Mark 12 - BAIBEL (BSI)Atsayilu Mishi Chichekemi pesu Kimighipiyekeu-tsa ( Mt 21.33-46 ; Lk 20.9-19 ) 1 Tileno Jisu no kimighipiyekeutsa lono panongu putsa thuve. “Timi lakhino atsayilu lakhi chipeqhi, eno tipau putukhave, eno atsayiji tughuko ghenguno aqoh lakhi chhu eno tipau khekepu khache lakhi shipe qhi. Tishi puzu mishi chichekemi pelo atsayilu chipeniye qhivetsu, eno aghakhu kutau izuuve. 2 Atsayithi xoluke ghuloki shivekelo pa ampino mishi chichekemi lau aqemi lakhi puwu, tiye atsayilu lono ipeghikeu xathi pa saje sughipeniyeke. 3 Mishi chichekeqono aqeu tsuquluveno pa kuoqhi eno kiumu tsumono a- u kumsa pa puwove. 4 Ikelo ampiu huno aqeu kutau lakhi puwue. Mishi chicheke qono pa kutsulo ghuzapipeve eno shikukujo qhi. 5 Itaghi ampiuno aqeu kutau lakhi puwu, ike panonguno pa pithive eno panonguno aqemi kutau kutomo shou titoi shi, khami kuoqhi eno khami pithive ishike. 6 Alumipiu gholo itaghi timi kutau lakhi ake, tiye pa nu, pano kimiyechekeu ke.Ashekha shi,ampiu huno mishi chichekemi lau pa nu puwughi ishi pi, ‘Panonguye inu qhoqhugihu nani.’ 7 Ikemu mishi chichekeqono lakhino lakhi vilo ishi pi, ‘Hipauno ampiu nue. Ighilo, ningu pa pithiveni, tishi aye atsayiluye ningu wu shive nani.’ 8 Ike panonguno pa nu tsuquluveno pithive eno atsayilu nguno khalacheu pa kumo vepheve. 9 “Atsayilu mpiuye kiu shikepu kya?” ipi Jisu no iniju, eno itaghi ishi pi, “Pano ighieno timi tipaqo pithive nani, eno atsayilu pesu mishi chichekemi kutami tsuve nani, 10 Kuchouno nonguye kuchoyesulo ishi yepuakeu philuvea: ‘Aki kishimino atu khipau kileqhive keno tipauno kumtsu nguno akhotou tuqu shiaghive. 11 Hiye Ampeu no tishivetsu, eno ningu zulo hiye akumzapue!’ ” 12 Tile Judami sakiphemino Jisu kughaluve niye pukaputsa, kughengu pano kimighipiyekeu tsa pikeu hipauye panongu shou pipuku akepi jupililuve. Ikemu panonguye timi aqokitikhi jupesu msave, ikehu panonguno pa qhiveno wuve. Asuqha vehu Iniju ( Mt 22.15-22 ; Lk 20.2-26 ) 13 Farisimi khami Jisu lau puwu eno pano pikeu vechewo pa kitimeluniye shi. 14 Ike panonguno ighieno Jisu vilo ishi pi, “Kutsuchekeu, ninguno ithi anike noye amikuchomi eno ogizuloye timi kumtsu aphiphi shi peitha cheni; kughengu noye timino kiu kiu thotsu shiaghie pinamu tipau jupesu akhotou shitsu chemoe, ikemu noye timi ghenguno kuchouno Alhou pulouye kiu keno tipau pesu kutsu cheni. Nivilo hi pitsulo, Rom kukau Kaisar lau asuqha tsukeu achipi keo mokya? Ninguye panoqo tsukepu keo momu ninguye tsumo kepu kya?” 15 Ikemu panonguno kuhakugha shi akeu Jisu no ithia kehu hipau panoqo khochile, “Nonguye kushiye ighukeju ani kya? Tsandiyi lakhi ilau sughilo eno ipelo tipau jupelo.” 16 Panonguno tsandiyi lakhi sughi, ikelo pano iniju, “Hiye khuu kutsu juhi shisu keu eno khuuje kya?” Panonguno ishi khochile, “Rom kukau Kaisar ke.” 17 Jisu no panoqo vilo pi, “Kaisar wuno kiu keno pesu Kaisar tsulo, eno Alhou wuno kiu keno pesu Alhou tsulo.” Tile panonguye pano ti pikeulo akichiqhive. Xuthuvekeu vehu Iniju ( Mt 22.23-33 ; Lk 20.27-40 ) 18 Sadukimi khamino Jisu lau ighi, panoqono timiye akithi lono xuthuve mla nani kepi che. 19 Ikehu panonguno Jisu vilo pi, “Kutsuchekeu, Muse no ayezah hipau nighenguno yepuatsu ke timi lakhino anipu lupuzu atianuli shimono thive aye, pa thikuzuuno pa nipu lumayesa, tishianguno thivekeu jelono atianuli lhophe tsukepu shini kehu. 20 Ghuthu lakhi athiazumi tsuni ache. Akichiuno anipu lakhi lu, eno anu shimono thive. 21 Pa thikuzu-u pa shelo huno li lu eno atianuli shimono thive, eno akuthuu ghi tishive, 22 kutami athikuzumi kumtsu titoi shiwo. Pano tsuni athi-azuno totimi tipau hu luno atianuli shimo puzu kumtsu thive. Ashekhalo atotiu ghi thive. 