Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

John 6 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Jisü no Timi 5,000 Loji
( Mt 14:13-21 ; Mk 6:30-44 ; Lk 9:10-17 )

1 Hipa thiu Jisü ye Galilee züghi, khikhi Tiberias Züghi keno, ti kukuu wuve.

2 Eno aqokitikhi kije no Pa papeche, kughengu pa no küsükinimi shou amchipu jeli shi akeu panongu no ithulu ke.

3 Jisü no naghuto lo iqho no pa khopemi sasü iqa.

4 Jewmiw Hechekulu Ghulhu ye punukhoi ae.

5 Jisü no pishipuwo aqokitikhi no pa lau chekeu ithulu püzü Philip vilo pi, “Timi hipaqo no chu penike ningu ye khileno asho qhüni kea?”

6 Jisü ye pa ampi no kiu shikepu keno ithi pülaghi Philip peju niye hipa tsa pike.

7 Philip no khochile, “Atsala 200 jume pesü asho qhünamu timi hujeje gholo ye atachumu tsüwo toni chemoe.”

8 Pa khopemi lakhi Peter thiküzüu Andrew no Jisü vilo pi,

9 “Hilau itimi lakhi no barleythi shopa pungu eno akha kini ani, ikemu hijeje gholo ye tino kiu shiluni kea?”

10 Jisü no pi, “Timiqo küghüqave lo.” Tile atsüni kutomo akehu timiqo no iqakhave, kiptimi likhino 5,000 qhalo ae.

11 Tishino Jisü no ashopa ikhilu no shikimthi tsüve kethiu iqa akeqo kijetsü. Titoi akha ghi panongu no lunishi ke thaqhü kijetsü.

12 Kughou panongu no aghakiqi shi chuve keno, Jisü no akhopemi vilo pi, “Kiumu kilheve monike munomugho ghi kiche kütsülo.”

13 Ikehu timiqo no ashopa pungu lono chu püzü chukhamo no qhive keu panongu no kichekütsü kelo ashoghi chighikini chhitoi shilu.

14 Kughou pa no amchipu shikeu timiqo no ithulu keno, panongu no pi, “Kuchou no khuu ayeghiqha lo ighi niye ani keno Tungkupu hu hi chenie!”

15 Panongu no ighi püzü anguka lono pa pesü akükau shive peniye akeu pimhe luve no Jisü ye itaghi pa likhi xaidesü naghuto lo wuve.


Jisü no Azü shou Alache
( Mt 14:22-33 ; Mk 6:45-52 )

16 Kughou Kijiliu shive keno pa khopemi ye azüghi lo iqi no,

17 ashuka lo iku püzü azüghi kathasü Capernaum küdau wuche. Ti ye züghüive kemu Jisü ye panoqo lau ighi mono ae.

18 Amülhü kümka ighi akehu azü fuchighi ae.

19 Kughou panongu no ashuka sasü kilometer pungu-tsügho tohilo wuve keno, Jisü no azü shou no alachesü ashuka küdau cheghi keu ithulu no panongu ye shishe msave.

20 Ikemu pa no panoqo vilo pi, “Ni ke msa kevilo.”

21 Panongu no alokivishi ashuka lo pa sasü luve, eno paikhavi ashuka ye panongu no wucheke-a tove aghi.


Ni ye Aküxüpu Sho

22 Tishiwo thoghiu aqokitikhi azüghi tüxau ngove keqo no ashuka lakhi likhi akeu ithulu, eno Jisü ye pa khopemi gholo ashuka lo ikumo no akhopemi likhino wuve kepi ithive.

23 Ampeu no shikimthi tsüno panongu no asho chukeu-a phivilo Tiberias lono ashuka kütauqo ighi.

24 Kughou aqokitikhi no Jisü na pa khopemi namu tilau aghi move keu ithive keno, panongu ampi no ashuka lo iku püzü Capernaum lo Jisü phuwu.

25 Kughou panongu no azüghi kukuu Jisü phulu keno panongu no pa vilo ighiju, “Rabbi, no ye kughou no hilau ighive kea?”

26 Jisü no khochile, “Kuchou no I no nongu vilo piani, nongu no I phu chekeu ye amchipuqo ithulu kehu kumono aghakiqishi asho chulu kehue.

27 Pühave kepu chuqupu ghenguno kumono lhokta küxü kutolo akepu chuqupu, khikhi Timi Nu no nongu tsü nani keno, tipau ghenguno mlalo. Kughengu pa shou Apu no amchipu chishidavae.”

28 Tileno panongu no pa vilo iniju, “Alhou kümla shinike ghenguno ningu ye kiu shimasa kea?”

29 Jisü no khochile, “Pa no khuu puwu keno, nongu no pa pülü luvelo, hi no Alhou kümla ke.”

30 Panongu no pi, “Tishiaye ningu no ithulu no o pülüni ke no ye kiu michipu shicheni kea? No ye kiu kümla shicheni kea?

31 Ni puasüqo ye asayeqha lo manna chuke; ti ye ishi yepüake toi, ‘Panoqo pelo chu peniye Pa no kungugha lono asho tsüe.’”

32 Tile Jisü no panoqo vilo pi, “Kuchou no I no nongu vilo piani, Moses no kungugha lono asho nongu tsüke kumoe, ikemu I Pu no kungugha lono kuchou sho nongu tsüe.

33 Kughengu khuu kungugha lono iqighi no ayeghiqha lau aküxüpu tsü keno, Pa no Alhou no tsükeu shoke.”

34 Tileno panongu no pi, “Akijeu, alhokuthu asho hipau ni tsüalo.”

35 Jisü no panoqo vilo pi, “Ni ye aküxüpu shoke, khunono I lau ighini keno müzüthi monani, eno khunono I pülüni keno khilemu tüghüthi monani.

36 Ikemu I no nongu vilo pive ake nongu ye ni ithuluve akeghi I pülümoe.

37 I Pu no I tsükeu kümtsü I lau ighi nani, eno I lau ighi keqo ni ye khilemu hapheve monani.

38 Kughengu ni ye I pulou shiniye kungugha lono iqighike kumoe, ikemu I puwu keu pulou shiniye ke.

39 Eno I puwu keu pulou ye hike: Pa no itsü keqo lakhimu pühave mono ashekha tsala lono xüputhu niye ke.

40 Kughengu I Pu pulou ye hike: khunono Anu shou jupuku no pa pülübeni keno kümtsü pelo lhokta küxü apeniye ke, eno I no ashekha tsala lo pa xüputhu nani.”

41 Jisü no, “Ni ye kungugha lono iqighi keu sho,” ipike ghenguno Jewmi ye pa küla thuve.

42 Panongu no pi, “Timi hipau ye Joseph nu Jisü, pa puaza ye ningu no ithi anike kumo? Pa ye kishino itehi ye ‘Ni ye kungugha lono iqighie’ ipi ani kea?”

43 Jisü no panongu khochile, “Nongu dolono küla akevilo.

44 I Pu I puwu keu no sünhe saghimo keloye khumu I lau ighimlae. Eno ashekha tsala lo I no pa xüputhu nani.

45 Tungkupmi kaku lo ishi yepüani, ‘Panongu kümtsü Alhou no shika nani.’ Apu tsa chilu no Pa launo shikalu keqo kümtsü I lau ighi cheni.

46 Tipau kiqi ye khuu no Alhou launo ighi keno, pa likhino Apu ithuluve ake thono kümtsü noke kumoe.

47 Kuchou no I no nongu vilo piani, khukhumu pülü keu no lhokta küxü ani.

48 Ni ye aküxüpu shoke.

49 Nongu puasüqo ye asayeqha lono manna chuno thiveke.

50 Ikemu asho hi kungugha lono iqighi keu ye chu peniye kethono thive peniye kumoe.

51 Ni ye kungugha lono iqighi keu aküxüküa shoke. Khuu no hipa sho chuni keno pa ye alholo xü nani. I no ayeghiqha küxüpu ghenguno tsü akeu sho ye I shi ke.”

52 Tile Jewmi dolono kighe thuve, “Timi hipau ye kishi püzü ningu pelo chu penike pa shi tsüni kea?”

53 Ikehu Jisü no panoqo khochile, “Kuchou no I no nongu vilo piani: nongu no Timi Nu shi eno aji chusho moke thaqhülo nongu lolo aküxüpu kühae.

54 Khunono I shi chuni eno I ji shoni keno lhokta küxü ani eno ashekha tsalani I no pa xüputhu nani.

55 Kughengu I shi eno I ji no kuchou chuqu-kusho ke.

56 Khunono I shi chuni eno I ji shoni keno I gholo xüküqhape ani eno I no pa gholo xüküqhape ani.

57 Apu xüakeu no I puwu eno I no Apu ghenguno xü aketoi, khunono I shi eno aji chushoni keno I vecheo pa ghi xülu nani.

58 No puasüqo no chupusü thive keu toi mono hi no kungugha lono iqighi keu shoke. Khunono hipa sho chuni keno alholo xünani.”

59 Jisü no Capernaum lo sinagog lo shika akelono hipaqo pike.


Lhokta Küxü Tsa

60 Kughou apapemi kutomo no hipa tsa chilu no keno, panongu no pi, “Hi ye mkamghai keu tsake khuu no pekulupu kea?”

61 Jisü no pa khopemi ye hi ghenguno nhenheshi akeu ithive no panongu vilo pi, “Hino nongu mlo pünave akeshea?

62 Imaye Timi Nu no Pa no püzüu acheke-a lo iku chekeu nongu no ithulu aye kishi nani kea?

63 Aküxü tsü chekeu ye Aghungu noke; ashi ye kiumu shimlae. I no nongu vilo pivekeu tsa no aghungu eno aküxüpu ke.

64 Ikemu nongu gholo khami ye pülü amoe.” (Kughengu khunono pülümo nani eno khuu no pa thechuve nani keno Jisü ye abothu lono ithi ake.)

65 Pa no pi, “Hi ghenguno I no nongu vilo pivae, Apu no azah tsümo keloye milakhi mu I lau ighimlae.”

66 Hi ghenguno pa papemi kutomo no idechile wove no pa gholo chemove.

67 Ikehu Jisü no pano chighikini vilo pi, “Nonguu ghi wuve nishi ani keshea?”

68 Simon Peter no pa khochile, “Ampeu, ningu ye khuu lau wuni kea? Nono lhokta küxüpu tsa ani,

69 eno no ye Alhouw Akimtheu kepi nino pülü luve no ithivae.”

70 Jisü no panoqo khochile, “I no no chighikini kishelu kekumo? Ikeghi nongu gholo lakhi ye tüghamie.”

71 Pa ye Simon Iscariot nu Judas vehu piae, kughengu pa no akhopemi chighikini gholo lakhi keghi Jisü thechuni ye akehue.

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan