MATTHEW 26 - BAIBEL (BSI)Jisu Pithivenike Kuchughu ( Mk 14.1-2 ; Lk 22.1-2 ; Jn 11.45-53 ) 1 Jisu no hipaqo kumtsu pesu kutsu tavekelo, pano pa khopemi vilopi, 2 “Hechekulu Ghulhu shinikeu ghulo kini likhi vea kepi nonguno ithi anie, eno ni Timi Nu ye kros lo yedavepe nike pephetsuveni cheni.” 3 Tishi akelo achinetomi ngo Judami kichimiqoye Achinetou Kaifa kilo kuhokumqo 4 eno panonguye kusuwuno Jisu kughalu puzu pa pithive nike kuchughupe qhive. 5 Panonguno ishipi, “Timiqono mubumughuyi ipeghive nosake ghenguno ninguye aghulhu ghulokiloye hi shikepu kumoe.” Bethani lo Telipe Jisu Nu ( Mk 14.3-9 ; Jn 12.1-8 ) 6 Bethani phulo Jisu ye Simon apugha kupuuno kilo akelo, 7 totimi lakhino alabastor bohu lakhilo amekusho tsungquyi keu pesu pa lau ighi, eno pano kuchukusho shiakelo lino tipau pa kutsu shou lepuku tsue. 8 Ikemu akhopemino ti ithulu puzu, panonguye axu-ideve eno ishipi, “Kushiye tishi kilhekulhuyive ani kya? 9 Hipau tsungquyi keu teliye pisa kutomo me shi jepuzu kumlhomi tsukepu shiake!” 10 Panonguno kiu piakeno Jisu no ithiae, ikehu panoqo vilo ishi pive “Nonguye kushiye totimi hipau punaqhi ani kya? Lino ighenguno jukighilepu lakhi shivetsuae. 11 Kughengu kumlhomiye pulhapuju, nongu gholo ache nani, ikemu niye pulhapuju nongu gholo achemo nani. 12 Lino tsungquyi keu teli hipau iphilo lepukukeu lono ikughape qhonikeulo lino kutokupuyive tsu anie. 13 Kuchouno ino nongu vilo pini, ayeghiqha kumtsu shou khilehi lokivipu sutsa hipau pikulha kelo li kumsumamokeu shi lino mlapuakeu ghi piwo nani.” Judas No Jisu Pe Thechu Shi ( Mk 14.10-11 ; Lk 22.3-6 ) 14 Tile akhopemi chighikini gholo milakhi pa je Judas Iskariot no achinetomi lau wu 15 eno ishipi, “Ino Jisu kichephepe nongu tsu aye nonguye kiu itsuni kya?” Ikelo panonguno tsandiyi shighi kihi pesu pa tsu. 16 Tinguno tilauye Judas ye Jisu pesu thechu shive nike adokivi phu ache. Hechekulu Ghulhu ( Mk 14.12-21 ; Lk 22.7-14 , 21-23 ; Jn 13.21-30 ) 17 Kholaqhi sumokeu sho peitha chekeu ghulhu tsala atughiu tokelo akhopemino Jisu lau ighi eno ishi pa vilo iniju, “Hechekulu Ghulhu chukepushi noye ningu vilo khileno oghenguno kuto aghipenishi ani kya?” 18 Pano ishi panoqo vilopi, “Nonguye aphughilo timi lakhi lau wulo eno pa vilo ishi pilo, Kutsuchekeuno ishi piani; ‘Idoye kupunuvae; niye ikhopemi sasu oki lono Hechekulu Ghulhu shini cheni.’ ” 19 Jisu no panoqo vilo pikeu akhopemino titoi shie eno panonguno Hechekulu Ghulhu kutoe. 20 Kijiliu shivekelo, Jisu no pa khopemi chighi kini sasu kuchukusho shinike iqa. 21 Panongu kuchukusho shiakelo, Jisu no ishipi, “Kuchouno ino nongu vilo pini, nongu gholo milakhino ikughape thechu shini cheni.” 22 Tile akhopemiqoye amlo-ime wukhave, eno panongu lakhikhino ishi inijuthuve, “Ampeu, ino kumo kema?” 23 Jisu no ishi khochile “Khuno isasu akhu lakhi lono pa upe asho putsuchu ani keno tipauno ikughape thechu shi nani. 24 Timi Nu huye kuchoyesulo pa ghenguno yepuakeu toi thive nani, ikemu timi khuuno Timi Nu pesu thechu shinikeno pa ghenguno kiutoi ahakusapu kela! Timi tipau ghenguye pa punumove keu pavini cheke!” 25 Ike Jisu pesu thechu shikeu Judas huno ishi iniju, “Kutsuchekeu, ino kumo kema?” Jisu no pa vilopi, “Nono piluvae.” Ampeu Ghulhu ( Mk 14.22-26 ; Lk 22.15-20 ; 1 Kori 11.23-25 ) 26 Panonguno kuchukusho shi akelo, Jisu no asho ikhilu eno shikimthi kighini shi puzu ti supho pesu pa khopemi tsu eno ishipi, “Hi ikhipe chulo, hiye iphimpi ke.” 27 Tishieno pano ajukhu hu ikhiluno Alhou shikimthi puzu pa no tipau pesu panoqo tsu eno ishipi, “Nongu kumtsu hi sholo; 28 kughengu hiye ihji, Alhou wu puloshoqhi mekhakeu ke; hiye timi kutomo ghenguno axine pevetsu nike ihji pelekeu ke. 29 Ino nongu vilo pini, iPuh Yehkipe qholono nongu sasu ino hipau anileshi shomoke tsala kutolo, niye khilemu itaghi hipau tsayiji shomo nani.” 30 Tipathiu panonguno ale lakhi phe puzu Oliv tolo wuve. Pitor Ghili Azunatha Pi ( Mk 14.27-31 ; Lk 22.31-38 ; Jn 13.36-38 ) 31 Tilehi Jisu no panoqo vilo ishipi, “Itiji nongu kumtsu pokhave nani eno ilikhi qhiveni cheni, kughengu kuchoyesulo ishi yepuani, ‘Ino bherikheu heqhipithive nani, tileno bheri lojiye apanagha kohave nani.’ 32 Ikemu ixuputhuve kethiu niye nongu zuuno Galil lo wu nani.” 33 Pitor no pa khochile pi, “Panongu kumtsuno oqhiveno pokhave namu, niye khilemu oqhivemo!” 34 Jisu no pa vilo pi, “Kuchouno ino pini, itiji awuduno ighamphilo, noye imthakepi ghuthu kuthu kutolo pi nani.” 35 Tile Pitor no pa vilo pi, “Niye ogholono thive kepushi namu omthakeu khilemu pimoe!” Akhopemi kumtsuno tishi piwu khave. Gethsemen lo Jisu no Inikhu ( Mk 14.32-42 ; Lk 22.39-46 ) 36 Tipathiu Jisu no pa khopemi sasu Gethsemen ipichekeu alo wuno panongu vilo ishipi, “Ino hula wupuzu inikhu nike hile iqa aghilo.” 37 Pano Pitor ngo Zebedi nu pama ishi pa gholo sawu, eno paye amlo ghime eno amlo kughuju shi ae. 38 Pano kuthu vilo ishipi, “Niye thive nikeshi amlo ghimeno ihulokeu shi anie; hile ngolo eno igholo ngokheju alo.” 39 Pano azuu kitila wupuzu agi pishiqho itsaqi ishi inikhu, “O iPuh, hi shivekulupu shi aghiaye, ajukhu hipau ilauno ikhisuwuvelo! Tishiepimu, igho kumono ogho shilo.” 40 Tishi puzu pano akhopemi lau ideighi kelo pano kuthuye zuaghi, tileno pa no Pitor vilopi, “Nokuthuye asuchedo lakhi ghi kheamla kesha? 41 Nonguye pejukeulo ikiqi ilovemokepushi tsukhuyi khealo eno inikhu alo. Aghungu ye puloqhiyi anie, ikemu ashi-ajiye inayi anie.” 42 Itaghi, ghuthu akiniu, Jisu no wuno ishi inikhu, “O iPuh, ajukhu hipau ino shomoke loye ikhisuwuvetsu mla kepushi aghi aye, ogho shilo.” 43 Pano itaghi ideghi kelo pano kuthuye zunishi kelauno anhethi mu tsukho mlano zuaghive. 44 Jisu no itaghi panoqo qhiveno wuve, eno ghuthu akuthu-u ghi puzu- u tsa toi pipuzu inikhuwuve. 45-46 Tithiu pano akhopemiqo lau ighino ishipi, “Nonguye itehi kuto zu aphi eno akulhoqhi ani kesha? Julo! Timi Nu kughape axinemi kukalo pephetsuve nikeu do hu kupunu ighivae. Ithulo, ningu wuveni shilo; julo, ikughape thechu shikeu hu hi cheae!” Jisu Kughaluvekeu ( Mk 14.43-50 ; Lk 22.47-53 ; Jn 18.3-12 ) 47 Jisu no atsapi aphi lono, akhopemi chighikini gholo milakhi pa je Judas hu ighive, eno pa gholo timi kumzapuno azutakihi ngo asulu pesu ighi, panonguye achinetomi ngo Judami kichimiqono puwuke. 48 Ti thechu shiakeu huno amchi lakhi timiqo vilo ishi pipua, “Ino khuu muma nikeno tipauke, timi tipau tsuquluvelo!”” 49 Judas no vejoyi Jisu lau ighi, eno “Akivishi alo, Kutsuchekeu!” ipi puzu pa mumae. 50 Jisu no pa vilopi, “Ashou, nono kiu shiniye cheni kela shilulo!” Tileno panonguno iqhoghi puzu Jisu tsuquluve eno mtotoi pa tshuluve. 51 Jisu sasu akemiqo gholo milakhino paw azutakihi sujo puzu Achinetou qeu shou ghipuku eno pa kini kusavetsu. 52 Tile Jisu no pa vilo ishipi,”Ozutakihi abohulo suvelo; kughengu azutakihi pechekemiye kumtsu azutakihi lono thi nani. 53 Ino iPuh vilo kuphu lepiaye pano paikhavino kungumi aqo chighikini nguno alau puwutsulu nani kepi nonguye kumsumla kesha? 54 Tishiaye, kuchoyesulo hikithipushi shimasakepi pipuakeu huye kishi puzu shikupuluni kya?” 55 Tilehino timi kumzapu ighikeqo vilo Jisu no ishipi, “Niye heqhi- buqhi chekemi toi nonguye azutakihi ngo asulu pesu ikughaniye ighi ani kesha? Ghulo atsu-tsu ino achinekilo iqano kutsuche mu nonguye ikughamoe. 56 Ikemu tungkupumino kuchoyesulo yepuakeu shikupu nike ghenguno hipaqo kumtsu shi ani.” Tileno akhopemi kumtsuno pa qhiveno pove. Jisu Judami Hoho zulo ( Mk 14.53-65 ; Lk 22.54-55 , 63-71 ; Jn 18.13-14 , 19-24 ) 57 Jisu kughalukemiqono pa sasu Achinetou Kaifa kilo Ayezah kukutsumi ngo kichimiqo kuho-kumqo akeulo wu, 58 Pitor ye putouno Jisu papesu Achinetou no atsa-kughatha chekeu-a kutolo wu eno aghukhemi gholo ilo iqa puzu ashekhalo kishive nani kela juae. 59 Jisu pithiveniye achinetomi ngo kuhokumqo akemi kumtsuno akimki shepe phuae. 60 Ikelo akimiki shepe shinikemi kutomono azu-u kudau ighikemu tipaqo shepe lakhimu panonguno lukepushi phujupuhave. Ashekhalo timi kinino azuu ighi 61 nopi, “Timi hipauno ishipi, ‘Niye Alhou Achine ki xaveno atsala akuthuniye shiluve nani.’ ” 62 Achinetouno puthughoveno Jisu vilopi, “Timi hipama no oshou ngukube akeulo khochilekepu kuha kesha?” 63 Ikemu Jisu no inaqhoi auve. Achinetouno itaghi pa vilo pi, “Xuakeu Lhou je lono ino ovilo tushoqhi ghi iniju anike, noye Alhou Nu Mesiya kemo kela ningu vilo pitsulo!” 64 Jisu no ishi pa khochile, “Nono ti pivae. Ikemu ino nongu vilo pini, hinguno hipathiuye Timi Nu no Akukakumto u-ajeu iqa akeu eno atsutsulo khungkusu shouno cheghikeu nonguno ithulu nani.” 65 Tile Achinetouno pano uakeu phi suxuve puzu pi, “Paye kixikila tsa pivae! Ninguye thopimi kutau kiumu avehupu kuhavae! Itehi hileno pano kixikilatsa pikeu nonguno chiluvae! 66 Ike nonguye kishi kumsu ani kya?” Panonguno ishi khochile, “Paye kuquvae eno paye thive masae.” 67 Tishieno panonguno pa gilo musute puku, pa chishiqhi; eno khamino pa ghaqhi ghi ishi pi, 68 “Tungkuputsa ni vilo lhelo, O Mesiya! khuno ohe ani kela ti pijulo?” Pitor no Jisu Milive ( Mk 14.66-72 ; Lk 22.56-62 ; Jn 18.15-18 , 25-27 ) 69 Pitor no kughaki ki khalalo iqa akelo Achinetou qelimi lakhino pa lau ighino ishipi, “Noghi Galil mi Jisu gholo ake.” 70 Ikemu tile akemi kumtsu zulono paye mthakepi ti-lah auve. Pano ishipi, “Noye kiu piani keno niye mthae.” 71 Pano kughaki bocho hukikhalo ipeve. Ikelo aqelimi kutau lakhino pa ithuluve eno tile timi akeqo vilo ishipi, “Timi hipauye Nazaret noghami Jisu gholo ake.” 72 Itaghi Pitor no pa ye ti mthakepi tushoqhi ghi ishipi, “Niye timi hupau mthaputsae!” 73 Ado kushuwa kumo tikhau tile timi puthugho akeqono Pitor lau ighi eno ishipi, “Mutsuqheyino noghi panoqo gholo lakhie, kughengu otsapi gholano okutake!” 74 Tile Pitor no ishi tushoqhi, “Ino kuchoutsa pimono aghi aye Alhou pelo ighime peniu! Niye timi hipau mthae.” Tipa mtsa awuduno ighave, 75 eno Pitor no Jisu no pa vilo ishi pikeu hu kumsuchilelu; “Awuduno ighamphilo noye imthakepi ghuthu kuthu pi nanike.” |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India