Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

MATTHEW 27 - BAIBEL (BSI)


Pilat lau Jisu Sawuve
( Mk 15.1 ; Lk 23.1-2 ; Jn 18.28-32 )

1 Inaqhe itheno Achinetomi ngo Judami kichimi kumtsuno Jisu pithive nike ghenguno kishivekepu kela kuchughuve.

2 Panonguno pa tshuveno sasu wuno Ahng Pilat tsuve.


Judas Kithi
( Aposto 1.18-19 )

3 Jisu kughape thechu shikeu Judas ye Jisu pithiveni cheni pikeu xakuthatsa ithive puzu pa mlo xaideghive eno achinetomi ngo kichimiqo lau tsandiyi shighi hu pechilesu ighino

4 ishipi, “Kuqumokeu timi hu pithivepe nike thechu shikeu lono ino axine shivae.” Panonguno khochile, “Ningu vilo kiu shilopikepu kya? Tiye olikhi ovehua thono!”

5 Judas no tsandiyi pisa hu achinekilo vesuveno ipeve eno paye wuve puzu pa likhi pa tshuqhi pithive.

6 Achinetomino pisa hu ikhikiche pesu ishipi, “Hiye ahjino qhuvekeu pisa keke achinekilo pekutsu puakeu kini gholo sukepu ni yezahlo kuhae.”

7 Panongu kugha kuqhano pisa tipau pesu ali kumlami lu qhuve eno kicheghuzumi kumo qhokeu-a shitsu.

8 Tighenguno tipau yeghi pesu ishi kutolo “Ahjino qhukeu yeghi” ipi cheni.

9 Tiye Jeremiya tungkupuno pipuakeu shikupuve; “Israilmino pano tsuniepi pulovekeu me hu, panonguno tsandiyi shighi ikhilu,

10 eno Ampeu no ikichepiye kehutoi panonguno tipau pesu alikumlami lu qhuve.”


Pilat no Jisu Inijukeu
( Mk 15.2-5 ; Lk 23.3-5 ; Jn 18.33-38 )

11 Jisu ye Ahng zulo puthughoa, ikelo Ahng no pa iniju, “Noye Judami kukau kesha?” Jisu no ishi khochile, “Nono ti pivae.”

12 Ikemu achinetomi ngo kichimiqono pa ngukukeulo paye kiumu khochilemoe.

13 Ikehu Pilat no pa vilo pi “Panonguno hipaqo kumtsu pesu onguku akeu noye chimla kesha?”

14 Ikemu Jisu no ghechilekeu tsa lakhimu khochilemo, tishikehu Ahng ye shishe akichiqhive.


Jisu Pithivenikeu Kughathave
( Mk 15.6-15 ; Lk 23.13-25 ; Jn 18.39—19.16 )

15 Hechekulu Ghulhu atsutsulo Ahng ye timiqono lunishikeu kiqi lono akughumi lakhikhi khaqhipheve tsuche.

16 Tipa ghulokilo Baraba ipi puzu alhoksa lono ajekipishi kemi lakhi akughu shia.

17 Ikehu timi aqokitikhino kumqo-akelo, Pilat no panoqo vilo ishi iniju, “Nonguye ipelo khikhiu khaqhi phevetsu penishi ani kya? Baraba keo Mesiya ipi chekeu Jisu hu kya?”

18 Panonguye Jisu ju anheshuke ghenguno ikhiphepe tsuvekeu Pilat no ithiake.

19 Kughou Pilat no kughakilo iqa akeno, pa nipuno aghini lakhi pa lau shipuwu ghi ishipi, “Amikuchomi tipau shou kiumu shikepu kumoe, kughengu pa ghenguno iji isamou niye shishe ime puanie.”

20 Ikemu achinetomi ngo Judami kichimiqono timiqo hakilhe pesu Baraba kuqho puwuveno Jisu pithivepe niye Pilat vilo khue.

21 Ikemu Ahng no panoqo vilo ishi iniju, “Ipelo hipama dolo khikhiu nongu lau khaqhiphetsu penishi ani kya?” Ikelo panonguno ishi khochile, “Baraba khaqhipheve tsulo!”

22 Pilat no panoqo vilo ishi iniju, “Tishiaye, Mesiya ipichekeu Jisu kughapesu niye kiu shilo pikya?” Timi kumtsu ghano ishi pi, “Kros lo pa yedavelo!”

23 Tile Pilat no ishi iniju, “Paye kiu lhoksapu shipuani kya?” Ikemu timiqono alaushi ighamuku, “Kros lo pa yedavelo!” ipie.

24 Kiumu shimlakepu shivekeu Pilat no ithuluve eno mutomushukeu alau shini keshive, ikehu timiqo zulono azu pesu pa-u mutsuveno ishipi, “Timi hipau kithi ghenguno ikipimipu kuha ke, hiye nonguno shiani!”

25 Timi kumtsu ghano ishi khochile, “Timi hipau pithivekeu ngsu ni shou eno ni-tianuli shou ikughi pelo!”

26 Tishieno Pilat no panoqo lau Baraba kuqhophevetsu, ikemu Jisu kughapesu ghaqhi puzu kros lo yedavepe nike ikhiphe tsuve.


Ghushimi no Jisu Ghimeqhi
( Mk 15.16-20 ; Jn 19.2-3 )

27 Tileno Ahng ghushimi qono Jisu sasu Ahng kikhalalo wuve eno ghushimi akeqo kumtsu pa suhope kumqoluve.

28 Panonguno pa phimini xavetsu eno lahuphi pa pu-ue.

29 Panonguno asahubo ghokuna pesu akutsukuqho shieno pa qhopipe, eno pa-u ajeu akusu lakhi sutsu. Tishieno pa gizulo qhoqhunhepe puzu ishi pa thaighae, “Judami kukau, axu-pushulo!”

30 Panonguno pa shou musute puku, eno akusu hu ikhipesu pa kutsulo ghatsue.

31 Pa thaigha tave kethiu, panonguno lahuphi hu xaluve, eno pa- phimini pu-uve, eno kros lo pa yeda nike sunhe sasu wuve.


Kros lo Jisu Yedave
( Mk 15.21-32 ; Lk 23.26-43 ; Jn 19.17-27 )

32 Panonguno wuchekelo Kurinia noghami Simon ipikeu sholu, ike ghushimino tsumomo pa pelo Jisu wu kros xapupe.

33 Panonguno Golgotha ipichekeu-a lakhilo ighi, tipau kiqiye “Akutsu-boghea”

34 Tilehi panonguno pa pelo yepeniye aji ngo akukhu pama lekitevekeu pesu pa tsu, ikemu pano ti micheju puzu tipau yetsumove.

35 Panonguno Kros lo pa yedave eno asaqhi puzu paphimini panongu dolono kijeluve;

36 tishieno panonguno tile iqa-ghi pa ghukhe shiae.

37 Akipimi pa tsukeu panonguno yepesu pa kutsu sholo ishi qhi: “Hiye Judami Kukau Jisu ke.”

38 Panonguno timi heqhi-buqhi suxaluve chekemi kini Jisu gholono kros lo yeda, lakhino pa-u ajeu eno lakhino pa-u piyiu shighi yedape qhi.

39 Tipau vechesu wuchekemino panongu kutsu kungughi Jisu thaighakeu tsa ishipi:

40 “Noye Achineki xaleveno ghulo kuthulo ti shipe qhiluve nikeu pichekeu hu olikhi oxaluve julo, noye Alhou Nu kenapi aye kros lono iqighive julo!”

41 Tipaphi lono achinetomi ngo Ayezah kukutsumi eno Judami kichimiqono pathaqhi ghi ishipi,

42 “Paye kutami xalue, ikemu pa likhi pa xamlake. Paye Israilmi kukauke, kros lono itehino pano iqighiluveke aye ninguno pa shou pulubenike!

43 Pano Alhou shou pukhube acheni eno paye Alhou Nu ke ipi cheni. Tishiaye, Alhou ye itehino pa xapheluni cheni kemo keno junie!”

