghi hi shilo.” 20 Titoi panongu no chuve kethiu pa no ajukhu ikhilu no pi, “Ajukhu hipau nongu ghenguno peleve tsü akeu ye I ji lono puloshoqhi kithe shi akeu ke. 21 Ikemu julo, khuu no I küghape thechu ani keno, pa ye I gholo aghulhu lüpa lo ngo ani. 22 Kughengu Timi Nu ye kughu püake toi wuve nani, ikemu khuu vecheo pa thechu keno, timi tipau ye ahasapue!” 23 Tile akhopemi no panoqo dolo khuu no hi shi aghi nani keno lakhino lakhi vilo iniju thuve. Khuu no Akijeu Kea? 24 Itaghi akhopemi dolo khuu no akijeu shikepu kelapi kütsala ipeghive. 25 Jisü no panongu vilo pi, “Jewkumomi kükami no pano timiqo qhasüpe acheni, eno aküka peitha chekemi pesü timiqo kukuphumi ipi cheni. 26 Ikemu nongu gholou ye tishimo nani. Tipa züqhulo, khuu no nongu gholo akijeu keno ayitiu shive masa, eno sakipheu huno aqeu shive masae. 27 Khikhiu no akijeu kea, iqa no chu akeu no keo loji akeu huno kea? Iqa akeu noke kumo? Ikemu I no nongu gholo lokijiu shi ani. 28 “Iw puju-peju keu lo nongu no I gholo ngo ighivae, 29 ikehu I Pu no ayekipeqha I tsüke toi I no nongu tsü ani. 30 Tishikeu lono nongu no I kükaqha lo chusholu eno kükalakhü lo iqa no Israel shiaye chighikini shou küghatha nani. Peter Ghili Azünatha Pi ( Mt 26:31-35 ; Mk 14:27-31 ; Jhn 13:36-38 ) 31 “Simon, O Simon, inilo, Satan no ashothi toi ijoveni ye khuke, 32 ikemu o küpülü itha pemoni ke I no o ghenguno inikhuvae. Kughou nono ideighini keno, o thiküzümi shikumto lo.” 33 Peter no Pa vilo pi, “Ampeu, ni ye o gholono akughuki eno akithi lomu wunike khe anie.” 34 Jisü no pi, “I no o vilo pi ani, Peter, itiji nono ghuthu küthü I milive moke kutolo awudu ighamo nani.” Kuchoyesü Shikupuve Masae 35 Jisü no panongu vilo pi, “Püzüu I no pisabo, süqhu, apukhuqho, nongu pelo pemono wupe kelo, nongu ye kiuala püqüveo?” Panongu no pi, “Kiumu tishimoe.” 36 Pa no pi, “Ikemu itehi ye pisabo aghi keu ye peluve lo, eno titoi süqhu pelo. Eno khuu no azütakikihi küha keno, paw hebephi mu jepe qhüluve lo. 37 Kughengu I no nongu vilo pi anike Kuchoyesü ye I lau no shikupu masae: ‘Pa ye axinemi gholo kihisüve.’ Kughengu I ghili kiu yepüani keno, ti ye shikupu niye ani.” 38 Panongu no pi, “Ampeu, azütakikihi kini hi ani.” Pa no khochile, “Tino lukümkhae.” Olive Toghi lono Inikhu ( Mt 26:36-46 ; Mk 14:32-42 ) 39 Thosülo toi Jisü no khalau ipeve no Olive Toghi lo akhopemi no pa papesü iqhove. 40 Kughou pa no ti tokeno, pa khopemi vilo pi, “Ghukuju lo ilo pemoni ke inikhu lo.” 41 Tishino pa ye atu vepuwo tokulupu qhemi lo wuno qhoqhünhe pe ishi inikhu, 42 “Apu, Nono pulo aye, ajukhu hipau I launo pewuve tsülo. Tishimu, I pulou kumono O pulou shilo.” 43 Tile kungugha lono kungumi lakhi ipeghi no pa shikumto tsü. 44 Pa no amloiju akehu alau amlo tsüqhiyi inikhu; eno pa tsünhizü no aji toi ayeghi lo ijiqighi. 