Apostolmi 21 - Sumi Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Paul no Jerusalem lo Wu 1 Kughou panongu qhive no ashuka lo ikuve keno, ningu ye vejoi Cos tolu, thoghiu no Rhodes tolu, tileno Patara lo wuve. 2 Ashuka lakhi Phoenicia lo wu cheghi kehu ningu no tile ikuno wuve. 3 Ningu no putou no Cyprus ithulu ghi au piyiu qhive no Syria lo wuve no Tyre tolu, kughengu ashuka ye tilehi akho qüqhini ye ake. 4 Tile akhopemi phuwu püzü panongu sasü kusholu no atsala tsüni ngove. Eno Aghungu vecheo panongu no Paul vilo Jerusalem lo wu kevilo pi, 5 ikemu atsala tove kethiu, ningu ye wuve. Panongu no anipu anuli kümtsü sasü aphughi khalau no ningu phepuwu. Eno azüghimkü lo qhoqhünhepe ningu no inikhuve 6 no kini kileve. Nino ashuka lo ikuve eno panongu no aki lo idewove. 7 Tyre lono ni ghüzüla kishekhave no Ptolemais lo ighive, eno tile athiküzümi sasü kusholu no panongu gholo atsala lakhi ngove. 8 Thoghiu ningu ye Caesarea lo ighi no tile tsavipeu Philip, tsüni kishelu keqo gholo lakhi, kilo wuno pa gholo ngove. 9 Pa nga ilimi bidi akeqo no tungkuptsa piche. 10 Ningu no tile atsala kutomo ngove kethiu Judea lono Agabus ipikeu tungkupmi lakhi ighi. 11 Pa no ighi no Paul pokha ikhipe pa pukhu ngo au tshüve no pi, “Aghungu Kimthe no ishi piani, ‘Apokha hipau mpeu ye Jerusalem lo Jewmi no hitoi phedape Jewkumomi u lo süvetsü nani.’” 12 Kughou ningu no hi chilu keno, tile akemi ngo ningu no Paul vilo Jerusalem lo iqho kevilo pi hakhae. 13 Paul no khochile, “Nongu ye kushiye mloqa no I mlo shikighime tsü ani kea? Kughengu ni ye Ampeu Jisü je ghenguno akughu shinike likhi kumono Jerusalem lono thiveni keu ghi kutope anie.” 14 Pa hakhaju pühave kehu ningu no tave no ishi pive, “Ampeu pulou shipeniu.” 15 Hipa thiu, ningu no aghili kutove no Jerusalem lo iqhove. 16 Caesarea lo akhopemi khami no ningu gholo iqho eno nino ngoniye akeu kilo sawu. Aki mpeu ye Cyprusmi Mnason, akhopemi azüumi ke. Paul no James Pütsawu 17 Kughou ningu no Jerusalem lo ighi keno, athiküzümi no aloviqhiyi ni sasüe. 18 Thoghiu Paul no ningu sasü James lau wukelo kichimi kümtsü aghi. 19 Panongu sasü petha shive kethiu, pa no Alhou no pa vecheo kishi Jewkumomi gholo mlatsü keno apasü shi lakhikhi no lhepiye. 20 Kughou panongu no hi chilu keno, Alhou sheqhe, eno pa vilo pi, “Athiküzüu, nono ithi anino Jewmi gholo pülüluve kemi qhethonhe kutomo ani. Panongu ye ighono müamzü ayezah pecheni. 21 Jewmi khunoqo Jewkumomi gholo acheni keno, nono tipaqo vilo Moses yezah pheve, pano nuli phighüyiko ghatsü kevi momu Jewmi khuaye pape kevilo pi shika chenipi khami no panongu vilo pi püani. 22 No ighivae pikeu panongu no chilunia pütsa, ikehu kiu shive kepu kea? 23 Tighenguno nino kiu o vilo pini keno ti shilo. Ni gholo timi bidi, ashoqhi shive kemi ani; 24 panongu sasü wuno nongu kümtsa shikimtheve no panongu kütsüsa miyeve pelo eno ame ghi nono tsüvelo. Tishikeu lono kümtsü no o ghili chilu püakeu ye akiqi küha eno no ampi ghi ayezah pape xüchenie pi ithive nani. 25 Ikemu Jewkumomi pülü luve kemi ghengu ye, nino panoqo lau niw xakütha shikeu yesü tsü puwuvae, pano vilo ajulho lau akümllagho tsüve keu ngo aji, tshükiqhi lhoxü chukevi, eno shupu-salha kevilo pivae.” 26 Paul no pano bidi sasü wuno thoghiu ye panoqo gholono pa phi shikimtheve, eno achineki lo ilo no shikimthe keu tsala ye kughou no kishekha nani eno akümllagho tsükepu shinani keno kimchi tsüe. Achineki lo Paul Küghaluve 27 Atsala tsüni toni kiche lono, Paul no achineki lo aghikeu Asia lo Jewmi no ithuluve no aqokitikhi kümtsü xukuthope Paul tsüqü luve no 28 ighamku pi, “Israelmi, ni kuphulo! Timi hipau no aqha kümtsü lo timi kümtsü vilo Israelmi ngo Ayezah eno a-a hipau lhoksa picheni. Tinguno alau pa no Greekmi achineki lo sailoghi no akimthe-a hipau kitiqevae.” 29 Kughengu panongu no Ephesiami Trophimus no pa gholo aphughi lo chekeu azüu no ithulu püa kehu, Paul ye pa sasü achineki lo iloghi küghashive ke. 30 Tileno aphughi kümtsü xukuthove no timiqo no posü ighive. Panongu no Paul tsüqüpe achineki lono sünhe saipeve eno mtazü khagho khave. 31 Panongu no pa pithive niye akelono Jerusalem lo mqhumza anie pikeu sütsa Rom ghüshimi zatsüu tove. 32 Tipa mtsa pa no ghüshimi ngo kijemi sasü timiqo no akeu lo ighi. Kughou timiqo no zatsüu ngo ghüshimi ithulu keno, Paul heqhi move. 33 Zatsüu no ighi no Paul küghape ayikichhe kini pesü pa tshüve lopi azah tsü. Pa no Paul ye khuu eno kiu shive keno ighiju. 34 Aqo gholo khami no ighamku hiu pi aye, khami no huu piae. Mqhumza keu ghenguno pa ye kiumu ithi move kehu pa sasü ghüshimi kungo-a lo saghi lopi azah tsüve. 35 Kughou pa sasü anepa püka iku kepu tokeno, timiqo no anguka vesüuve kehu ghüshimi no pa kuhope wu masave, 36 kughengu timiqo no mbumghu, “Pa pithive lo,” ipi igha ighive. Paul no Timiqo Pütsa 37 Ghüshimi no Paul sasü pano kungo-a lo ilo niye akelo, pa no zatsüu vilo pi, “I pelo o vilo kiuala pilu penima?” Zatsüu no pi, “No ye Greek tsa ithi ani kea? 38 No ye Egyptmi khuu anileshi timi xukutho no hebide ipeghi püzü ghikiqhimi 4,000 sasü asayeqha lo wuve keno, pa kumo keshea?” 39 Paul no khochile, “Ni ye Jewmi, Cilicia lo inapügha phughi kumono Tarsus lomi ke. I no o qhüiniju ani, I pelo timiqo pütsalu pelo.” 40 Kughou pa no puloza tsüve keno, Paul no anepa lo puthugho no timiqo lau pa u kihitsü. Eno iqünheive kemtsa pa no Hebrew tsauno panongu vilo pi: |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India