BOTHUBO 24 - BAIBEL (BSI)Isak nipu Iniwukeu 1 Abraham ye ighono kitemi shiuve, eno AMPEU no thwokhalo pa kumghatsue. 2 Ike Abraham no pa qemi gholo amuchou, pa kilo amheghi jukutsuchekeu vilo pi, “Ashoqhi shipenike o-u ipukudolo inapelo. 3 AMPEU, atsutsu eno ayeghi Lhou je lono ino opelo tushoqhi penie, ike tiye hi Kananmi, ino achekemi gholono inu nipu shinikeu khilemu lutsu kevilo. 4 Ikemu noye nighakhulo wupuzu ni sholokumi gholono inu Isak ghenguno anipu lakhi lusaghi tsulo.” 5 Aqeu huno pa vilo iniju, “Tsalatsa totimi huno ipapesu hipa yeghilo ighimopi aye nono khipa ghakhu lono ighikeno tilau niye onu sachilesa woveni kesha?” 6 Abraham no pi, “Kiukiu shi aghi namu noye tilau inu saidewo kevilo! 7 AMPEU, atsutsu Lhou no ipuno ki lono eno ipunugha lono isasu ighie, pano iputsa eno pano ivilo tushoqhi ghi pikeuno, ayeghi hipau itikughukoqo tsuniepike. Pano pawu kungumi ozuuno puwu nani eno tilauno nono inu ghenguno anipu lakhi lusaghilo. 8 Tsala totimi huno ogholo ighimo piaye ishoqhi hipau lono okuqhophevae. Kiukiu shinamu, noye khilemu tilau inu saidewo kevilo.” 9 Aqeu huno pa-u pesu pa mipeu Abraham pukudolo inape eno hipau vehu shinikeu shi tushoqhie. 10 Aqeu huno pa mipeu wu atsu-aqu loji gholono kemel chighi eno pa mipeu launo agho jeli kutomo lupuzu kishekulu shipusu Mesopotamia lo Nahor phulo wue. 11 Avelau totimi no azu kupu ghulokilo, pano aphu kupunulo kemelqo pelo azukikhe philo khoqhunhepe. 12 Pano ishi inikhu, “O AMPEU, impeu Abraham Lhou, ishi izulo angu vilupelo eno impeu Abraham lau piqhi puakeu shitsulo. 13 Azukikhe philo ni hile puthugho anie, eno aphulo totimino azu puniye ighini cheni. 14 Ike ino ilimi khuu vilo azu yeluni ke ozubohu kughotsulo pikelo lino, ‘yelo’ pipuzu ino sachekeu kemelqo azu piyetsuni pini keno, ailiu tipau pelo Isak nipu shipeniye nono kishe puaghi keu shi aghi pelo. Tipau lono nono impeu lau piqhi puakeu shitsu ani kepi ino ithiniae.” 15 Pano inikhu tamphi lono, Rebeka no li bighilo azubohu pesu cheghive. Liye Bethuel nonga ke. Bethuel ye Abraham thikuzuu Nahor nipu Milka no punuke. 16 Ayiliu huye ighono ajukivie, eno liye ililhothe shiake, timi khunomu li shipixi mphie. Lino azukikhelo ilo puzu azubohu chhitoi azu lipusu ipecheghi. 17 Ike aqeu huno li sasu kushoniye posu wu no pie, “Ipelo ozubohu lono azu kitila yelu pelo.” 18 Lino pi, “Yenithono, akijeu” ipi puzu azubohu mtazu peqhino a-u lono kughopesu ngotsuno pa pelo azu yelupe. 19 Pano ye tave kethiu lino pi, “Ino owu kemel ghengu ghi azu lipe ipeghini eno panongu pelo lukumkhashi yelu peni.” 20 Lhoxu loji azu piyechekeu tughuko lo lino azu lesutsu no itaghi azu lipusu ighi niye azukikhelo wuve, eno tile paw kamel qo kumtsu ghengu no azu lipusu ighitsue. 21 Timi huno tsaqui li jukuto eno AMPEU no pa ghuzulalo tokulu shitsu akemo kela ithiniye inaqhoi ju ae. 22 Kemelqo azu lukumkhashi piyevetsu kethiu, timi huno amekusho shuna nguthi lakhi li nigilo kighipipe eno li ulo shuna sapu kini pe pipe 23 eno ishi pi, “Noye khuno nga kya? Ivilo pilo. Opuno kilo ni eno igholo chekeqo sasu putholo ngolukepu-a anima?” 24 Lino pa vilo pi, “Niye Bethuel no ngake eno ipuza jeye Milka eno isu jeno Nahor ke.” 25 Tinguno alau ghi lino pa vilo ishi pi, “Nikilo lhoxu chuqupu aghijiteni kupukunoshi ani eno ngolukepu-a ghi anie.” 26 Timi huno itsaqi no AMPEU mllae. 27 Pano pi, “Impeu Abraham Lhou AMPEU sheqhelo. Pano pawu kupukini piqhipuakeu eno kuchou suwuve mphie. Ino alalo chekelo AMPEU no ikichepiye sasu impeu no sholokumi kilo sue.” 28 Ayiliuno liza no kilo posu wupuzu hipaqo vehu kuchopu pie. 29 Rebeka ye apeu lakhi ache, paje Laban. Ike Laban no azukikhelo timi lau posuwue. 30 Ti kutauno kumo puzu pa chepu u-lo asapu ngo anigi nguthi pu aghike pano ithuluve eno pa chepu Rebeka no, “Timi huno ivilo ishi pie,” pikeu chilukeu lono pano wuke lauye Abraham qeuye kemel qo sasu azukikhe philo aghie. 31 Laban no pi, “Ighilo, noye AMPEU no kumghatsu kemie! Noye kushiye ashou puthugho ani kya? Ino akilo o-a kutope puatsuae eno kemel qo ghenguno achebo kuto puanie.” 32 Ikehu pano timi tipau sasu akilo ighino Laban no kemel qo kho liqhivetsu puzu aghijini ngo achuqupu ishitsu. Tishieno Abraham qeu ngo pa gholo chekeqo pelo apukhu qhupeniye azu sughitsue. 33 Kughou chuqu kusho suwo qhitsu keno timi huno pi, “Ino aghini shi ighikeu pive miphi loye niye chumoe.” Laban no pi, “Ti pijulo.” 34 Pano ishi pithu, “Niye Abraham qeuke. 35 AMPEU no impeu shishe kumghatsuno paye kinimi shi anie. AMPEU no bheri, ane, amshi, tsandiyi, shuna, aqepumi aqelimi eno kemel ngo gadaha ishi pesu pa tsue. 36 Impeu nipu Sara no kitemi shive kethiuno anu lakhi punutsue, eno impeu no kiu anikeno kumtsu pesu anu tipau tsuvae. 37 Impeuno ipelo ishi ashoqhi shipe: ‘Hi Kananmi, ino achekemi gholono inu nipu shitsuni keu khilemu lutsu kevilo. 38 Ikemu noye ipu-asu kilo eno ni sholokumi lau wulo eno inu nipu lusaghilo.’ 39 Ino impeu vilo ‘Tsalatsa totimi huno ipape ighimopi ayeo?’ ipi iniju kelo, 40 pano ivilo ishi pie, ‘AMPEU, khuu zulo ino xuacheni keno, pano pawu kungumi ogholo puwu nani eno opelo tokulu shilu pe nani. Nono ni sholokumi eno nilimi gholono inu nipu lusaghi nani. 41 Nono hitoi shi aye ashoqhi hipau launo okuqhopevae. Nono ni sholokumi lau wukelo tsala panonguno omilive aye noye ishoqhi hipau lono okuqhophevae.’ 42 Ino ishi azukikhe tokelo ishi inikhue, ‘AMPEU, impeu Abraham Lhou; ino khilau wucheni keno nono tokulu shilupe ani aye, 43 ino hile azukikhe philo puthughoa junie. Eno kughou ililhothe lakhino azu puniye ighikelo, ino ozubohu lono azu kitila ipiyelo, ipe kelo 44 lino ivilo, noghi ye eno ino owu kemel qo ghengu ghi azu lipu ipeghini, ipi aye ayiliu tipau pelo khikhi AMPEU no impeu nu ghenguno kutope puanikeno ti shipelo.’ 