45 Tithiu pa no ithughi no pa khopemi lau ighi kelo panongu ye amloksa lono miqemlei züuve aghi. 46 Jisü no panongu vilo pi, “Nongu ye kushiye züani kea? Ghukuju lo ilo pemoni ke ithu inikhu lo.” Jisü Thekuchu eno Küghakulu ( Mt 26:47-56 ; Mk 14:43-50 ; Jhn 18:3-11 ) 47 Pa no atsa pi aphi lono aqokitikhi ighive, eno Judas ipikeu, chighikini gholo lakhi, huno panongu sasü cheghi. Pa no Jisü mümani ye pa kupunu ighi, 48 ikemu Jisü no pa vilo pi, “Judas, no ye kümüma lakhi pesü Timi Nu thechuveni kea?” 49 Jisü phivilo akeqo no kiu shiniye akeno ithive püzü pa vilo iniju, “Ampeu, ningu no azütakikihi pesü ghiveo?” 50 Eno panongu gholo milakhi no achinetou qeu kini ajeu küsave tsü. 51 Ikemu Jisü no pi, “Tavelo!” Eno pa no timi tipau kini buno shipivive tsü. 52 Tishino Jisü no achinetomi, achineki lo yepemi, eno layemi khunoqo pa kügha niye ighi keno, tipaqo vilo pi, “Nongu ye küsakügha küpkami küghani ketoi azütakikihi ngo asüthalu pesü ighi ani kea? 53 Kughou I no tsalakipe nongu gholo achineki lo akeno nongu ye I küghamoe. Ikemu hi ye nongu tüqhüdo ae eno aküzü küka ake.” Peter No Jisü Milive ( Mt 26:57-58 , 69-75 ; Mk 14:53-54 , 66-72 ; Jhn 18:12-18 , 25-27 ) 54 Tileno timiqo no Jisü tsüqüpe sawuve, eno achinetou kilo sasü ighi. Peter no putou no papeche. 55 Kughou timiqo no aki khala lo ami shi püzü ti bope akeno, Peter ghi panongu gholo iqa. 56 Aqelimi lakhi no ami küvü lono pa ithulu no tsaqüi ju püzü pi, “Timi hipau ye pa gholo kichemie.” 57 Ikemu pa no milive no pi, “Totimio, ni ye pa mthae.” 58 Ado hami thiu milakhi no pa ithulu no pi, “No ghi paqomi lakhie.” Ikemu Peter no pi, “Athiküzüu, ni ye kumo nei.” 59 Ayikihedo lakhia thiu itaghi milakhi no pa vilo pi, “Mtsüqheino timi hipau ghi pa gholo kichemi, kughengu pa ghi Galileemi shi anie.” 60 Ikemu Peter no pi, “O timio, nono kiu pi ani keno ni ye ithi amoe.” Pa no tishi pi kithishi awudu no ighave. 61 Eno Ampeu no tsüghüwo Peter ju kelo, pa no Ampeu kipitsa kishi pa vilo pipüa keno kümsüchilelu, “Awudu no itiji ighamphi lono no ye ghuthu küthü I milive nani.” 62 Peter no khalau ipeve no kukhukimji shi qae. Jisü Thaqhi ( Mt 26:67-68 ; Mk 14:65 ) 63 Jisü küghape khe akeqo no pa heqhi eno thaqhi. 64 Panongu no pa nhethi ghi khavetsü no pa vilo pi, “Tungkuptsa pijulo! Khuu no o heqhi ani kea?” 65 Panongu no atsa küsa kutomo pesü pa shou pipuku no thaigha. Jisü Sasü Hoho Zülo wu ( Mt 26:59-66 ; Mk 14:55-64 ; Jhn 18:19-24 ) 66 Kughou atsala ipeghi keno, hoho mpemi layemi, achinetomi eno Ayezah shikükami ighi no kumqo luve. Jisü sasü panoqo zülo ighi, eno panongu no iniju, 67 “Ni vilo pilo, No ye Messiah keshea?” Ikemu pa no khochile, “I no nongu vilo pi namu nongu no pülüni chemo. 68 Eno I no nongu vilo ighiju namu nongu no khochileni chemoe. 69 Ikemu itehi Timi Nu ye Alhou küka kumto u ajeu küghüqa niae.” 70 Tileno panongu kümtsü no pi, “No ye Alhou Nu keshea?” Pa no pi, “Ni ye Pa kepi nongu no piani.” 71 Ikehu panongu no pi, “Hinguno alau ningu ye kiu thopi avehupu shini kea? Pa kichi lono pikeu ningu ampi no chiluvae.” |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India