Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

KUKAMI ATUGHIU 11 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Solomon no Alhou Pheve

1 Solomon no inalimi kutomo kimiyeche. Pharaoh nga gholono pa no Moabmi, Ammonmi, Edommi, Sidonmi eno Hittimi totimi lue,

2 shiye hipaqo ghenguno Ampeu no Israelmi vilo ishi pi püake, “Nongu ye panongu sasü külakupu shimoni, panongu ghi nongu sasü küla moni, kughengu panongu no mtsüqheino nongu mlo züiza pano lhou lau wuve nani.” Solomon no hipaqo kimiyeuve.

3 Solomon no kükalimi anipu 700 ache eno alojilimi no 300 ache. Pa nipuqo no Alhou launo pa mlo sabideve tsüe.

4 Pa no muchomi shiuve kelo pa nipuqo no pa sasü kütau lhouqo lau wuve, eno pa pu David no amlo kuchopu Ampeu pa Lhou tsüche ketoi, pa ye tishi move.

5 Solomon no Sidonmi lholiu Ashtoreth eno Ammonmi no mlla chekeu aphikümqhüpu lhou Milcom mllauve.

6 Pa pu David toi mono Solomon ye Ampeu zülo xine shiuve eno amlo kuchopu no Ampeu pape move.

7 Pa no Jerusalem kipelau naghuto lo Moabmiw aphikümqhüpu lhou Chemosh ngo Ammonmiw aphikümqhüpu lhou Molekh ghenguno qhemghai ke-a mlatsü.

8 Eno pa nipu inalimiqo no akümllagho eno aghakishi pano lhouqo lau mllalu penike pa no hitoi shitsüe.


Ampeu no Aghümi Puwu

9 Ampeu no Solomon shou amlo ideve, kughengu pa no ghuthu kini Ampeu, Israel Lhou khuu pa zülo ipeghi keno, Pa launo tsüghüve.

10 Pa no Solomon pelo kütau lhouqo pape pemoni ke azah tsü kemu Solomon no pemove.

11 Tighenguno Ampeu no Solomon vilo pi, “Nono hitoi xüuve no Iw puloshoqhi ngo pimheyeqo pemove akeke I no kükaqha kubove tsüno o qeu tsüveni.

12 Ikeghi o pu David ghenguno I no o xüloye hipau shitsü moni, ikemu o nu ghuloki lono kubove tsüni.

13 Tishimu Ni ye kükaqha kubove tsümo nani, ikemu I qeu David eno I no kishelu keu Jerusalem phughi ghenguno I no ashiaye lakhi pesü o nu tsü nani.”

14 Ampeu no Edom küka lagha lono ighikeu Hadad pesü Solomon ghümi shivepe.

15 Kughou David no Edom lo ighi keno, paw ghüshimi zatsüu Joab no Edom lo kiptimi thaqhü pithive no shiqhove.

16 (Joab ngo Israelmi kümtsü Edom lo kiptimi heqhi khamoke kutolo aqhi tsügho tilau ngoe).

17 Ikemu Hadad ye pa pu qemi khami sasü Egypt lo pove, pa ye itimi shiche.

18 Panongu no Midian küdau no chesü Paran lo ighi, eno Paran lono timi khami pano gholo sasü Egypt lo akükau Pharaoh lau ighi, eno akükau no aki-alu eno achuqupu pesü Hadad tsü.

19 Hadad no shishe akükau mlo chuluve kehu akükau no pa nipu, kükaliu Tahpenes tsünipu pesü pa kilo külapuwu.

20 Li no anu lakhi punu eno pa je Genubath kutsü, Tahpenes no Pharaoh ki lono pa juputhu. Genubath ye Pharaoh kilo pa nuli gholo tishi ache.

21 Ikemu kughou Hadad no Egypt lo akelono David ngo paw ghüshimi zatsüu Joab ye thivae pi chilu keno, Hadad no akükau vilo pi, “I pelo ni yeghi lo idewolu pelo.”

22 Ikemu Pharaoh no pi, “No ye I gholo kiu püqüve keno itehi ye o ghakhu lo woveni ke kughu ani kea?” Ikemu pa no pi, “Tishimoe, qeti I pelo wove pelo.”

23 Alhou no Eliada nu Rezon ghi xukutho no Solomon ghümi shivepe. Rezon ye pa mpeu Zobab kükau Hadadezer launo pove ke.

24 David no Hadadezer eno paw timiqo pithive kethiu Rezon no pa gholo timi hekütsü, eno hekibidemi shou sakipheu shive. Rezon ngo paw timiqo ye Damascus lo wuve no tilau ache kelono Damascus lono pa pesü akükau shive.

25 Pa ye Solomon küxü tivilo Israel ghümi shiche, eno Hadad toi pa ghi Israelmi ghüza cheke. Pa ye Syria lo ayepe eno Israel mithi cheke.

26 Ephraimmi Zeredah lo küami Nebat nu Jeroboam ye Solomon qeu, pa za ye Zeruah, li ye chimemi. Pa ghi Solomon hebide ithughi.

27 Pa no Solomon kumjo keu ye hi ghenguno ke: Solomon no Millo shiqhe no pa pu David phughi liwo ileve keu mekha ae.

28 Jeroboam ye ighono shitsami kehu Solomon no pa kümla küka ithulu no pa pelo Joseph laghami shou anguka lono mla akemi shou ampi shipe.

29 Ghulo lakhi Jeroboam no Jerusalem lono izüwu chekelo Shilohmi tungkupu Ahijah no pa sasü kusholu. Ahijah ye aphimini akithe pepuche eno pama likhi che.

30 Ikelo Ahijah no pa phiküzü akithe süxüla chighikini shive.

31 Pa no Jeroboam vilo pi, “Hi süxüla chighi ye nono o sala qhiluve lo, kughengu Ampeu Israel Lhou no ishi piani, ‘Julo, I no Solomon u lono kükaqha kubove tsüniye ani eno ashiaye chighi o tsüni,

32 (ikemu I qeu David eno Israel shiaye dolono I no kishelu keu Jerusalem ghenguno, pa pelo ashiaye lakhi qhilu peni),

33 kughengu panongu no I pheve no Sidonmi lholiu Ashtoreth, Moab lhou Chemosh, Ammonmi lhou Milcom mllauve, eno David toi mono panongu no I laghi lo chemove, achipiu shimove, eno I yezahqo pemove ke.

34 Ikeghi ni ye Solomon launo kükaqha kupuju lutsü mono pa no xüake tivilo pa pelo kape nani. Hi ye I qeu David, I no kishelu keu eno I zakütsü eno I yezahqo pelu keu ghenguno ke.

35 Ikemu I no pa nu u lono kükaqha luvetsü no ashiaye chighi pesü o tsüveni.

36 Eno pa nu lau I no ashiaye lakhi tsüni, tishikeu lono I qeu David kuluqhe ye I no I je ghenguno kishelu keu phughi Jerusalem lo I zülo ache penie.

37 I no o pesü Israel kükau shipeni eno o ngulho no lunishike thaqhü alughi kümtsü shou ayepelu peni.

38 Tsala I qeu David toi I no azah tsükeu chilu no I laghi lo cheche aye, eno I zülo kiu no achipi keno tishi aye, I no O gholo anani eno David kümghatsü ketoi I no O lagha shikumto no Israel pesü o tsünani.

39 Solomon xine ghenguno I no David kughukomi aghime tsünani, ikemu alholo ghenguno kumoe.’”

40 Tighenguno Solomon no Jeroboam pithive nike phuthu, ikemu Jeroboam no Egypt kükau Shishak lau pove, eno Solomon no thimoke kutolo tilau ache.

41 Solomon kümla kütau pa no shikeu kümtsü, eno pa lokütsü ye Solomon Kümla Kaku lo yepüani ke kumo?

42 Solomon no Jerusalem lono Israel kümtsü shou ayepe keu mpe ye lhobidi.

43 Tithiu Solomon ye pa puasüqo gholo zühuve eno David phughi lo shiqhove. Eno pa nu Rehoboam no pa thisü luve.

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan