KUKAMI AKINIU 18 - BAIBEL (BSI)Juda lo Kukau Hezekiya ( 2 Yeki 29.1-2 ; 31.1 ) 1 Elah nu Hosheya no Israil lo kakeu mpe akuthuu shi akelono, Ahaz nu Hezekiya no Juda lo akukau shilu 2 apunu mpe muku pungu shi akelono eno paye Jerusalem lo ampe muku toku ayehpelu. Pazaye Abija, Zekharia no ngake. 3 Pasu David toi paye kiuno AMPEU puloukeno tipaqo mlatsu. 4 Asu-atu kumllaqo hexapevetsu, athigho shosu puakeu tuqu tulavetsu eno Ashera lhouliu julho shisu puakeuqo kumtsu kubolevetsu. Muse no shitsukeu alazayi no shikeu pighi julho khikhi Nehustan ipi kuchekeno tipaughi kubo piniyivetsu. Tikutolo Israilmiye tipau gihukeu michipu shi-ghi piti kumnakeu shisu ighi. 5 Hezekiya no AMPEU Israil Lhou shou pulubelu ae; Juda yeghilo pa toikeu kukami lakhimu pa zuumu pa thiumu kuhae. 6 Paye AMPEU lau ighono aghokulumi eno khilemu pa hebidekeu shimoe, ikemu AMPEU no Muse tsukeu yehza kumtsu tsaqutsalei peluchekemi. 7 Tighenguno AMPEU no pa gholo ae eno pano kiu shikeno ti kumtsulo tokulu shilue. Pano Asiriya kukau sasu kumjo eno khilemu pa qholo womoe. 8 Pano Filistiyami levetsu eno panonguno kughuna akeqo a apheu aghulo lono aphughi kijeje kutolo, Gaza eno tipau sukumxalo akemi kumtsu leluvetsu. 9 Hezekiya no kakeu mpe abidiu shi ake ghulokilo Hosheya ye Israil lo kakeu mpe akutsuniu shia—tipaghuloki lono Asiriya lo kukau Shalmaneser no Israil le iloghi eno Samaria phughi bothaluve. 10 Botha lekeu mpe akuthuu loye Samaria phughiye ikiqive; tiye Hezekiya no kakeu mpe akutsughou shi akelonoke eno Hosheya no kakeu mpe atokuu shi ae. 11 Asiriyami kukau no Israilmi kugha sasu Asiriya yeghilo akughushi sawuve eno panongu khamiye Gozan distrik lo Habor ghoki mukulo Hala phughilo ngovepe eno khamino Mediya phughilo ngovepe. 12 Samaria ikiqivekeuye Israilmino AMPEU panongu Lhou gholumoke ghenguno eno pano panongu sasu puloshoqhi shikeu kubove eno AMPEU qeu Muse no tsukeu yehzaqo hebideveke. Panonguno initsumoe eno panonguno aghokulu shimoe. Jerusalem Kichikumsa ( 2 Yeki 32.1-19 ; Isa 36.1-22 ) 13 Akukau Hezekiya no kakeu mpe chighi abidiu shi akelono, Sennakerib, Asiriya kukau no Juda yeghilo putukha puakeu phughiqo lethu eno tipaqo leluvetsu. 14 Hezekiya no asutsa lakhi Sennakerib Lakis lo ngo akeu lau tsupuwu: “Ino kuquve ake, kimiyeno le-ighi tsukevilo eno nono kiu khunikeno ino ti otsuni.” Tileno akukauno Hezekiya vilo hitoi khochile puwu—tsandiyi kilogram 10,000 shuna no kilogram 1,000 ishi tsulo ipi. 15 Hezekiya no Achineki eno akukakilo akeu kini pekutsu puakeu lono tsandiyi kumtsu tsupuwu; 16 eno Achineki hukikhaqolo shuna dapuakeu chuxaqhi eno ahukikha tsukuchoqolo pano shunano kuzupuakeu kumtsu lhaluveno hekutsukiyi kichekumqono pesu Sennakerib lau tsupuwuve. 17 Asiriya kukauno Lakis lono paw ghushimi kutomo hapesu Jerusalem lo Hezekiya le penike puwu; tiye pa qholo ighono atomi zahtsuu kuthuno sasu leupeke. Kughou panonguno Jerusalem lo ighikeno aphimini mlachekeu kumlamiqono ngochekeu laghi pukhaluve khile ahuu achekeu zukikhe lono azu luakeu zulalo ngove. 18 Tishino panonguno akukau Hezekiya ku-puwu, ikehu pa qholo kijemi kuthu hipaqono panongu sasu kusho nike wu: Hilikiya nu Eliakim, akukaki lo ayehpe tou; Shebna kughakibolo akijeu; Asaf nu Joa khuuno thwokha kupasu yekutsupe qhichekeno pano kuthuno ighino panongu sasu kusholu. 19 Asiriyami kijemi pano kuthu gholo milakhino hishi pi akukau Hezekiya ye kiu pukhube pesu pa mlo mutotoi anikeno Asiriya lo kukauno ithinishi ani pi anie. 20 Nonguno pie pikeuno nonguye ghushimi kuka eno akumto ani ipi animu adou tsa likhi picheni.” Nonguye khuu pukhube pesu Asiriyami sasu kumjo anikya? 21 Nonguye Ijip shou lakuju shi animu amutubo lakhi pesu akusu shi aketoi keuke, tiye paikhavi lono icheveno amihino nongu ulo qhuzuvetsu nani. Tihutoi Ijip lo kukauye khu khumu pa laju ighikelo tishive nani.” 22 Asiriyami kijemi no highi ishipi, “Ikeo nonguye AMPEU nongu Lhou shou pukhube aghiaye ivilo pilo? Kughengu AMPEU chineki ngo akiptiaqoye Hezekiya no shipsa hexakhavea, ipuzu pano Juda lo timiqo eno Jerusalem lo kuamiqo vilo Jerusalem lo akeu kumlla kiptialo likhino mlla lunanipi pithivae. 23 Ino akukau jelono nongu sasu alhi kughanishi ani. Ino khurshi 2,000 nongu tsunike tile ikuno sawunikemi timi phulu nanima! 24 Nonguye Asiriyami ayevekupu aghulou sasu mu mujo mlae, tishi pulaghi nonguye Ijipmino khurkulu ngo khurshi kusami nongu tsupuwu nanipi laju ani kya? 25 Nonguye ino nongu ghakhu AMPEU kukuphu sumono le eno shipsave tsu anikughashi kumsu anike sha? AMPEU no pa ampino ivilo pikeuno leno shipsave tsulopi vae.” 26 Tileno Eliakim, Shebna eno Joa pano kuthuno akijeu atou vilo pi, “Aramik tsauno niputsalo kughengu ninguye ti ithi anike. Ibrimi tsauye niputsa kevilo; kughengu aliwo kuptu alou kuami kumtsuno iniju anike.” 27 Ikemu tileno Asiriyami akijeu atou huno khochilepi, “Asiriya lo akukauye ipelono nongu eno akukau Hezekiya vilo likhi pipenike ihapuwumoe. Ikemu timi khunoqo ti aliwo lo iqa ngo anikeno panongu viloghi hipaqo thime pipenike puwue. Kughengu nongu kumtsu aphiphishi pututa ba-pujo chu-sho penikeu shivae.” 28 Tileno Asiriyami akijeu atouno Ibri tsauno ighamuku asheshu pi, “Asiriya lo akukauno nongu vilo piakeu tsa inijulo! 29 Hezekiya pelono nongu pishiqhi pekevilopi pithi puwu ani. Kughengu Hezekiya ye nongu xalumo nani. 30 Pa pelo nonguye AMPEU shou pukhubelo pikeu tsa pesu nongu zu apekevilo. Khilemu AMPEU no nongu xalu nanipi kumsu kevilo eno pano ni Asiriyami ghushimino nongu phughi le ighikeu lono lakha luvetsu nanipi lajukevilo.” 31 “Hezekiya tsa khilemu inikevilo. Asiriya lo akukauno nongu vilo aphughi lono ipeghiveno pa zulo ighivelo ipi ahza nongu tsu ani. Tishi aye nongu pelo pututa tsailulo atsaithi eno pututa subolo khughuthi xochulu pe nani eno nongu zukikhelo azu sholupe nani. 32 Asiriya kukauno nongu kughapesu nongu yeghi toike alo sawo qhimoke kutolo—a-a khileno atsailu vechewono asho shilu cheni ishikeno; hiye oliv yeghi, oliv teli eno akhi ngozu achekeu yeghike. Tsala pano ahza tsukeu nonguno shi aye nonguye thimo nani, ikemu xulu nani. Khilemu AMPEU no nongu susholu nanipi Hezekiya no pikeu tsano nongu pishiqhi pekevilo. 33 Ashiayeh kutau lhouqoye Asiriya kukauno pano yeghi le ighikelo pano yeghi susholu keu shipu anima? 34 Xamat eno Arpad lhouqo itehiye khile ani kya? Sefarvaim, Hena eno Ivva lhouqo khilehi akhani kya? Panongu khauno Samaria xaluo? 35 Ashiayeh hipaqo lhou khuuno ni kukau ulono pano ghakhu xalupe puani kya? Tishiaye, nonguye kishi puzu AMPEU no Jerusalem xalu nanipi kumsu ani kya?” 36 Akukau Hezekiya no panongu vilo atsa lakhimu pikevilo pikeu kiqi lono timiqoye inaqhoi ngokhave. 37 Tileno Eliakim, Shebna eno Joa pano kuthuno amlo ghime launo pano kuthu phi suxuve eno Asiriyami akijeu no kiu pikeno tipaqo sutsa pewo akukau Hezekiya vilo pithi. |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India