Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

KUKAMI ATUGHIU 1 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


David ye Kitemi Shive

1 Akükau David ye ighono kitemi shive eno pa qemi no aphi pa puu kemu pa ye lüvüi mlave.

2 Pa qemi no pa vilo pi, “I mpeu akükau ghenguno nino ilimi lakhi phu tsüni, eno li pelo akükau khekuto eno lamlu penie. Li no o phivilo ihozü peni, tishianguno I mpeu akükau pelo lüvüilu penie.”

3 Ikehu panongu no Israel qha kümtsü lo ilimi jukivi phuju kelo Shunammi Abishag phulu, eno li sasü akükau lau ighi.

4 Li ye ighono jukivi, eno akükau kheno pa tuchomjo, ikemu akükau ye li sasü ashiaji küqha moe.


Adonijah no Aküka Küsüxa

5 Haggith nu Adonijah no pa ampi süqhe ghi pi, “I no akükau shinani.” Pa no pa sala khurkulu eno khurshimi gholo timi lhopungu kutope pa zülo pope.

6 Pa pu David ye khilemu pa mlo shipüsa ghi, “No ye kushiye hikithipu shi ani kea?” ipi pa sakiyi moe. Pa ye ighono ahi kivimi, eno Absalom shelono punue.

7 Pa no Zeruiah nu Joab ngo achineu Abiathar pama pütsave, eno pama no Adonijah pape wuve no pa kuphu.

8 Ikemu achineu Zadok ngo Jehoiada nu Benaiah, eno tungkupu Nathan ngo Shimei, Rei eno David ghüshitomi ye Adonijah gholo shimoe.

9 Ghulo lakhi Adonijah no ambe, amshitsü, eno athakupu mishiti heqhi no En-rogel phivilo Apighi Tuqu lono aghashi no pa thiküzümi, akükau nuli kümtsü, eno Judah lo akükauw hiyampemi kümtsü kusü,

10 ikemu pa no pa thiküzüu Solomon, tungkupu Nathan, Benaiah, eno akükau ghüshitomi ye kusümoe.


David Zülo Nathan ngo Bathsheba

11 Tileno Nathan no Solomon paza Bathsheba vilo pi, “Haggith nu Adonijah no akükau shive keu eno ni mpeu David ye hipau mthae pi no ye chimla aphi keshea?

12 Tighenguno ighilo, I no akükümsü o tsüni, tishianguno o küxü eno o nu Solomon küxü xalu penie.

13 Mtazü itehi Akükau David lau ilo no pa vilo pilo, ‘I mpeu akükau, no ye o qeliu vilo, “O nu Solomon no I shelo ayepe no I kükalakhü lo iqa nani,” ipi tushoqhi ke kumo? Imaye kishino Adonijah no akükau shive akea?’

14 Nono akükau sasü küptsa akelono I no iloghi no o tsa ye kuchou kepi iqhikumto tsüni.”

15 Ikehu Bathsheba no akükau chebo lo ilo (akükau ye ighono kitemi shive, eno Shunammi Abishag no pa tucho ae).

16 Bathsheba no akükau zülo itsaqi no agigihu tsü, eno akükau no pi, “No ye kiu avehupu shi ani kea?”

17 Li no pi, “I mpeu, nono Ampeu o Lhou je lono o qeliu lau tushoqhi püani, ‘O nu Solomon no I shelo ayepe nani eno I kükalakhü lo iqa nani.’

18 Ikemu itehi, no, I mpeu akükau, ye mtha kemu Adonijah no akükau shivae.

19 Pa no amshitsü, athakupu mishiti, eno ambe kutomo aghashipe akükau nuli kümtsü, achineu Abiathar, eno ghüshimi zatsüu Joab ishi aghulhu lo kusü, ikemu o nu Solomon ye kusümoe.

20 I mpeu akükau, itehi Israelmi kümtsü no o pelo khuu no o kükalakhü lo iqa nani keno, pitsü penike o shou jupuku ani.

21 Tishimo aye nono thive kemtsa I nu Solomon nikujo ye hekibidemi kepi kihive niae.”

22 Li no hipa tsa pi akelono Nathan no ighi.

23 Aghinimi no akükau vilo pi, “Tungkupu Nathan ighi ani.” Pa no iloghi no akükau zülo agi pishiqho.

24 Nathan no pi, “I mpeu akükau, no ye, ‘Adonijah no I shelo ayepe nani eno I kükalakhü lo iqa nani,’ ipi keshea?

25 Kughengu ishi tsala lono pa ye amshitsü, athakupu mishiti, eno ambe kutomo pesü aghashi no o nuli kümtsü, ghüshimi zatsüu Joab, eno achineu Abiathar kusü ani. Eno panongu no alokivishi pa sasü aghulhu shino, ‘Akükau Adonijah, axüshu peniu!’ ipi igha ani.

