Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

DANIEL 2 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)


Nebuchadnezzar Samo

1 Nebuchadnezzar yepe mpe akiniu lo, Nebuchadnezzar no asamo pumo; pa ghungu küpünape pa ye zühu mlave.

2 Tile akükau no azah tsüno küdüumi, shiküghüzü kemi eno Chaldeami pelo pa samo pitsü peniye kupuwu. Tighenguno panongu no ighi eno akükau zülo puthugho.

3 Akükau no panoqo vilo pi, “Asamo lakhi I no pumo, eno ni ye ti ithinishi keu no I pünaqhi ani.”

4 Tile Chaldeami no akükau vilo Aramaic tsauno pi, “O akükau, axüpushu lo! O qemiqo vilo asamo pilo, eno ningu no hepho piyeni.”

5 Akükau no khochile no Chaldeami vilo pi, “I no mtütüi atsa hi piani: tsala nongu no asamo eno tipau hekupho I pelo ithive pemo aye, nongu phiau aleqhi shi süthave no nongu ki kütsave tsü nanie.

6 Ikemu nongu no asamo eno tipau hekupho piye aye, nongu ye agho, asaxü eno agigihu kije I launo ithulu nani. Tighenguno asamo eno tipau hekupho I piyelo.”

7 Panongu no akiniu khochile no pi, “Akükau no pa qemiqo vilo asamo pijulo, eno nino tipau hekupho piyeni.”

8 Akükau no khochile, “I no mtsüqhei ithi ani, nongu ye ado süpushuni ye pükapütsa ani, kughengu nongu no ithulu anike atsa ye mtütüi anie—

9 nongu no I pelo asamo ithi pemo aye, nongu ghenguno xakütha lakhi likhi ani. Azümülhü kilive moke kutolo nongu ye I zülo akimki eno pishikiqhi tsaqo piniye pulo küqhavae. Tighenguno asamo I vilo pilo, eno nongu ye tipau hekupho I piyelu nanie pi I no ithiveni.”

10 Chaldeami no akükau khochile no pi, “Akükau no khu akeu tsüluni kemi ayeghi lo milakhi mu kühae, kughengu akijeu eno akumto kükau khumu titoi keu vehu pesü küdüumi, shiküghüzü kemi momu Chaldeami vilo iniju mphie.

11 Akükau no iniju akeu vehu ye kushokütsüe, eno alhou khunono ashi lo xüchemo keno panoqo no kumo aye khunomu akükau piyemla nani.”

12 Hi ghenguno akükau ye ighono axuideve no Babylon lo alokütsümi kümtsü kütsave lopi azah tsüve.

13 Ikehu xaküthaza tsü puwuve, eno alokütsümiqo ye pithiveni keu shive; eno panongu no Daniel ngo pa küsami pithiveni ye phuwu.

14 Tileno Daniel no lotsü-loghü eno tsaqütsalei shi akükau ghukheu kepten Arioch, khuu Babylon lo alokütsümiqo pithiveni ye ighi keno, pa khochile.

15 Pa no akükauw kepten Arioch khochile, “Kushiye akükauw xaküthaza hipau ye ighono süi-ai shi ania?” Ikehu Arioch no Daniel pelo avehu ithivepe.

16 Daniel no akükau lau ilo no ado hami pa tsü peniye akükau qhüiniju, tishikeu lono pa ye asamo hekupho akükau lau piye niye shike.


Alhou no Nebuchadnezzar Samo Piye

17 Tithiu Daniel ye pa kilo wove eno pa küsami Hananiah, Mishael, eno Azariah noqo pelo avehu ithivepe,

18 eno panoqo vilo tuqhou küsü püakeu hipau ghenguno kungugha Lhou lau küpükini phu penike piputove, tishianguno Daniel ngo pa küsami ye Babylonmi alokütsümiqo gholono kütsave pemo niye ke.

