KUKAMI AKINIU 17 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Hoshea no Israel lo Kalu 1 Judah kükau Ahaz yepe mpe chighiakiniu lono Elah nu Hoshea no Samaria lono Israel shou ayepelu, eno pa ye ampe toku ayepe. 2 Pa ye Ampeu zülo kiu no axine keno shi, ikemu pa züu Israelmi kükami toimoe. 3 Assyria kükau Shalmaneser no pa sasü aghü shinike ighi, Hoshea ye sükusho süqha Shalmaneser tsüche. 4 Ikemu Assyria kükau no Hoshea no thechu akeu küghaluve, kughengu Hoshea no Egypt kükau So lau atsapemi puwu, eno ampe atsütsü Assyria kükau lau sükusho süqha tsüche keu tsümove ke. Tighenguno Assyria kükau no pa tshüpe akughu shive. 5 Assyria kükau no aghakhu kümtsü leluve eno Samaria lo ighi no ampe küthü khasüpe qhive. Israel Ikiqive 6 Hoshea yepe mpe atokuu lo, Assyria kükau no Samaria leluve eno Israelmi küghape Assyria lo sawo Halah lo ngovepe, khami no sawo Gozan ghoki phivilo Habor lo qhive, eno khami no Medes lo mishighünaqo lo ngovepe. Ajulho Ghenguno Akughu 7 Hipaqo shikeu ye Israelmi no Ampeu pano Lhou, khuu no Egypt yeghi lo Pharaoh u lono panongu sasü ipeghi keno, Pa zülo axine shive no alhou kütauqo mllauve, 8 eno Ampeu no shiye panongu zülono haphe keqo khuaye pape, eno Israel kükami no shiche keu khuaye papeve kehue. 9 Israelmi no tuqhou no Ampeu pano Lhou shou akumou mlae. Panongu no pano phughi kümtsü lo, qogheki lono aliwo kumto mishighüna kutolo akümlla-a mlape qhi. 10 Panongu no pano ghenguno atsükucho ngo Asherim julho mlape atoghi eno asübo kicheqho kümtsü lo qhi, 11 eno Ampeu no pano zülono sawuve keu shiyeqo no shicheke toi, qhemghaike-a lono akümllagho tsüno Ampeu mlo shikighide tsüe. 12 Panongu no, “Nongu ye hi shimoni” ipi Ampeu no pikeu mllauve. 13 Ikeghi Ampeu no Pa ghinimi eno tungkupmi puwu no Israel ngo Judah ghutu, “Nongu laghi lhoksa lono tsüghüve lo, eno I no no puasüqo azah tsü püzü I qemi tungkupmi vecheo nongu tsükeu zakütsü eno akhuayeqo pelulo.” 14 Ikemu panongu no ini tsümo eno pano puasüqo no Ampeu pano Lhou pülübemo ketoi, panongu no kuthovi ke. 15 Panongu no Pa khuayeqo eno puloshoqhi khikhi pano puasüqo sasü shi keno, ti thaighae. Panongu no kichile julhoqo pape eno sükümxa lo Ampeu no shiye khunoqo toi shi kevilo pi azah tsü keno, tipaqo pape ke. 16 Panongu no Ampeu pano Lhou zakütsü kümtsü pheve, eno pano sala ayi no amshiti julho kini mlape qhi; panongu no Asherah mla no atsütsü lo ayepuqo mlla eno Baal huthu. 17 Panongu no pano tianuli pesü aghashi shive, asakiqhi ngo atumu lono pano pesü axine lo jesüve, tishikeu lono Ampeu mlo shikighide tsüe. 18 Tighenguno Ampeu no Israelmi shou ighono amlo ideve no Pa zülono panongu ikhive. Judah shiaye kumo aye lakhimu qhimove. 19 Judah ghi Ampeu pano Lhou zakütsü pemove, eno Israelmi no peche keu khuayeqo haluve. 20 Ampeu no Israel lagha kümtsü milive, panongu ghimeqhi eno Pa zülono hapheve moke kutolo panongu küghape aghümi u lo süve tsüe. 21 Kughou Ampeu no David kibo lono Israel kopheve keno, panongu no Nebat nu Jeroboam pelo akükau shivepe. Jeroboam no Israelmi pelo Ampeu pape pemono aloqhi axine shipe. 22 Jeroboam no shikeu xine kümtsü Israelmi no shike. Panongu no tipa lono tsüghüve moe, 23 Ampeu no Pa zülono panongu hapheve moke kutolo panongu no tishike, ti ye Ampeu no Pa qemi tungkupmi vecheo pikeu kiqi lono ke. Hitoi Israelmi ye pano yeghi lono Assyria yeghi lo kügha sawuve no ishi kutolo achephi. Assyriami no Samaria lo Kütami Qhive 24 Assyria kükau no Babylon, Cuthah, Avva, Hamath eno Sepharvaim lono timiqo saghi no Samaria mishighünaqo lo Israelmi theli lo qhive. Eno panongu no Samaria qhasü luve no mishighünaqo lo küghünave. 25 Tile küghüna tüghü lo panongu ye Ampeu msamoe. Tighenguno Ampeu no panongu lau abongshuu puwu no khami tsüqhivepe. 26 Ikehu Assyria kükau vilo pive, “Nono shiye kügha sawo Samaria mishighüna lo qhikeqo ye aghakhu lo alhou yezah ithiamoe. Tighenguno Alhou no panongu lau abongshuu puwu no tipaqo no panongu tsüqhivae, kughengu panongu no tipa ghakhu lo alhou yezah ithi moke.” 27 Akükau no azah tsü, “Samaria lono kughu sawuve kemi dolo achinemi lakhi kighide puwolo, pa pelo tilau xüsüve pelo eno tipa yeghi lo lhou yezah pesü timiqo shika pelo.” 28 Ikehu akughumi dolo achineu lakhi no ighi no Bethel lo xüsüve, pa no kishi Ampeu sümsa masa keno timiqo shika. 29 Ikemu shiye kümtsü no pütüta no küghüna akeu mishighünaqo lo pütüta lhou julho mlape Samariami no akümlla-a mlapüa keqo lo süpe qhive. 30 Babylonmi no Succoth-benoth lhou julho mlape qhi, Cuthmi no Nergal julho, Hamathmi no Ashima julho, 31 Avvami no Nibhaz eno Tartak julho mla, Sepharvaimmi no pano tianuli pesü akipti kümllagho shi pano lhou Adrammelech eno Anammelech lhouqo tsüe. 32 Panongu no Ampeu ghi sümsa eno panongu dolono timi jeli kümtsü kishepe akümlla-aqo lo achinemi shipe eno pano ghenguno aghakishi kümllagho pesü piti mlla peke. 33 Ikehu panongu no Ampeu ghi mlla ikemu pano ghakhu lono pekishe süghi keu khuaye kiqi lono pütüta lhouqo ghi mllae. 34 Panongu ye ishi kutolo tipa khuaye pekishe chephi. Panongu ye Ampeu msa chemo, eno akhuaye, pimheye, ayezah, momu azakütsü khikhi Ampeu no Jacob, Israel ipi kuvetsü keu, polo kughukomi tsü keno tipaqo pape chemoe. 35 Ampeu no Jacob lagha sasü puloshoqhi lakhi shino azah panongu tsüe, “Nongu ye kütau lhouqo sümsa moni, tipaqo zülo pishiqho moni, tipaqo huthu moni, momu aghashipe tsümoni, 36 ikemu nongu ye Ampeu khuu no aküka akumto kije lono, eno Pa u sükhope nongu sasü Egypt lono ipeghi keno, Pa sümsani. Nongu ye Pa zülo pishiqhoni, eno aghashipe Pa tsüni. 37 Akhuaye, pimheye, ayezah, eno azakütsü khikhi Pa no nongu ghenguno yetsü keno tsaqüi papelo. Nongu ye kütau lhouqo sümsa moni, 38 eno I no nongu sasü puloshoqhi shikeu kümsüma kevilo. Nongu ye kütau lhouqo sümsa kevilo, 39 ikemu nongu ye Ampeu nongu Lhou sümsa lo, tishiaye Pa no aghümi u lono nongu xaphe nani.” 40 Ikemu panongu no ti inimo, eno panongu no khaghi khuaye pape khave. 41 Ikehu shiye hipaqo ye Ampeu huthu eno ajulhoqo ghi huthue. Panongu tianuli ghi tipatho shi, eno pano tilimiu ghi pano puasüqo no shike toi shi, eno ishi kutolo tishi achephi. |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India