Luke 20 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Jisüw Kükagha Khü ( Mt 21:23-27 ; Mk 11:27-33 ) 1 Ghulo lakhi lo Jisü no achineki lono timiqo shika eno atsakiviu sheshu akelo achinetomi, Ayezah shikükami eno layemi no ighi, 2 eno pa vilo pi, “No ye kiu kükagha pesü, momu khuu no ti o tsüno thime hipaqo shicheni keno ningu vilo pilo.” 3 Pa no khochile, “Ni ghi ighikuju lakhi nongu vilo iniju nike I vilo pilo, 4 John no baptiz shitsü keu küka ye kungugha lono keo ayeghi lono kea?” 5 Panongu no lakhi no lakhi vilo pikile, “Tsala ningu no, ‘Kungugha lonoe’ ipi aye, pa no, ‘Maye nongu ye kushiye pa pülümo kea?’ ipini cheni. 6 Ikemu ningu no, ‘Timi launoe’ ipi aye, timi hipaqo no John ye tungkupmie piche kehu atu pesü ningu veqhiveni cheni.” 7 Ikehu panongu no khilau no ighi keno mthae pi khochileve. 8 Tile Jisü no panongu vilo pi, “Imaye Ni ghi kiu kükagha pesü thime hipaqo shicheni keno nongu vilo pimoae.” Alu Mishikulumi Kimghikipiye ( Mt 21:33-46 ; Mk 12:1-12 ) 9 Jisü no kimghikipiye hipau pesü timiqo vilo pithuve: “Timi lakhi no atsailu chini ke shosü eno mishipe timi tsüve no ampe hami ghenguno aghakhu kütau lo wuve. 10 Kughou no ado kupuve keno, pa no aqeu lakhi hape mishikulumi lau axathi hami pa tsü peniye puwu. Ikemu panongu no aqeu heqhi püzü au kümsa puwo. 11 Tithiu aqeu lakhiu puwu, ikemu panongu no tiu ghi heqhi no akiphikumoshi peitha no au kümsa puwo. 12 Tishimu pa no itaghi aqeu aküthüu puwu kelo tiu ye aghüzaku ghi pipe heqhi no khalau vepheve. 13 Tile ampeu no ishi kümsü, ‘Ni ye kiu shiveni kela? I no I qhuu I nu puwuni, panongu ghi pa gihu kepuke.’ 14 Ikemu kughou mishikulumi no pa ithulu keno, panongu no pikile, ‘Hi no amheghi kiyighiue. Amheghi niw shiveni ke ningu pa pithivenie.’ 15 Panongu no alu khalau vepheve no pithive. Tishi aye, atsailu mpeu ye panongu lau kiu shinani kea? 16 Pa no ighi no mishikulumi hupaqo pithive no alu pesü kütami tsüve nani.” Kughou timiqo no chilu keno ishi pi, “Tishimo nani!” 17 Ikemu pa no tsaqüi panongu gi lo jupuku no pi, “Imaye hitoi yepüa keu ye kiu kea?: “‘Aki kishimi no atu kileqhive keu no atsüghi tuqu shivae.’ 18 Khukhumu küpxape atuqu tipa shou ikiqi ikulu keu ye hephopinyive nani, eno tino khuu shou ikiqi ikuni keno, tino pa chisheve nani.” Caesar lau Zame Tsü ( Mt 22:15-22 ; Mk 12:13-17 ) 19 Ayezah shikükami ngo achinetomi no Jisü ye panoqo küla ghi kimghikipiye hipau pie pi vethalu keu lono tipa tüqhüdo lono pa küghaluve niye shiju kemu aqokitikhi msave. 20 Ikehu panongu no tsaqüi pa jukuto akelo timi khami pelo amlo tsüqhiyi kemi toi pa tsa ini penike puwu, tishianguno pa no kiuala pikeu lono pa mepe angh qholo yepemi tsüve niye ke. 21 Ikehu tipaqo no pa vilo pi, “Shikükau, no ye achipi lono pi eno shika cheni püzü agijumo no mtsüqhei Alhou laghi pesü shika cheni kepi nino ithi ani. 22 Ike Ayezah kiqilo ningu ye Caesar lau zame tsü kelau keo mokea?” 