Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

IPEKULU 12 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Hechekulu

1 Egypt lo Ampeu no Moses ngo Aaron vilo pi,

2 “Hipa qhi no nongu ghenguno aqhi bothu shi nani. Nongu ghenguno hi no ampe lo aqhi atüghüu shi nani.

3 Israel hoho kümtsü vilo pilo, hipa qhi atsala achighiu lo kiptimi kümtsü no akibo lakhi lo ambe lakhikhi luni.

4 Tsala akibo lakhi no ambe lakhi chukhamla kepushi aye, timi kikihi kiqi lono pa ye akisüghüu akupunu lo akeu sasü kügha chulo; milakhikhi no kiu qhemi chulu nani keno tipa kiqi lono nongu no ambe küsaje lo.

5 Nongu mbe ye atsü, ampe lakhi tukutiye küha keu shilo. Nongu no ambe momu ane loji lono kishelu nani,

6 eno hipa qhi atsala chighiabidiu kijiliu, ti ye Israelmi hoho kümtsü no pütüta mbe ghiqhini.

7 “Tishino aji kitila pesü aki khile panongu no ti chuniye ani keno tipau hukikha tsükucho kini lo nudani.

8 Panongu ye tipaji no ami lono ashi ghuve no kholaqhi sümokeu sho ngo khumtsai keu tsüni gholono chuni.

9 Ashi ye aküxü momu lho no chumoni, ikemu akütsü, apukhu eno kighinoli gholono ghuveni.

10 Eno inaqhe kutolo tipau leqhi lakhimu qhimoni; inaqhe kutolo ala aghive keu ye nongu no pitiveni.

11 Hipa gholau no nongu ye chuni: nongu pokha khapuni, apukhuqho xapuni, eno nongu u lo aküsü peni. Nongu ye mighimghai ti chuni. Hi ye Ampeu Hechekulu ghulhu ke.

12 Kughengu tipaji I no Egypt yeghi heche wunani, eno Egypt yeghi lo timi eno lhoxü anoghiu kümtsü I no ghiqhive nani; eno Egyptmi lhouqo kümtsü shou I no küghakütha benani: Ni ye Ampeu ke.

13 Nongu no aki khipaqo lo ngo ani keno tile aji nupe püakeu huno nongu ghenguno amchipu ke. Kughou I no aji ithuluni keno, I no heche wuve nani, eno I no Egypt kütsa kelo, kiu püsa mu nongu kütsa nike ikughimo nani.

14 “Hipa tsala ye nongu ghenguno kümsümamo keu tsala lakhi shi nani, eno Ampeu lau tiqhetini lakhi shi nongu no hipau pechelo, tiqheli kümtsü lo ayezah lakhi shi nongu no hipau tiqhetini peni.

15 Atsala tsüni nongu no kholaqhi sümo keu sho chuni. Atsala atüghüu lono nongu ki lono kholaqhi peveni, kughengu tsala khukhumu kholaqhi sükeu chuve aye, atsala atüghüu lono akütsüniu kutolo, timi tipau ye Israelmi gholono hapheveni.

16 Atsala atüghüu eno akütsüniu lo nongu ye akimthe hoho lakhi shini. Atsala tipaqo loye kiu kümlamu shimoni. Ikemu milakhikhi no kiu chu kepu shini keno tilikhi nongu ghenguno kutope qhini.

17 Eno nongu no Kholaqhi Sümokeu Tiqhetini ikhilulo, kughengu atsala hipau lono I no Egypt yeghi lono nongu aqokitikhi saipeghi ke. Tighenguno nongu ye tiqheli kupuju lo, alholo khuaye lakhi shi hipa tsala ikhiluni.

18 Aqhi atüghüu, atsala chighiabidiu kijiliu no huthusü tipa qhi atsala muku-aqhaqhiu kijiliu kutolo nongu ye kholaqhi sümokeu sho chuni.

19 Atsala tsüni kutolo nongu kilo kholaqhi kiumu ithulupe kevilo. Kicheghüzümi na Israelmi namu, khuana no kholaqhi sükeu chuve aye, timi tipau ye Israel qoaho lono ayigheveni.

20 Nongu ye kholaqhi sükeu kiumu chumoni; nongu kungo-a kümtsü lo nongu ye kholaqhi sümokeu sho chuni.”

21 Tithiu Moses no Israel lo layemi kümtsü kuno panoqo vilo pi, “Wuno pütüta lagha kiqi lono nongu ampi sala ambeqo kishelu lo, eno Hechekulu mbe ghiqhilo.

22 Ayilo loka lakhi lulo eno akhu lo aji akeu lo ti pütsülo, eno tipau pesü ahukikha tsükucho kini eno ahukikha lo nudalo. Thanau inaqhe kutolo milakhimu pa ki hukikha heche ipe moni.

23 Kughengu Ampeu no Egyptmi heqhini ke hechewu nani, eno kughou Pa no ahukikha tsükucho kini eno ahukikha lo aji ithuluni keno, Ampeu no ahukikha tipau heche wuve nani eno hekiqhiu pelo nongu pithi nike no kilo iloghi pemo nani.

24 Nongu no akhuaye lakhi shi hipau chine nongu eno no nuliqo ghenguno alholo ikhiluni.

25 Ampeu no ashoqhi shi püake toi kughou nongu no Pa no tsüniye akeu yeghi lo ighiveni keno, nongu ye hipau chine papeni.

26 Eno kughou no tianuliqo no nongu vilo, ‘Hipau chine kiqi ye kiu kea?’ ipi inijuni keno,

27 nongu no ishi pini, ‘Hi ye Ampeu lau Hechekulu ghakishi ke, kughengu Pa no kughou Egyptmi pithi ighi keno, Pa no Egypt lo Israelmi ki ye heche wuve eno ningu ki xalu tsüke.’” Tishino timiqo no akütsü pishiqho luve no Ampeu mllae.

28 Tithiu Israelmi no wuno titoi shi; Ampeu no Moses ngo Aaron azah tsüke toi panongu no tishie.


Püsa Achighiu: Anoghiu Kithi

29 Zübumta lo Ampeu no Egypt yeghi lo anu anoghiu kümtsü pithive tsü, Pharaoh khuu pa kükalakhü lo iqa akeno pa nu anoghiu lono akughumi khakütha lo akeqo nu anoghiu, eno atsü-aqu piti tüghüu kümtsü pithive tsü.

30 Pharaoh ngo pa qemi eno Egyptmi kümtsü putho lono ithuve. Eno Egypt lo aküqa kije ighive, kughengu khuno kilomu akithi küha keu shimoe.

31 Tileno putho lono pa no Moses ngo Aaron kuno pi, “Ithulo, nokujo eno Israelmi Iw timi launo chevelo; nongu no pi aketoi wuno Ampeu mlla lo.

32 Nongu no pi aketoi, no mbeloji ngo amishi loji sasü chevelo, eno ningu ghi kümgha tsülo!”


Ipekulu

33 Egyptmi no timiqo pelo ayeghi tipau qhive no wuve penike mtazü hakite. Kughengu panongu no pi, “Ningu kümtsü thive niae.”

34 Ikehu timiqo no pano shokishi li lo kholaqhi sümokeu sho kunupe aphi no mushove eno panoqo bighi lono xapu luve.

35 Moses no panoqo vilo pi ketoi Israelmi no tishive, kughengu panongu no Egyptmi vilo ghükayi ngo ameshoyi nhemgha eno tiphimini khuluve.

36 Ampeu no Egyptmi nhethe lo timiqo kimiyeqhiyi ithulupe, tishikeu lono panongu no kiu khu keno tsüke. Ikehu panongu no Egyptmi küakini xule puwuve.

37 Israelmi no Rameses lono Succoth kutolo chewuve, totimi ngo itimi kihisü mono timi lakh tsügho apukhu lono wue.

38 Panoqo gholo aqokitikhi xukütshü kungope wu, eno atsü-aqu ighono kutomo, ambe loji ngo amishi loji ishi sawu.

39 Asho kunuve keu panongu no Egypt yeghi lono peighi keu pesü kholaqhi sümokeu shopa mla, tipaqo ye kholaqhi sümoe, kughengu panongu ye Egypt lono mighimghai ipeve eno ngolu kepu shimo kehu, pano sala achuqupu kuto mlave.

40 Israelmi no Egypt yeghi lo xükeu mpe ye 430.

41 Ampe 430 kishekhake tsalani, Ampeu aqokitikhi kümtsü Egypt lono ipeghive.

42 Hi ye Ampeu no Egypt yeghi lono panoqo saipeghi niye khekuto keu ji ke; titoi Israelmi kümtsü no ighini keu tiqheli kutolo Ampeu gihu nike hipa jilo khekuto amasa keu shie.


Hechekulu Hukuthu

43 Ampeu no Moses ngo Aaron vilo pi, “Hi no Hechekulu yezah ke: Inaghami khumu hipau chumoni,

44 ikemu aqüaxemi khukhumu pisa no qhüluve no nono pa phighüyiko ghavetsü kethiu ye chulu nani.

45 Inaghami momu qele qemi ye hi chumoni.

46 Hipau ye aki lakhi lono chuni; ashi leqhi lakhimu aki khalau peipe moni, eno lhoxü saghi lakhimu hechhe moni.

47 Israel qoaho kümtsü no hipau ikhiluni.

48 Tsala inami lakhi no nongu gholo ado hami küghüna no Ampeu lau Hechekulu ikhiluni shi aye, pa gholo kiptimi kümtsü aphighüyiko ghaveni. Tithiuno pa ye punukhoi ighi no ti pelu nani; pa ye Israelmi lakhi toi shilu nani. Ikemu aphighüyiko ghamo kemi khumu hi chumoni.

49 Aghakütsami ngo inaghami nongu gholo acheuve kemi kümtsü ghenguno ayezah hipau ye aphiphi shini.”

50 Ampeu no Moses ngo Aaron azah tsü ketoi Israelmi kümtsü no titoi shi.

51 Eno tipa tsalani no Ampeu no Egypt yeghi lono Israelmi aqokitikhi saipeghive.

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan