ISAIAH 37 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Hezekiah no Isaiah Kukuphu Laju 1 Akükau Hezekiah no ti chilu kemtsa, pa phimini süxüve eno yeqhiyephi pepuve no Ampeu kilo ilove. 2 Pa no kükaki jukükütsüu Eliakim, akiyeu Shebna, eno achinemi kichimi pelo yeqhiyephi pepusü Amoz nu Isaiah lau wupe. 3 Panongu no Isaiah vilo pi, “Hezekiah no ishi piani: ‘Atsala hipau ye aveküsa, tichetighe, akukujo tsalae; atianuli punu niye milepe ngove akemu shoqhilu kepu küka kühavae. 4 O Lhou Ampeu no Rabshakeh, khuu Assyria kükau no aküxüküa Lhou thaigha peniye puwu keno, pa tsa chilu kelo tipau ghenguno sakiyi nani niake; tighenguno ghükulumi aghulo akeqo ghenguno Alhou lau o kighini süqhe tsülo.’” 5 Kughou Isaiah no Akükau Hezekiah tsape chilu keno, 6 pa no panoqo vilo pi, “No kükau vilo pilo, ‘Ampeu no ishi piani: Assyria kükauw apumiqo no kiu tsa pesü I thaigha keno, no ye ti chilupe msaichi kevilo. 7 Jualo, I no pa lolo aghungu lakhi sütsü nani, tishino pa no uyeu tsa chilu no pa yeghi lo idewove nani, tilauno I no pa pelo azütakikihi lono ikiqivepe nani.’” 8 Rabshakeh no ideighi kelo, Assyria kükau ye Lachish qhive no wo Libnah le anie pi chilu kehu, pa no tile wuno akükau sasü kusholu. 9 Tishi akelo akükau no Cush kükau Tirhakah sütsa ishi chilu, “Pa ye o sasü aghü shiniye cheae.” Tipa mtsa pa no aghinimi hape Hezekiah lau pi puwu, 10 “Judah kükau Hezekiah vilo ishi pilo: ‘Nono khuu pükhü cheni keno o Lhou no Jerusalem ye Assyria kükau u lo phesüve tsümo nanie pi tushoqhi keu lono o pishiqhivepe kevilo. 11 Assyria kükamiqo no aghakhu kümtsü lo kishi kütsa ighi keno nono chiluvae, ikeghi no ye xaphe luve nanie piani keo? 12 I puasüqo no Gozan, Haran, Rezeph, eno Edenmi khunoqo Telassar lo ache keno, hipaqo kütsale kelo pano lhouqo ye panongu xaphelu keshea? 13 Hamath kükau, Arpad kükau, Sepharvaim kükau, Hena kükau, eno Ivvah kükau, hipaqo ye khilave akea?’” Hezekiahw Xaphekulupu Kighini 14 Hezekiah no aghinimi u lono yesü ikhipe phive no Ampeu kilo wu püzü Pa zülo xükhope qhitsü. 15 Eno pa no Ampeu vilo inikhu: 16 “O aqokitikhi MPEU, Israel Lhou, cherubim shou kükalakhü lo iqa chekeu, ayeghi lo kükaqha kümtsü shou Alhou ye O likhie; Nono atsütsü eno ayeghi lhopheke. 17 O kini kughope ini tsülo O Ampeu; O nhethi tsükhope ju tsülo O Ampeu; eno Sennacherib no aküxüküa Lhou thogha nike atsa khikhi pi puwu ani keno, kümtsü ini tsülo. 18 O Ampeu, kuchou no Assyria kükamiqo no shiyeqo eno pano yeghi kümtsü kütsale ighivae, 19 eno pano lhouqo ikhipe ami lo vesüve tsüe. Kughengu tipaqo ye alhou kumono asü ngo atu pesü timi u no mla kehu kütsaveke. 20 Ikehu itehi pa u lono ni xalu tsülo O Ampeu ni Lhou, tishianguno ayeghi lo kükaqha kümtsü no O likhino Ampeu kepi ithi nani.” Sennacherib Küka Shekha ( 2Kük 19:20-37 ) 21 Tithiu Amoz nu Isaiah no Hezekiah lau pi puwu, “Israel Lhou, Ampeu no ishi piani: Nono Assyria kükau Sennacherib ghenguno I lau inikhu kehu, 22 Ampeu no pa ghenguno pikeu tsa hike: “Zion limi alhotheqo no o cheqhi eno o jukünatha ani; Jerusalem limi no o thiu no akütsü küngüpe o junuqhi anie. 23 “No ye khuu phimo eno thaighave akea? Khuu shou o sütsa süqhepe eno o nhethi xukidepe jupuku kea? Israelmiw Akimtheu shou ke! 24 O qemi vecheo nono Ampeu thogha no pi, Khurkulu kutomo sasü I no Lebanon naghuto kiqhe kutolo mughosü cedar akushuu, cypress kishekiphe yeqhi niye ikue; eno kümtsü nguno akuchuquu-a, aghüma kivi ghasü iku tolue. 25 I no azükikhe chhuno azü yeke, Egypt lo aghoki kümtsü I pukhu no azü khetha luve no qhaivepe.” 26 “I no khaghi no kughupe qhive keu no ye chimla aphi keshea? Ishi kiu shikupu ani keno, ti ye I no püzüu no kughuchhove ke, ikehu nono aliwo kuptu phughiqo hepho ilo mukhumuno shilue, 27 tipaqo lo küami no aghi-anhü thizümüi alomtshüpe alu lo atsüni, atsaneghu kümtsha, aki shou atsüni thuwu mphi lono phuqhive ketoive. 28 “Nono iqa-ithu keu, ipe-ilo keu, eno I lau axuide keu I no ithi ani. 29 Nono axuide eno akuchhoma shikeu I kini lo iloghive akehu I no akuhoyi no o nigipe lo fuve tsüni, ayi pesü o kichi pütape nono khilano ighi keno tipa la no o sawoveni.” Hezekiah Ghenguno Amchipu 30 “Hino o ghenguno amchipu shini: khashi ngo tokuu ye ghile lo athi kiche khakumo no pakutoshi no ipeghi keu pesü nono chuni, tishino ampe aküthüu lono xusü no ghile hulo, atsailu chino axathi xochulo. 31 Judah lagha lo ghükulumi aghi keqo no itaghi aqhou akuhu qüsü no kunguu no axathi pithi nani. 32 Kughengu Jerusalem ngo Zion Toghi lono ghükulumi, aküxü aghi kemi loji ipeghi nani. Aqokitikhi MPEU kupulo lono hipau shinani. 33 “Assyria kükau vehulo Ampeu no ishi piani: Pa ye aphughi hipau lo iloghimo nani, apiji mu kapulomo, azüto pesü kupunu ighimo, momu khasü nike aqoghe shiqhemo nani. 34 Pa ye mishighüna lo iloghimo no pa no ighike la lono idewove nani. 35 Kughengu I je ghenguno eno I qeu David jelono I no mishighüna hipau süshope anani.” 36 Tishino Ampeuw kungumi no Assyriami ghazü lo wuno pano lakh lakhi qhethonhe lhotache pungu ghiqhivetsü. Kughou timiqo no thanau itheno ithughi keno julo, asükumo likhi aghive. 37 Tileno Assyria kükau Sennacherib ye aki lo idewove no Nineveh lo ngouve. 38 Pa no pa lhou Nisrokh chineki lo mlla akelono pa nu Adrammelech ngo Sharezer pama no azütakikihi pesü pa ghiqhive. Tithiu pama ye Ararat yeghi lo pove, eno pa nu Esarhaddon no pa thisü luve. |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India