KUKAMI ATUGHIU 13 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Jeroboam Sakiyi 1 Ampeu tsa vecheo Judah lono Alhou timi lakhi Bethel lo ighi. Jeroboam ye akümlla-khache lo akümllagho tsüniye puthugho ae. 2 Ampeu tsa vecheo timi huno ishi akiptia pipütha, “O akiptia, akiptia, Ampeu no ishi piani: ‘Julo, David lagha lono anu lakhi Josiah ipikeu punu nani. Pa no atoghiqo lo achinemi ghiqhipe o kiptia shou no aghashi nani, eno timi saghiqo piti nani.’” 3 Timi huno tipani amchipu lakhi tsüno pi, “Ampeu no pikeu michipu ye hike: ‘Julo, akiptia huye hephove nani, eno ayevu ye kutholeve nani.’” 4 Kughou akükau no Alhou timi no akiptia shou pipuku keu chilu keno, pa no akiptia lono pa u chhopuwo no pi, “Pa küghaluve lo.” Ikelo Alhou timi lau chhopuwo keu u huye qhaive no pishe mlave. 5 Ampeu tsa vecheo Alhou timi no pikeu kiqi lono akiptia ye hephove eno ayevu ye kutholeve. 6 Akükau Jeroboam no Alhou timi vilo pi, “I ghenguno Ampeu o Lhou vilo inikhu tsülo eno I u hipau shipivi tsülo.” Alhou timi no Ampeu vilo inikhu tsü, eno akükau u ye athoputho luve. 7 Tileno akükau no Alhou timi vilo pi, “I gholo aki lo ighi no chusholo, eno I no asaxü o tsüni.” 8 Alhou timi no pi, “Nono o ki tüxa I tsünie pinamu ni ye o gholo wumoe. Eno a-a hipau lo ni ye chusho monani, 9 kughengu Ampeu tsa no hitoi azah I tsü püani, ‘No ye asho mu chukevi, azü mu yekevi, eno nono ighike laghi lono idewo kevilo.’” 10 Ikehu pa ye Bethel lo ighike laghiuno kumono alaghi kütau lono wove. Tungkupu no Hebide 11 Tipa ghuloki lo Bethel lo tungkupu layemi lakhi ache. Pa nuli no ighi no pa vilo Alhou timi no tipani Bethel lo kiu shikeno kümtsü pi. Panongu no pa vilo timi huno kiu tsa akükau vilo pi keno ti ghi pi. 12 Panongu papu no pi, “Pa ye khipa laghi lono wove kea?” Panongu no Alhou timi huno wuve keu laghi pa kichepiye. 13 Tileno pa no pi, “I ghenguno khurha lo aküqhaphi betsülo.” Panongu no tishive tsü kelo pa no iku iqave. 14 Tishino pa no Alhou timi hasü wu kelo aphisübo qholo iqa aghi. Pa no pi, “No ye Judah lono ighi keu Alhou timi hu keshea?” Timi huno pi, “Ni ke” 15 Pa no pi, “I gholo ighi no asho chulo.” 16 Ikemu pa no khochile, “Ni ye o sasü aki lo idewo mlae, momu a-a hipau lo ni ye chusho monani, 17 kughengu Ampeu no azah ishi I tsü püani, ‘No ye asho mu chukevi, azü mu yekevi, eno nono ighike laghi lono idewo kevilo.’” 18 Pa no Alhou timi vilo pi, “Ni ghi o toi tungkupmi, eno Ampeu tsa vecheo kungumi lakhi no I vilo pi, ‘Pa sasü o kilo ideighi no pa pelo asho chusho pelo.’” Ikemu pa ye miki ae. 19 Ikehu Alhou timi huno pa sasü idewo pa kilo chushove. 20 Pama kümtsa iqa ake lono Ampeu tsa no tungkupu amchou lau ighi. 21 Pa no ighamku Judah lono ighi keu Alhou timi vilo pi, “Ampeu no ishi piani, ‘Nono Ampeu tsa hebideve no Pa zakütsü pape move akehu, 22 eno o vilo a-a hile ye “Asho mu chu kevi, azü mu sho kevi,” ipi keghi, nono ideighi no chushove akehu o kumo ye o puasüqo kumo kuqho-a lo ighi moae.’” 23 Pama no chushove kethiu amchou no tungkupu sachile ighi keu ghenguno khurha kutotsü. 24 Pa no woche kelono abongshuu sasü kusholu no tino pa heqhive. Pa sükumo ye ala lo qhive, eno khurha ngo abongshuu küma no tipau phivilo puthugho ae. 25 Timi khami no tile ighi kelo asükumo aghi eno tipau phivilo abongshuu ithulu. Panongu no amchou tungkupu no achekeu mishighüna lo ighi no asütsa tsüve. 26 Kughou amchou tungkupu no ti chilu keno pa no pi, “Hi ye Alhou timi Ampeu tsa hebideve keue; ikehu Ampeu no pikeu kiqi lono abongshuu pelo heqhive peae.” 27 Tishino pa no pa nuliqo vilo pi, “Khurha lo aküghüqa-a betsülo.” Panongu no tishi tsü. 28 Pa no wuno pa sükumo ala lo aghikeu, eno khurha ngo abongshuu küma no tipau phivilo aghi keu ithulu. Abongshuu ye akumo mu chumo momu khurha mu tsümo no ngo aghie. 29 Tungkupu huno akumo ikhipe khurha shou beno xapusü mishighüna lo iloghi no mloqa apüzü shiqhove. 30 Pa no pa sala akumo kuqho-a shipüa keu lo qhove. Eno panongu no pa ghenguno mloqa ghi pi, “Oishe, I thiküzüu!” 31 Eno akumo qhove kethiu, pa no pa nuliqo vilo pi, “Kughou I no thiveni keno I kumo ghi Alhou timi hipau gholo qhotsülo; I saghi pesü pa saghi phivilo qhitsülo.” 32 Kughengu Ampeu tsa vecheo pa no Bethel lo akümlla-khache ngo Samaria lo mishighünaqo lo qhemghai ke-a akeqo lau müsüini püakeu kümtsü shikupu nani. 33 Hipa thiu ghi Jeroboam ye pa lhoksa laghi lono ideighi moe, ikemu timi jeli kümtsü pesü qhemghai ke-a lo achinemi shi süsüke. Khukhumu pulo aghi keu kishepe achinemi shipe. 34 Axine hi no Jeroboam kibo shou ikughive, eno tipa ghenguno pa kibo ye ayeghi lono kütsa khave. |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India