26 Ikemu ni, o qeu, achineu Zadok, Jehoiada nu Benaiah, eno o nu Solomon ye kusümoe.

27 Ikehu hi ye I mpeu akükau no ningu o qemi vilo khuu no o kükalakhü lo iqa nani keno pimove no pekithive tsü keshea?”


Solomon Pesü Akükau Shive

28 Tile Akükau David no khochile, “Bathsheba I lau saghi lo.” Li no akükau lau iloghi no pa zülo puthugho.

29 Akükau no tushoqhi pi, “Ampeu khuu aveküsa kümtsü lono I xaphelu keno, Pa xü anike

30 I no Ampeu, Israel Lhou zülono, ‘O nu Solomon no I shelo ayepe nani, eno I kükalakhü lo iqa nani,’ ipi tushoqhi ketoi ishi tsala lo ghi piqhi ani.”

31 Tileno Bathsheba no li gi pishiqhope akükau agigihu tsüno pi, “I mpeu akükau David pelo axüshu apeniu!”

32 Akükau David no pi, “Achineu Zadok, tungkupu Nathan, eno Jehoiada nu Benaiah I lau kusaghi lo.” Panongu no akükau zülo ighi.

33 Akükau no panongu vilo pi, “I nu Solomon pelo Iw khurgha shou iqa no I qemi nongu gholo sasü Gihon lo wulo.

34 Achineu Zadok ngo tungkupu Nathan pama pelo pa pesü Israel kükau shi nukishe pelo. Tishino afuko igha no pilo, ‘Akükau Solomon axüpushu peniu!’

35 Nongu no pa thiu shino ighini, eno pa no I kükalakhü lo iqaveni, kughengu pa no I-a lo akükau shiniae. I no pa pesü Israel ngo Judah yepeu shi penike süsüvae.”

36 Tileno Jehoiada nu Benaiah no akükau khochile, “Amen! I mpeu akükau Lhou, Ampeu no tishitsü peniu!

37 Ampeu no I mpeu akükau gholo acheke toi Solomon gholo ghi apeniu, eno pa kükaqha ye I mpeu akükau David nguno akijeu shilu peniu.”

38 Ikehu achineu Zadok, tungkupu Nathan, Jehoiada nu Benaiah eno Kherethmi ngo Pelethmi no wuno akükau Davidw khurgha shou Solomon küghüqa no pa sasü Gihon lo wuve.

39 Tileno Zadok no thazü pesü aphiki lono Solomon nukisheve. Tishino panongu no afuko igha, eno timi kümtsü no pi, “Akükau Solomon axüpushu lo!”

40 Timi kümtsü no alokivishi fulili ighasü pa gholo iqho; panongu lokivi ghügha huno ayeghi thotsü itha pa papesü wue.

41 Adonijah ngo kuküsümi no aghulhu taveno akelono asütsa tipau chilu. Kughou Joab no afuko ghügha chilu keno pa no iniju, “Aphughi lo hi mbumghu akeu ye kiu kiqi kea?”

42 Pa no pi aphi lono, achineu Abiathar nu Jonathan ighive. Adonijah no pi, “Iloghi lo, kughengu no ye ameküa timi eno asütsa kivi süghi cheni.”

43 Jonathan no Adonijah khochile, “Moe, kughengu ni mpeu akükau David no Solomon pesü akükau shivae,

44 eno akükau no pa gholo achineu Zadok, tungkupu Nathan, Jehoiada nu Benaiah, eno Kherethmi ngo Pelethmi ishi puwu no panongu no pa pelo akükauw khurgha shou no chenipe.

45 Achineu Zadok ngo tungkupu Nathan pama no Gihon lono pa pesü akükau shi nukishe luvae, panongu no tileno alokivishi iqho kehu aphughi lo mbumghu ahulü ani. Nongu no chilu akeu ye tipau sütsae.

46 Solomon no kükalakhü lo iqa luvae.

47 Tinguno alau akükau qemi no ni mpeu akükau David lau ighi no toshe pa tsüno pi ani, ‘O Lhou no Solomon je pesü o nguno ajekipi shitsü peni eno pa kükalakhü no o nguno akijeu shitsü peniu!’ Akükau David no pa züa lono pulove ghi pishiqho.

48 Akükau no highi pi, ‘Israel Lhou Ampeu sheqhelo, Pa no ishi tsala lono I kükalakhü lo iqani keu pekithi tsüno I nhethi no ithulu peke.’”

49 Tileno kuküsümi kümtsü no thüthüshi pütüta la lo wove.

50 Adonijah no Solomon msa püzü wuno sükusho ghenguno akiptia lo akibo tsüqü luve.

51 Hipa tsa Solomon vilo pi, “Adonijah ye akükau Solomon msa kelauno akiptia lo akibo tsüqüpe piani, ‘Akükau Solomon ye azütakikihi pesü pa qeu pithimoe pi atüghüshi tushoqhi pelo.’”

52 Solomon no pi, “Pa no ameküapu shi aye, pa kütsü lono asa lothi lakhimu ikiqimo nani, ikemu pa lolo kixikila aghi aye pa ye thinani.”

53 Ikehu Akükau Solomon no akiptia lono Adonijah sasü iqighipe. Eno pa no ighi no agigihu Akükau tsü, Solomon no pa vilo pi; “O kilo wolo.”

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan