Apostolmi 17 - BAIBEL (BSI)Thesalonia lo 1 Panonguno Amfipoli ngo Apolonia phu vechesu Thesalonia lo Sinagog akeulo ighi. 2 Puzuu pa lhoayelo shichekeu toi Paul no Sinagog lo wu, eno Sabat pine tsala kuthu kutolo kuchoyesu lono pano timiqo sasu kutsala, 3 eno Khristo ye ime mayesavekeu eno akithi lono ithukeu hi kuchoyesu lono chixechileyi phukide kudayi piye. Paul no pi. “Hi Jisu khuu pesu ino nongu vilo pi ani keno paye Khristo ke.” 4 Panoqo gholo khamiye vethaluve eno Paul ngo Sila pama gholo kuqhaluve titoi Alhou sumsa mlla chekemi Grikmi aqo kije lakhi eno sakiphemi totimi kutomo ishino tishi luve. 5 Ikemu Judami no anheshuve eno alaghilalo lahilaza chekemi khami kukumqo eno amqo shi hekutsu puzu aphughi qhalo akupuna vesu eno Jeson ki suholuveno Paul ngo Sila pama phusawo aqo aho zulo sawuniye shi. 6 Ikemu kughou panonguno pama phumlave keno Jeson ngo athikuzumi khami sunhe sasu tipau phughilo ayehkipemi zulo wu, eno ighamuku pi, “Ayeghi kumtsu pekidepukhu akemiqo hu hila ighi ani, 7 eno Jeson no panoqo pelo pa kilo ngope anie. Panongu kumtsuno Rom kukau Kaiser yezah hepho ani, eno akukau kutau, Jisu ipikemi aniepi picheni.” 8 Ishi pikeu chilupuzu timiqo ngo aphughi yehkipemiqo itho ipeghive. 9 Panonguno Jeson ngo kutamiqo shou asu-chuveno puwuve. Beria lo 10 Athikuzumi qono mutazu Paul ngo Sila pama putho lono Beria lo puwuve.Pamano ti tolukelo, Judami wu Sinagog lo iloe. 11 Judami tile aghikeqoye Thesalonia lo akeqo nguno inapugha kotha- lethakeu kuha. Panonguno khekulhoshi atsa hu ikhilutsu, eno Paul ngo Sila pama no pikeu tsaqo hu kuchou kemo kelaye tsalakipetsu kuchoyesu phukide kudajue. 12 Kutomono kupulumi shive, Grikmi totimi aqo-aholo timino gihughi xuchekemi kutomo eno Grikmi kiptimi kutomo ishi pululuve. 13 Beria lo ghi Paul no Alhou tsa pesu kulha aniepi kughou Thesalonia lo Judamiqono chilukeno, panonguno tilau ghi ighi puzu timiqo mlo shipusatsu eno xukutho. 14 Ikelo athikuzumiqono mtazu Paul pelo pano wuniepikeu azughi kudau puwuve, ikemu Sila ngo Timothi pamaye Beria lo ngove. 15 Paul sawo phewukeqono pa sasu Athen kutolo wu. Tithiu panonguye Paul no Sila ngo Timothi pama vilo ghi mtazu pa gholo ighilo pikeu sutsa pesu cheve. Athen lo 16 Kughou Paul no Athen lono Sila ngo Timothi pama ngokhe akelo, aphughi tipaulo asu-atu julhono chhitoi akeu ithulu puzu shishe pa mlo putaqhive. 17 Ikehu Sinagog lo Judami ngo Grikmi Alhou mllachekemi eno alhikishi alo khunoqo ighi nikeno tipanoqo sasu shishe kuptsa kulakile che. 18 Epikure kukutsu papekemi eno Stoiks kukutsu papekemi khami ghi ighieno pa sasu kighe. khamino ishi pi, “Tsathipa hipauye kiu piniepi ani kya?” Kutami khamino ishi pi, “Paye kutami shiayeh lhou ghili pi aghikepu toi anike.” Panonguno ishi pikeuye kutau ghenguno kumo puzu Paul no Jisu ghili eno xuchilethughi keu ghili pikeu ghenguno ke. 19 Ikehu panonguno Paul tsuqu sunhe sasu Airopagus lo kumqo akemi zulo saghi eno pi, “Akukutsu hi akithe nono pi ighi akeu ningu pelo ithipe nani ma? 20 Kughengu nono pi ighi akeu nikinilo ta mzaqhiyi chilu anie. Ikemu tipaqo kiqiye kiu keno ninguye ithinishi kutu anie.” 21 Kughengu Athen lo achekemi eno kicheghuzumi tile kughuna achekemi kumtsuno kutau kiumu shimo puzu kiuala akithe sutsa lhenikeu eno ininikeu lono panongu do puwo ache. 22 Paul no Airopagus Hoho mtalo puthughono pi, “O Athenmiqo, ino juke nonguye ala thwokhalo chine chighimiqoe. 23 Kughengu ino iqho-iqi puzu nonguno chini chekeu-a jukelo ashikimthe kipti-a lakhilo ishi yepuku puakeu ino ithulue. ‘Ithiwo tomlakeu Lhou salla.’ Tishiaye, ti khikhi nonguno mlla cheni kemu, nonguno mthano acheni keno, nongu vilo tihu ino asheshu ani. 24 Alhou khipauno ayeghiqha eno tile akeu kumtsu lhokeno, pano kungugha eno ayeghi Mipeu ke eno paye timino shikeu chinekilo achenike kumoe. 25 Momu paye kiuala avehupushi aghi nani kenia kepi pa salla kutotsu akepu kumu kuhae, le pa ampino akuxu ngo atuthu eno thwokha thime pesu timi kumtsu tsuke. 26 Timi milakhi lau huno pano timi ashiayeh kumtsu lho, eno tipaqo pelo ayeghiqha kuchopu shou kughunalupeke. Panongu pelo ado khikuto akepu eno alughi khipa kutolo kughunakepu keno pa ampino azuuno kughuthavae, 27 tiye panongu pelo Alhou phuju penike, eno pa sasu kutshu-kime lunani kepi lajukeu lono pa phulu peni kehue. Ikeghi Alhou ye ningu milakhikhi launo putou anike kumoe. 28 ‘Kughengu pa gholono ninguye xulu, ithulu eno ngolu anike. Nowu leshelemi khamino ishi pikeu toi;’ “Ningu ghi pa tikughukomie.” 29 Alhou tikughukomi keke, Alhou ye timino kumsukuju eno asuqekithino shuna momu tsandi eno atu pesu shipeqhikeu paphiepi kumsukepu kumoe. 30 Timino mthakeu ghuloki loye Alhou no jukumghale vetsuche, ikemu itehiye pano aqha kuchopulo timi kumtsu vilo xukithelu lopi ahza tsu ani. 31 Kughengu Alhou no timi lakhi kishelu puakeu vechewo ayeghiqha shou amikucho lono kughatha nikeu shi atsala lakhi kihithape puavae.Hi shi nani putsae pikeu pulu penike timi kumtsu lau pano tsuakeu shi-ghi timi tipau hu akithi lono xuputhuvae! 32 Kithimi xuputhukeu tsa kughou panonguno chilu keno khamino pa junuqhi, ikemu khamino ishi pi, “Hipau vehu itaghi ninguno olauno chiluni shi anie.” 33 Ikehu Paul no ahoho lono khalau ipeve. 34 Ikemu timi khamiye pa phemo eno pano pikeu pululuve, ike tipaqo gholo Airopagus lo ampimi lakhi Dionus ipikeu ngo Damaris ipikemi totimi lakhi eno kutami khami ishiae. |
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.
Bible Society of India