19 Tithiu putho lo kungunhetsü lakhi lono tuqhou küsü püakeu Daniel lau pephe piye. Tileno Daniel no kungugha Lhou shikimthi.

20 Daniel no khochile no pi: “Alholo eno pülhapuju Alhou je sheqhelo, alokütsü eno akumto ye Paw.

21 Pa no ado-aghuloki eno atusho kilivetsü cheni; Pa no kükami ikhive eno süküsü shi cheni; Pa no alokütsümi lau alokütsü tsü eno vethakulumi lau akighithi tsü cheni;

22 Pa no thonhei eno küsü püakeu thimeqo pephe cheni; aküzü lo akeu Pa no ithi ani, eno aküvü ye Pa gholo acheni.

23 O ni puasü Lhou, shikimthi eno shekiqhe I no O tsü ani, kughengu Nono alokütsü ngo akumto I tsüke, eno itehi nino O vilo kiu iniju keno Nono I pelo ithipe ke, kughengu Nono akükau vehu ni pelo ithive apeke.”

24 Tighenguno Daniel no Arioch, khuu akükau no Babylonmi alokütsümiqo kütsave peniye süsü keno, pa lau wu. Pa no wuno hitoi pa vilo pi: “Babylon lo alokütsümiqo kütsa kevilo; akükau zülo I sailo lo, eno hekupho huye I no akükau piyeni.”

25 Tithiu Arioch no mtazü akükau zülo Daniel sailoghi no pa vilo hitoi pi: “Judah lono hakiphive kemi gholo milakhi khuu akükau lau hekupho tsülu nani keno I no ithuluvae.”

26 Akükau no Daniel, khuu je Belteshazzar keno, pa vilo pi, “No ye I no asamo pumolu keu eno tipau hekupho I pelo ithilupe nani keshea?”

27 Daniel no akükau khochile, “Akükau no ighiju akeu tuqhou küsü püakeu ye alokütsümi, shiküghüzü kemi, küdüumi momu yepu-yesü kighithimi khunomu akükau piyemlae,

28 ikemu Khuu tuqhou küsü püakeu pephe piye cheni keno, Alhou hu kungugha lo ani, eno Pa no akükau Nebuchadnezzar lau ighini keu tsala lo shiniye akeu ithive apeke. O samo eno kungunhetsü nono o lüpa lo ihozü akelo ithulu keu ye hipaqo ke:

29 nono alüpa lo ihozü akelo, O akükau, hipa shelo o lau kiu shiniye ani keno akükümsü tipaqo ighi, eno khuu no tuqhou küsü püakeu pephe piye cheni keno Pa no kiu shiniye ani keno o pelo ithivepe ake.

30 Ikemu I ghengu ye, tuqhou küsü püakeu hipau I lau pephe piye keu ye xüakemi kümtsü dolo kiuala lokütsü kütami nguno alau I no aghike ghenguno kumoe, ikemu hekupho huye akükau pelo ithiluve penike eno o pelo o lolo kükümsü ithilu peniye ke.


Daniel no Asamo Hepho

31 “Julo, O kükau, ajulho kije lakhi nono ithulue. Akiqheu eno shishe vüqai keu julho hipau ye o zülo puthugho aghi eno tipau ye akümsapue.

32 Ajulho hipau kütsü ye ameshoyi akiviu no shi, amla eno aumlo ye ghükayi no shi eno apo ngo aluko no alazayi no shi,

33 apukhu no ayi no shi, apukhumza saje hami ye ayi no shi eno saje hami no aghani no shie.

34 Nono ju akelo, atu lakhi timi u no chhuthamo keu huno ajulho pukhumza ayi ngo aghani no shikeu lo vephove eno ti ye aleqhi shi kubove.