44 Timi heqhi-buqhi puzu suxaluve chekemi pa gholo kros lo yedape qhikeqo ghi kutami gholo su-ghi pathaigha.


Jisu Kithi
( Mk 15.33-41 ; Lk 23.44-49 ; Jn 19.28-30 )

45 Puchou mtalo zumayikeuno ayeghiqha kumtsu nhaluve eno ayikihedo kuthu kutolo tishi ae.

46 Ayi kuthu kihe ghulokilo Jisu no aghugha kuloghi shi ighae, “Eli,Eli, lama sabakhtani?” Tipau kiqiye, “iLhou,iLhou, noye kushiye ipheve ani kya?”

47 Tilehi puthugho akemi gholo khamino tipau chilu puzu ishipi, “Paye Elija kuanie!”

48 Panoqo gholo lakhino mtazu posu wuno aghushi lakhi ikhipesu akiqhizulo putsuno ayeghu lono jipesu pa pelo musuye peniye chhopuku tsu.

49 Ikemu kutamiqono ishipi, “Qe-aghilo, Elija no ighi puzu pa xalunikeo mokeno ninguno junie!”

50 Jisu no itaghi aghugha kuloghi shi ighano sutha huve.

51 Tileno Judami chinekilo kokuthabo phi atsuqa lono abophi kutolo ala-kini shi suxu kututashive. Ayeghi sukughutha eno atuquqono ipokututa shive,

52 akumokiqo ipoveno lhapheve eno Alhou timi thivekeqo kutomo akumo lono xuthughive.

53 Panonguno akumoki lono ipeghive; eno Jisu no akithi lono xuchilethughive kethiu, panonguno Akimthe Phughilo ilo eno timi kutomono panongu sholu.

54 Ghushimi 100 shou akijeu ngo pa gholo ghushimi qono Jisu jughi khe akelo ayeghi ithakeu eno tile kishi akeno kumtsu ithuluno panonguye kichimamaiveno ishipi, “Paye kuchouno Alhou Nue!”

55 Tilehi totimi kutomono putou ngono juae. Panoqoye Galil lono Jisu papesu ighikemiqoke eno pa hejuchekeqoke.

56 Tipaqo gholo Magdala noghami Maria, Jems ngo Josef pama paza Maria eno Zebedi nu pama paza ngo ishi ae.


Jisu Kumo Kutsukeu
( Mk 15.42-47 ; Lk 23.50-56 ; Jn 19.38-42 )

57 Kughou avelau shive keno Arimathia lono kinimi lakhi ighi, pa jeye Josef eno pa ghi Jisu kukutsu papechekemi lakhi.

58 Pano Pilat lau wuno Jisu sukumo ghenguno inijuke. Tile Pilat no asukumo hu Josef tsuvepe nike ahza tsuve.

59 Ikehu Josef no Jisu sukumo peluveno phepheyikeu phi akithe lakhi lono ti kuzuve,

60 eno tipau pesu pa kumoki akithelo qhive, tiye pano atuqu chhupho ilo anileshi mlapuakeu kumokike. Tishino pa no atupha kije lakhi tukulusawo akumoki hukikha khaveno wuve.

61 Magdala noghami Maria ngo Maria lakhiu ngo ishi tile-a, pamaye akumoki ghungulo iqa-a.


Akumoki Khemi

62 Tishiwo thoghiu, tiye Sabat tsalalo achinetomi ngo Farisimino Pilat sasu kushono

63 ishipi, “Akijeu, hu kuhakughau huno pano xuaphi lono ishi pichekeu ninguno kumsulu ani: ‘Atsala kuthu thiu niye xuthughive nanie.’

64 Tighenguno atsala kuthu kutolo akumoki kutokupuyi khepe nike ahza tsulo, tikumoaye pa khopemino wuno pa kumo pukasuwuve no timiqo vilo, ‘Paye akithi lono xuthuvae’ ipi nosake. Tishiveaye hi akimki ashekhau huye atughulo mikipuakeu nguno ihulokeu shi alhoksau shiniae.”

65 Pilat no panoqo vilo ishipi, “Aghukhemi sawuno kishekulu shi akumoki khepe qhilo.”

66 Ike panonguno wuno atupha shou amchishi mekhave eno aghukhemi pelo ti khepe nike kishekulu shipe qhive.

Sumi Naga CL Bible - BAIBEL

Copyright © 2013 by The Bible Society of India

Used by permission. All rights reserved worldwide.

Bible Society of India
Lean sinn:



Sanasan