45 Ino iqunei inikhu akeu tamphi lono, Rebeka no li bighi lono azubohu pesu cheghive, eno lino azukikhe lo ilo puzu azu lipesu ipeghie. Ino li vilo pi, ‘ipelo yelu pelo.’ 46 Lino payi abighi lono azubohu peqhino pi, ‘Yelo, eno ino owu kemel qo ghi azu piyenie.’ Ikelo azu yelu eno lino kemel qo ghi azu piyetsue. 47 Ino li vilo ‘Noye khuno nga kya?’ pi iniju kelo lino ‘Niye Bethuel no nga ke, eno isu ye Nahor eno ipuzaye Milka ke’ ipi khochile. Tile ino anigi nguthi li nigilo sutsu eno asapu li ulo sutsue. 48 Ino itsaqino AMPEU mllae, eno AMPEU impeu Abraham Lhou sheqhe. Pano ala achipishi kichepiye saghi ani; ipuzu impeu nu ghenguno pa tilimi lusaghi peniyeke. 49 Ikehu nonguno kuchouno impeu kimiye aghi aye atsa khotsunima? Momu tishimla pimu ivilo pilo; tishimo napi aye ino hula hilamu wujunie.” 50 Tile Laban ngo Bethuel pamano khochile pi, “Avehuye AMPEU launo ighi keu shi ani ninguye ovilo kiumu pimlavae. 51 Rebeka hi anie, li sasu wolo AMPEU no pivekeu toi li pelo ompeu nu nipu shipelo!” 52 Kughou Abraham qeu huno panongu tsa chiluve keno, AMPEU sheqhenike ayeghilo itsaqie. 53 Pano shuna chi ngo tsandi chi eno tiphimini peighi no tipaqo pe Rebeka tsue. Pano li pelimi ngo li paza ghi amekusho nhemgha pesu tsue. 54 Tithiu aqeu eno pa gholo timi ighikeqo sasu kuchu kusho shino putho ye tile ngove. Panongu inaqhe ithughi kelo aqeu huno pi, “Impeu lau ipuwo velo.” 55 Ikemu li peu ngo li paza no pi, “Anga pelo ni gholo atsala chighi-a likhimu ngoaghi pelo eno tishieno liye wupenie.” 56 Pano panongu vilo pi, “AMPEU no ighuzulalo tokulu shilupekeu ithuluveake ilakha kevilo, impeu lau ipelo idewove pelo.” 57 Panonguno pi, “Nino anga ku puzu liye kiu pini kela junie.” 58 Panongno Rebeka ku puzu li vilo ishi iniju, “Noye timi hipau gholo wuni kesha?” Lino pi, “Niye wunie.” 59 Panonguno panongu chepu Rebeka ngo li qeliu ngo ishi Abraham qeu ngo pa gholo ighikeqo sasu puwuve. 60 Panonguno Rebeka kumghatsu ghi ishi pi: “Ni chepu, opelo qhethonheno qhethonhe paza shilu peniu. Oti kughuko pelo pano mithi chekemi liwo khasulu peniu.” 61 Rebeka ngo li qelimiqono kutopesu timi hu papesu wunike kemel shou ikue eno aqeu gholono Rebeka wuve. 62 Ikelo, Isak no phuye Negeb qhalo ache kehu, paye Beer-Lahai-Roi laghi kudauno ighie. 63 Paye avelau aluqalo iqho iqi-ghi cheche, ike pano pishipuwo jukelo kemel qo cheghi ke ithulue. 64 Rebeka no pishipuwo ju puzu Isak ithulu kelo lino kemel shouno iqighive, 65 eno lino aqeu vilo iniju, “Aluqalo ningu lau chekeu timi hupauye khuu kya?” Aqeuno pi, “Huye impeu ke.” Ikehu lino agi kukuzupu hu pesu agi shonhaluve. 66 Aqeu huno pano kiu kiu shikeno akuchopu Isak vilo lhe. 67 Tishieno Isak no li sasu paza phikilo wuno Rebeka ye pa nipu shive. Isak no Rebeka kimiye eno paza thivemu lino pa lokughunotsue. |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India