35 Tithiu ayi, aghani, alazayi, ghükayi eno ameshoyi kümtsü aleqhi shi kümtsa kubove, eno mütsü tusho lo aniqa lo amuu toive no amülhü no tipaqo fusawuve, tishi kehu tipaqo ye kitilamu apashe mlave. Ikemu atu khipau no ajulho vephove keno ti ye naghuto kije lakhi shive eno ayeghiqha kümtsü nhachhive.

36 “Asamo ye hike. Itehi nino tipau hekupho akükau vilo pini.

37 O akükau, no ye kükami shou akükau, kungugha Lhou no kükaqha, aküka, akumto, eno ajuküvü o tsüvae,

38 eno timi nuliqo, aluza lo tüghashiqo, kunguu ghauqo, tipaqo no khile khile xüaghimu, Pa no o u lo süve tsüae, o pelo tipaqo kümtsü shou ayepe lupe ke—ameshoyi kütsü huye no ke.

39 O nguno aghulou kükaqha kütau o shelo ipeghi nani, eno itaghi alazayi kükaqha aküthüu, tino ayeghiqha kümtsü shou ayepe nani.

40 Kükaqha abidiu, ayi toi akumto, ipeghi nani, kughengu ayi no mukhumuno shi kubove tsü nani eno thime kümtsü hephove tsü nani. Eno ayi no kubove tsü ketoi, tino hipaqo kümtsü hepho eno kubove tsü nani.

41 Nono apukhumza ngo apukhu lotiqo saje hami ye ayi no shikeu eno hami no aghani no shikeu ithulu ketoi, ti ye kijethave keu kükaqha shive nani, ikemu ayi kumto ye tipau kükaqha lo anani, ti ye nono ayi eno aghani kümtsha küqhape akeu ithulu ketoi nani.

42 Apukhu lotiqo saje hami no ayi eno hami no aghani shi aketoi kükaqha hami ye akumto shi nani eno kükaqha hami no miqemlei nani.

43 Nono ayi ngo aghani kümtsha küqhape akeu ithulu ketoi, panongu ye külakupu vecheo küqhave nani, ikemu ayi ngo aghani küma ye küqhape ngomla ketoi panongu ye kumqope ngomlave nani.

44 Eno kükami tipaqo ghuloki lono kungugha Lhou no kükaqha lakhi shiqhe nani, ti ye khilemu kütsave monani momu timi kütami lau phesüve monani. Tino kükaqha hipaqo kümtsü kubopinyive nani eno kishekhave tsü nani, eno ti ye alholo puthugho nani,

45 ti ye atu khikhi timi u no chhuthamo keu naghuto lono ipeghi keu nono ithulu, eno tino ayi, alazayi, aghani, ghükayi eno ameshoyi kubovetsü keno, tihu toike. Hipa thiu kiu shiniye ani keno akiqheu Lhou no akükau pelo ithivepe ani. Asamo huye thebei, eno tipau hekupho ye mtsüqhei ke.”


Daniel pesü Chukheve

46 Tileno akükau Nebuchadnezzar no pa gi pishiqho luve no agigihu Daniel tsü, eno akümllagho ngo axokütsüngü kipti pesü pa mlla peniye azah tsü.

47 Akükau no khochile Daniel vilo pi, “Kuchou no o Lhou ye alhouqo Lhou, kükami shou Ampeu, eno tuqhou küsü püakeu pekipheu, kughengu no ye tuqhou küsü püakeu phepe piyelue.”

48 Tishino akükau no agigihu akiqheu eno agho kighiche Daniel tsü, pa pelo Babylon ghakhu kümtsü shou yepeu shivepe, eno pa pesü Babylon lo alokütsümi kümtsü shou atou shivepe.

49 Daniel no akükau vilo qhüiniju no pa no Shadrach, Meshach, eno Abednego noqo pesü Babylon ghakhu kümlapu lo süküsü shive. Ikemu Daniel ye akükauw küghaki lo ngove.

The Bible Society of India

© 2023, Used by permission. All rights reserved. More

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan