JEREMIYA 32 - BAIBEL (BSI)Jeremiya no Alu lakhi Qhu 1 Zedekiya no Juda lo akukau shikeu mpe achighiu lo AMPEU no iputsake, tiye Babilon lo ghi Nebukadnezar no akukau shikeu ampe chighi akutacheu shiake. 2 Tipa ghulokilo Babilon kukau ghushimino Jerusalem leighi ake eno niye akukau kikuloghi bokutha bocholo ikhathasupe puake. 3 Akukau Zedekiya no tilehi ikughape akughu shive eno AMPEU no ishi pikeu ino pesu asheshukeu ghenguno ihakhake, tiye: “Ino Babilon kukau pelo aphughi hipau leluve peni cheni, 4 eno Akukau Zedekiya ye pomla nani. Paye Babilon kukau ulo phesuve tsuni cheni; pano tipau kukau sasu agi kinheqhi kushono ampino kuptsa nani. 5 Zedekiya ye Babilon lo sawuve nani eno ino pa peithamoke kutolo paye tilau ache nani. Pano Babilon sasu aghushie pinamu tomla nani. Ni, AMPEU no piqhiveake.” 6 AMPEU tsa ilau ighikeuno 7 ipu Shalum nu Hanamel ye ilau ighini chenike tiye Benjamin lughi bocholo Anathot phulo pa lu akeu qhulu penike iqhuinijuniyeke, kughengu niye pa sholokumi eno tipau qhulu kuzupu ayehlo achipike. 8 Tileno AMPEU no pike toi Hanamel no tilehi kughatha chekeu bocho akeulo ighino ivilo alu qhuluvelo pike. Ikehu AMPEU no kuchouno iputsa kepi ino ithive. 9 Ino Hanamel launo alu qhuluve eno pisa kihi pesu pa tsu; tiye tsandiyi chighi tsuni me shiaghike. 10 Kughathalu keulo ino jemichi shipukuve, tipau mekhave eno thopimi saghi puzu akimighipu lono pisa mighivetsu. 11 Tipathiu qhukeu kughakutha kaku, mekhave keu kaku alou eno lhapesu akeulo pulokilevekeu ngo peithawoni keu ghola akeu kini kujo 12 ikhipesu Neriya nu Baruk tsuveke, pasuye Mahesiya. Ino tipaqo pesu Hanamel ngo qhuakelo kughathatsu kemi thopimi ngo kughakutha bocholo iqa akemiqo nhekithe lono Baruk tsuveke. 13 Timi tipaqo kumtsu gizu lono ino Baruk vilo pike, 14 “Aqokitikhi MPEU, Israil Lhou no ahza otsu akeuno kughakutha kakuqo hi mekha puakeu ngo lhape puakeu kaku kini kujo ikhilu puzu ayeghililo supe qhilo, tishianguno tipaqoye ampe kushuwa kutsupe qhike pushi. 15 Aqokitikhi MPEU, Israil Lhou no pikeuno hipau yeghilo itaghi aki alu eno atsayili kuqhukili shinanike.” Jeremiya Kighini 16 Qhuluvekeu kughathalu keu kaku Baruk lau tsuve kethiu ino ishi inikhu, 17 “AMPEU Alhou, nono okuka kije eno okumto pesu ayeghi ngo atsutsu mlake; oghenguye kiumu kupunakeu kuhae. 18 Nono iqemokeu kikimiye qhethonhe lau piye puanike, ikemu noye apuaza xine ghenguno ghi timiqo ghimeqhi cheni. Noye kije eno akuka akeu Lhou ke; noye Aqokitikhi MPEU ke. 19 Nono alokutsushi kughu cheni eno akumzapu kumla shi cheni; timino shikeu jeli thwokha nono ithuluke eno panongu kumla kiqi lono nono asaxu tsu cheni. 20 Kha-ghi nono Ijip lo akumzapu eno amichipu kumla mlaqhi puani, ishi tsala kutolo Israil lo ngo ashiayeh kutami gholo nono tipaqo shi acheni, tishianguno itehiye aqha kumtsulo no ithi anipeke. 21 Akumzapu eno amichipu kumla peitha puzu nighumi shikumsake, nono okuka ngo okumto peitha puzu Ijip lono owu timi Israil saipeghike. 22 Nono panoqo puasu lau tushoqhive ketoi nono aghuma eno akini kua yeghi hipau panoqo tsuke. 23 Ikemu kughou panonguno ayeghi hipaulo iloghi eno hipau amheghi shiluve keno, panonguye nono ahza tsukeu gholumove momu nono shikakeu kiqi lono xumove; nono panoqo pelo shipeniye ahza tsukeu panonguno kiumu shitsumoveke. Ikehu nono kutsakungokeu hipaqo kumtsu panoqo shou sughike.” 24 “Julo, Babilonmino lekepu yeghi toghi shipesu aphughi sumxavae, tipau leluveniyeke eno panonguno leanike. Aghukishi, akhuava eno kusukinino aphughi pesu panoqo ulo ikiqi iloveni cheni. Nono pivekeu kumtsu kuchou shi shikupu ighinike. 25 Tishimu AMPEU Alhou, nono ivilo thopimi nhekithe lono alu qhupenike ahza itsuke, aphughiye Babilon mino leluvenikeu shive keghi nono ahza itsuke.” 26 Tileno AMPEU no ivilo pi, 27 “Niye AMPEU ke, timi kumtsu Lhou ke. Ighenguno kiumu kushokutsupu kuhae. 28 Niye aphughi hipau pesu Babilon kukau Nebukadnezar ngo pawu aghushimi tsuve nikeu shiani; panonguno hipau leluve nani 29 eno ami pesu pitile nani. Panonguno tipau gholono aki kutau ghi pitile kuqha nani, timiqono aki kutsuqo lono Baal lau tsungquikeu ta pitikumna eno kutau lhouqo lau aji kumllagho leqhi tsukeu ghenguno imlo shikighideke. 30 Inahu abothu xughili lonomu Israil lo timiqo ngo Juda lo timiqono kiu mulaqhi keno tipauno imlo shikighide acheni iloshipusu achenike. 31 Hipau phughi shiluveke tsala lono hile akemiqono ipelo aloghu ide ipelo muqhumuza achenipeke. Niye hipau kutsaveni keu shi xathavae. 32 Kughengu Juda ngo Jerusalem lo akemi ngo panoqo shou kukami eno sakiphemi, achinemi, tungkupmino alhoksa jeli kumtsu shichenike ghengunoke. 33 Panonguno azupo ilau kughopuwo veke eno ino panoqo shika piye apulaghi panonguno initsumo eno ithulumoke. 34 Panonguye imlla nike Achineki shipe qhipuakeulo thotsu panoqo wu niqhunilai keu su-atu julho pewo qhike eno achineki tipau kitiqeveke. 35 Panonguno Hinom Khila lo Baal lau eno panongu tianuliqo Molek lhou lau heqhi mllanike akipti-aqo mlape qhike. Niye hipau shipenike ahza tsupuamoe eno panonguye hikithipu shipuzu Juda lo timiqo pelo axine shipe nanike pikeu ikukumsulo pinamu iloghi moke.” Lajupu Shoqhi 36 AMPEU, Israil Lhou no ivilo pike, “Jeremiya, timiqono piakeuno aghukishi, akhuava eno kusukinino aphughi hipau pelo Babilon kukau ulo ikiqi iloveni cheni kepi piani. Itehiye ino kutau kiu pikepushi ani keno inilo. 37 Ino iloghu kighide lono ayeghiqha khilehi panoqo hale puwuve keno tikudauno timiqo hekutsuni cheni eno hipa-alo panoqo sachile saghini cheni eno kiunomu kupuna pemono panoqoye hile kughuna peni cheni. 38 Tithiuye panonguno iwu timi shive nani eno ino panoqo Lhou shive nani. 39 Ino panoqo lau akuxulo akimijipu lakhi pesu tsu nani: ado kumtsulo igihunikeu, tiye panoqo kivipu eno panoqo laghami kivipu ghenguno. 40 Ino panoqo sasu lhokta puloshoqhi lakhi shi nani. Niye panoqo ghenguno akivipu kumla khilemu shitavemo nani, ino panoqo pelo amlo kuchopu pesu isumsape nani, tishikehu panonguye ilauno khilemu wuvemo nani. 41 Niye panoqo ghenguno akivipu shikeulo izukuvupu shi nani eno hipau yeghilo panoqo pelo ithamono ngolupe nanike. 42 “Ino timi hipaqo shou kutsakungokeu hipau sughikeu kiqi lono ino thime kivi kumtsu tushoqhipua keu pesu panoqo tsuni cheni. 43 Timiqono piakeuno hipau yeghiye asayeqha khilehi timi momu tughashi xumlakeno tipau toivenikeu piani eno tiye Babilonmi lau tsuveni chenike piani. Ikemu hipau yeghilo itaghi alu qhunikeu shiani. 44 Timiqono tipaqo qhu nani eno kughakutha kaku yemichi shi, mekhave eno thopi shikeu shinani. Hiye Benjamin lughi bocho lono shini cheni, Jerusalem sukumxalo aphu akeqolo, Juda lo taun akeqolo eno atokujolo taun akeqolo, naghuto pukhu kuxalo eno Juda apeu kudaulo shini cheni. Ino timiqo pano yeghilo sachilesawo sunani. Ni, AMPEU no piqhiveake.” |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India