23 Tishiaye, kithimi kumtsu xuthughike tsalalo liye khuu nipu shi nani kya? Kughengu liye pano tsuni kumtsu nipu shive kehu!” 24 Jisu no panoqo vilo pi, “Hi ghenguno nonguye kuqu achenike kumo kesha? Nonguye kuchoyesu mu mtha eno Alhou kuka mu mthae. 25 Kughengu kithimi kughono xuputhuni keno panonguye kungughalo kungumi kimihi shive nani eno kiptimi ngo totimiye kumtsa kughuna chemo momu kulakupumu shi chemoe. 26 Kithimi xuputhukeu vehu hu nonguye Muse kakulo asuminiphono iqukeu tsajolo phiju mphi kesha? Kughengu tile ishi yepuakeuno Alhou no Muse vilo ishi pi, ‘Niye Abraham Lhou, Isak Lhou eno Jakob Lhou.’ 27 Tipau kiqiye, Alhou no timi hipaqo Lhou aye kithimi hipaqoye thive akemu xuaphie. Nonguye ighono kuqu acheni.” Ayezah Akhotou ( Mt 22.34-40 ; Lk 10.25-28 ) 28 Ayezah kutsuchekemi lakhi tile ighieno panoqo dolo kugha akeu pa ghi inia. Jisu no achipishi Sadukimi khochilevekeu ithulu puzu Jisu vilo ishi iniju, “Ayezah tsupuakeu gholo khikhiuno kumtsu nguno akhotou kya?” 29 Jisu no khochile, “Hino kumtsu nguno akhotoue, ‘Inilo, o Israilimi, ningu Lhou Ampeu likhino Ampeu ke. 30 Noye omlo kuchopu, okuxupi kumtsu, okukumsu kumtsu eno okumto kumtsu pesu Ampeu oLhou qhuivu masae.’ 31 Tipau shelo akhotouye hike, ‘Olikhi otoi okitomi qhuivu masae.’ Ayezah tsupuakeu gholo hikuma nguno akhotou kutau kuhae.” 32 Tile Ayezah kutsuchekeu huno Jisu vilo pi, “Kutsuchekeu, tiye achipi shivae! Nono pivekeu huye kuchou, Ampeu likhino Alhoue, eno pa nguno kutau kuhae. 33 Ikehu timino amlo kuchopu, pa kumto kumtsu eno akukumsu kumtsu pesu Alhou qhuivu; eno alikhi ampi toi akitomi qhuivu masae. Ayezah hikuma pelukeuno lhoxu suwo akuchopuno piti puzu Alhou lau mlla eno lhoxu heqhi pesu Alhou mlla ishikeu nguno akiviue.” 34 Pano alokutsu shi hitoi khochilekeu Jisu no ithulu puzu pa vilo ishi pi, “Noye Alhou yehkipe lono putosu movae.” Tipathiuye khunomu Jisu vilo kiuala inijunikeu ighuve. Khristo vehu Inijukeu ( Mt 22.41-46 ; Lk 20.41-45 ) 35 Jisu no achinekilo kutsu akelo, pano hipau iniju “Ayezah kutsuchekemiqoye kishipuzu Khristo ye David Nu ipi cheni kya? 36 Aghungu Kimthe no David pelo pilupekeu vechewo pano ishi pipuanie. ‘Ampeu no iMpeu vilo pi, Ino oghumi pesu opukhu qholo qhitsumoke kutolo,i-u ajeu iqalo’ 37 David ampi ghi pa vilo Ampeu ipi aye kishi puzu Khristo ye David Nu kya?” Timi kutomo akeqo huno amlo kiqishi pa tsa ini. Ayezah Kutsuchekemi Kutokupu masakeu Jisu no pi ( Mt 23.1-36 ; Lk 20.45-47 ) 38 Pano panoqo kutsukelo ishi pi, “Ayezah kutsuchekemi jukuto alo. Panonguye pano phi chije boboyikeu upuzu iqhoiqinishi eno alhikishi-alo timi pelo panongu lau agigihu tsupenishi cheni. 39 Panonguye Sinagog lo alakhu akiviulo iqanishi eno aghulhulo wukelo atomi lakhulo iqanishi cheni. 40 Panonguno chimemiqono pighi aghikeu sukishe suwuve cheni eno amuqukinishi kushuwa inikhu cheni! Tighenguno panongu shou aghime alau ikughi nani!” Chimemi no Alhou Mllakeu gho ( Lk 21.1-4 ) 41 Jisu no achinekilo akini pekutsukeu-a phivilo iqa-a, eno timiqoye akini pekutsukeualo kishi pisa sucheni kela jukuto ae. Kinimi kutomono pisa kutomo su-a, 42 Tile topu chimemi kumlhomi lakhi ighi eno pisa kuhu kini pheqhisu. 43 Jisu no pa khopemi ku kutsu puzu pi, “Kuchouno ino nongu vilo pini, topu chimemi hipauno qhasutsu akemi kumtsu nguno alau suvetsuae. 44 Kughengu kutamiqo kumtsuno kupukunoshi akeu lono qhasutsu; ikemu liye aquaghashi apulaghimu lino akeu kumtsu suvetsue, lino pukhupe akeu kumtsu tsuveke.” |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India