23 Ikemu Jisü no panongu mqükini kiqikuto luve no pi, 24 “Ghükayi lakhi I piyelo. Khuu julho eno tsathi chishida püani kea?” Panongu no pi, “Caesarw.” 25 Pa no pi, “Tishi aye Caesarw no Caesar tsülo, eno Alhouw no Alhou tsülo.” 26 Panongu ye timiqo zülo pa no pive keu pesü anepa shino pa melu kepu shimlave, eno paw khokichile no akichiqhi auve no inaqhoive. Sadduceemi eno Xüchilekulu ( Mt 22:23-33 ; Mk 12:18-27 ) 27 Sadduceemi, khunoqo xüchilekulu kühae piche keno, khami Jisü lau ighi, 28 eno pa vilo ighikuju tsa lakhi iniju, “Shikükau, Moses no ni ghenguno yetsüe, timi lakhi no atianuli küha no thive aye, pa thiküzüu no pa chikishiu valuve no pa mu ghenguno atianuli shitsü masae. 29 Ike ghuthu lakhi athiazü pano tsüni ache, atüghüu no anipu lu püzü atianuli küha no thive. 30 Akiniu ghi titoi shi 31 aküthüu no li luve, eno titoi shi pano tsüni kümtsü atianuli küha no thive. 32 Ashekha lo anipu ghi thive. 33 Tishiaye, totimi huye pano tsüni nipu shipüani kehu xüchilekulu tsala lo li ye khuu nipue pini kea?” 34 Jisü no panongu vilo pi, “Hipa tiqhelimi no lukile eno wokile acheni, 35 ikemu khuno pesü ighini keu tiqheli lo iloküzü eno akithi lono xüchilethu küzü ipini keno, panongu ye lukile momu wokile monani. 36 Kughengu panongu ye xüchilekulu tianuli akeke kungumi eno Alhou nuliqo sasü aphiphiae, ikehu panongu ye thimoae. 37 Ikemu kithimi xüputhu keu vehu ye Moses ghi yepüani, asüminipho ghili yekeu tsamqo lo pa no Ampeu ye Abraham Lhou, Isaac Lhou, eno Jacob Lhou kepi kutsüe. 38 Tishiaye Alhou ye kithimi Lhou ke kumoe, ikemu küxümi Lhoue, kughengu Pa lau ye kümtsü xüanie.” 39 Tile Ayezah shikükami khami no pi, “Shikükau, no ye aghileshi pivae.” 40 Kughengu pa no hi kümtsü pive kethiu panongu ye itaghi mtotoi ighijulu kepu shimlave. Messiah ye Khuu Nu Kea? ( Mt 22:41-46 ; Mk 12:35-37 ) 41 Jisü no panongu vilo pi, “Kishino Messiah ye David Nu ipi luni kea? 42-43 Kughengu David ampi no Leshele kaku lo ishi pi püanie, “‘Ampeu no I Mpeu vilo pi, “I no o ghümi pesü o pukhu kinepu-a shitsü moke kutolo Iw ajeu iqalo.”’ 44 Ikehu David no Ampeu ipi pa kuche pülaghi kishino pa ye David Nu ipini kea?” Ayezah Shikükami Jukutolo ( Mt 23:1-36 ; Mk 12:38-40 ) 45 Timi kümtsü no ini ake lono Jisü no pa khopemi vilo pi, 46 “Ayezah shikükami jukuto lo, panongu ye chijeboike phi pusü itsü iqhoiqi chenishi, alhikishi-a lo agigihu tsü, sinagog lo ghi a-a akiviu pükha, eno aghulhu-a lo agigihupu lakhü lo iqanishi cheni. 47 Panongu no chimemi kiqo lo ilo pishiqhi luve tsüno kuchou toi akighini kushuo shi cheni. Panongu ye aghimepu alau ithulu nani.” |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India