KUKAMI AKINIU 25 - BAIBEL (BSI)Jerusalem Ikiqivekeu ( 2 Yeki 36.13-21 ; Jere 52.3-11 ) 1 Zedekia no Babilon kukau Nebukadnezar sasu kumjothuve, ikeuloye Nebukadnezar no pawu ghushimi kumtsu sasu ighino Zedekia no kakeu ampe atokuulo aqhi chighi eno atsala achighiu shi akelono Jerusalem le thuve. Panonguno aphughi khalacheu homxa aghazu mlaluve eno ti homxa lenikeu akupuwu mlathuve, 2 eno ti lesusu Zedekia no kakeu mpe chighi aqhaqhiu kutolo le ae. 3 Tipau mpelo aqhi abidiu lo atsala atokuu ghulokilo, puqumiyekeu ighono shilukusa ighi eno timiqoye kumu chukepu kuhave, 4 aphughi tupikiye hu kuboleve. Babilonmino aphughi homxa pesu ngo akemu ghushimi kumtsu putho lono pokhave. Panonguye akukau ghutu laghi khagho hechesu akupuwu kini kime puake lono tuxususu pokhave eno Jordan khila kudau pove. 5 Ikemu Babilon ghushimino akukau Zedekia hasusu ighino Jerikho phivilo aqa lono pa kughaluve, tileno pawu ghushimi kumtsu pa qhive. 6 Zedekia sasu akukau Nebukadnezar khuu Ribla phughilo ngo akeno tilau sawuve eno tileno Nebukadnezar no pa shou atsakugha. 7 Zedekia nhekithe lono pa nuliqo kumtsu pithi khavetsu; tishino Nebukadnezar no Zedekia nhethi chixejovetsuno ayikichheno pa phiau pheveno sasu Babilon lo wuve. Achineki Shipsave ( Jere 52.12-33 ) 8 Babilon lo kukau Nebukadnezar no kakeu ampe chighi atokuu, aqhi apunguulo atsala akutsuniu lo akukau mijekutsuu eno pawu ghushimi shou azahkutsuu Nebuzaradan no Jerusalem lo iloghi. 9 Pano Jerusalem lo Achineki, akukaki eno timi atomiqono ngochekeu ki kumtsu pitikhavetsu, 10 eno pawu ghushimino aphughi kupuwu kumtsu xalevetsu. 11 Tishi puzu Nebuzaradan no aphughilo ghupuaghi keqo akumlalo shitsami eno Babilonmi no qhiveno wuvekeqo kumtsu sasu Babilon lo wuve. 12 Ikemu ighono kumlhomi kuchou, khunoqo anhemgha pighimo keno tipaqo likhi atsailu eno alulo mla penike ghenguno Juda lo qhive. 13 Babilonmino achinekilo alaza no shikeu tsukucho eno yeghikulu, tipau gholo alazayi zubohu kumtsu kubopiniyi kutsavetsu eno tishino alazayi ye kumtsu pesu Babilon lo wuve. 14 Panonguno acheqha eno akumlla kiptia shikimthe chekeu ayevu bohu, amibo kuqu chekeu nhemghaqo, aghakishi shikelo lhoxuji mighiche keu yibohu, axokutsungu pitichekeu bohu eno achinekilo kuhokelo peithache keu thime jeli kumtsu pesu wuvetsu. 15 Shuna tsandino mlakeu thime jeli kumtsu, abohu tachu eno amiyi su piti chekeu bohu kutolo kichepesu wuvetsu. 16 Akukau Solomon no Achinekilo pimhe nike ghenguno mlatsukeu—alazayi tsukucho, akukulu eno azukugho bohu kije hipaqoye mishisheyi ke akimighi shikulupu kumoe. 17 Ti atsukucho kuma huye amchie: lakhi khino akiqhelau miter tache che eno tipau tsuqalo koghekughu shisupua eno tipau kimighiye miter lakhino tuxa akiqhelau. Tipau tsukucho tsuqalo chopumuloi keu alazayino ghokunakeuno khaghatu xathi alou hutoi shekithi khoi ananu shisupuae. Judamiqo Babilon lo Sawuve ( Jere 52.24-27 ) 18 Tilikhi kumono Nebuzaradan, zahtsuu shi akeuno achinetou Seraia ngo Zefaniya achineu eno achinekilo mlachekemi atomi pano kuthu kugha sasu akughushi sawuve. 19 Aphughi lono ghushimi shou akijeu shi akeu, akukau mije kutsumi pano pungu eno ghushimi hekutsukiyi kughu tsucheku zahtsuu qholo akijeu eno kutami atomi pano lhotsugho ghi kugha sasu wuve. 20 Nebuzaradan no panoqo kugha sasu Babilon lo akukau khuu 21 Hamat ghakhulo Ribla phughilo ngo akeno pa lau sawuve. Tileno akukauno panongu heqhi pithive. Hitoi shi Judamiye panongu yeghi lono hapupokhave. Gedaliya no Juda lo Ahng Shilu ( Jere 40.7-9 ; 41.1-3 ) 22 Akukau Nebukadnezar no Ahikam nu eno Shafan tilimi Gedaliya pesu Juda lo ahng shivetsu, khunoqo Babilon lo kugha sasu wukhamokeno panoqo shou jukutsu aghipe niyeke, 23 Kughou Judia lo kuami kijemi ngo ghushimi khunoqo aghumi zulo phesumo keno panonguno hipau ghili chiluno Mizpa lono Gedaliya gholo kuqhaluve. Kijemi tipaqoye Nethaniya nu Ishmael, Kariya nu Johanan, Tanhumet nu Seraiya hipaqo kumtsu Netofa taun eno Maaka lo akeu Jezaniya lono ighikeqoke. 24 Gedaliya no panongu vilo pi, “Ino nongu vilo piqhi ani, nonguye Babilonmi kijemi khumu msa akepu kuhae. Tighenguno hipa yeghilo ngoveno Babilonmi akukau qeuvelo, tishiaye nongu ghenguno thwokha kumtsu achipi shiluve nani.” 25 Ikemu tipa mpelo aqhi akutsuniu lono Nethaniya nu Ishmael eno Elishama tilimi, kije lagha lono ighikeu kibolomi huno pa gholo timi chighi sasu Gedaliya le ighino pa pithive. Pano Israilmi ghi eno Babilonmi Gedaliya gholo ngo aghikeqo ghi heqhivetsu. 26 Tishike lono Israilmi kinimi kumlhomi kumtsu ghushimi kijemi gholono a-a tipau qhiveno Ijip lo wuve, kughengu panonguye Babilonmi msave. Jehoiachin Khaqhi Phe ( Jere 52.31-34 ) 27 Ewilmerodak no Babilon lo akukau shiluke mpe lono pano Juda lo akukau Jehoiachin kimiyeveno akughuki lono khaqhi phevetsu. Ike tiye Jehoiachin kughapesu akughu shiwuvekeu ampe shighi akutsuniu aqhi chighi akiniu atsala muku akutsuniu shi akelonoke. 28 Ewilmerodak no akivishi pa ikhilu eno Babilon lo kukami akughushi sasu ighikeqo dolo pa pelo kutami nguno agigihu alau ithulupe eno alakhu akiqheu pa tsu. 29 Ike Jehoiachin ye akughumi phi pano uchekeu kiliveno akukau ghulhu lupalo pa kuxu tivilo ngono kumtsa chu-sho cheuve. 30 Pano xu ake dolo atsalalo pano kiu avehupu shikeno ti kumtsu achipi lono pa tsuche. |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India