Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Luke 12 - Sümi Tiqhelimi Bible


Pikichi keu eno Shikumtokütsü

1 Tishi akelo, timi qhethonhe shou kumqoluve, ikehu panongu lakhi no lakhi neda wuve, ikelo Jisü no atüghishi pa khopemiqo vilo ishi pi: “Nongu ye Phariseemi’w kühakügha lichhe lono nongu likhi nongu jukuto alo.

2 Küsüpe püakeu lakhimu pephe-piyemo keu shimo nani eno nhapüa keu lakhimu ithive pemo keu shimo nani.

3 Nongu no àküzǘ lono kiu pivea keno atsala küvü lono chiluve nani, eno nongu no achebo alou no kiu akìní lo pisüni keno aki kütsüqaqo lono asheshu nani.

4 “I küsàmiqo, I no nongu vilo pìní, khunoqo no aphimpi pìthíve tsülu nani kemu tithiu ye kiumu shimla nani keno tipaqo msà kevilo.

5 Ikemu khuu msà kepu keno I no nongu pìyeni: Khuu nongu phimpi pìthíve kethiu ghí amiyizü lo vesüve kulupu kükagha ani keno pa msà lo. Iyei, I no nongu vilo piani, pa msà lo.

6 Tüghashoqhe pungu lo ghükayi kini lono je cheni ke kumo keshea? Tishi keghi Alhou ye panongu lakhimu kümsümave chemoe.

7 Kuchou lo ye nongu kütsü lo asà akeu kutólo kümtsü kihipe ani. Msà kevilo; nongu ye tüghashoqhe kutomo nguno amekushou ke.

8 “I no nongu vilo pìní, khunoqo no kütami zülo I je piphe tsüní keno, Timi Nu ghí Alhou’w kungumi zülo pa je piphe tsü nani.

9 Ikemu khunoqo no kütamiqo gizülo I miliveni keno, ni ghí Alhou’w kungumiqo gizülo pa milive nani.

10 Eno Timi Nu lachile keu tsa pi kemi kümtsü kipimí qhivetsü nani, ikemu khuno Aghungu Kimthe pipüthani keno pa ye akipimí qhitsümo nani.

11 “Kughou nongu sasü synagog, ayekipemi eno atomiqo gizülo wuni keno no ye kiu pìní momu kíshi O likhi O shokha moayesa nani keno amlosa kevilo,

12 kughengu Aghungu Kimtheu no tipau tüqhüdo lo nono kiu pi kepu keno O shika nani.”


Kiními Aghüzüù Holetsa

13 Aqokitikhi dolo khami no Jisü vilo pi, “Akükütsüu, I thiküzüu vilo amheghi I sasü kijé lo pitsülo.”

14 Jisü no khochile, “O timio, khuu no I pelo nokujo dolo küghaküthau momu aküpüna xaküthau shipe nike süküsü shi kea?”

15 Tisheno pa no panongu vilo pi, “Jukuto lo! Alakimine jeli kümtsü lono O likhi O jukuto lo; aküakini nibonilei pighi auve keu no aküxü kumo ke.”

16 Eno pa no aholetsa hipau panoqo vilo pi: “Kiními lakhi lu lo kupukuno shi ghile hulue.

17 Pa likhi pa no ishi kümsüe, ‘Ni ye kishinia kea? Ni ye iw athìqo pekütsü kepu a-a kühavae.’

18 “Tishi no pa no pi, ‘Ni ye hi shinia kena. Ni ye I le xaqhive no hinguno akijeu mülave püzü tilehi iw athì alá ipeghi keqo pekütsü pe qhivenia kena.

19 Eno I no I likhi I vilo ishi pìníe, “No ye ampe kutomo ghenguno athì pekütsüvae. Aküxü ililai alo; chu, sho eno alovi alo.” ’

20 “Ikemu Alhou no pa vilo pi, ‘O aghüzüù! Itiji no O küxü ye O lau no khulu veni cheni. Tishive aye O likhi O ghenguno kutò pe püakeu khuu no luve nani kea?’

21 “Khukhumu pano likhi pano sala pekütsüve no Alhou küdau akiní küha kemi ye hitoi shive nani.”


Amlosa Kevilo

22 Tisheno Jisü no pa khopemiqo vilo pi: “Tighenguno I no nongu vilo pìní, nongu küxü lo chu kepu ghenguno amlosa kevilo; momu nongu phimpi lo pepumini nikeu ghenguno amlosa kevilo.

23 Kughengu aküxü ye achuqupu nguno akhotou, eno aphimpi ye tiphimini nguno akhotou ke.

24 Aghaqo ghili kümsüjulo: panongu ye kiumu yisü chemo momu ghile hu chemoe, panongu ye pekütsü kepu ale momu achebo kühae; tishi keghi Alhou no panongu lojí acheni. Eno nongu ye aghauqo nguno alau kiutoi akughupu kea!

25 Nongu dolo khuala no amloküsa shikeu vechewo pa küxü lo ayì kihedo lakhimu süküphalu nani keshea?

26 Nongu ye hikithipu kitila kutólo ghí shimla keno kushiye kütau ghenguno nongu mlosa ani kea?

27 “Aghasa lo xamunuqo no kíshi thuwu cheni keno kümsüjulo. Panongu ye mülà chemo momu aphì ghò chemoe. Tishi keghi I no nongu vilo pìní, Solomon ye pa kiní kütsasa anamu axamunu hipaqo no qhivütsüni akeu toi tiphimini pepu lumoe.

28 Nongu aküpülü miqemilei kemiqo! Aluqa lo ishí ye xüa püzü thoghiu ye ami lo vesüve niye akeu axamunuqo kutólo ghí Alhou no tucho-mjo aye, pa ye tinguno alau khijehi nongu tucho nani kea.

29 Eno nongu ye kiu chuni momu shoni keno nongu mlo pesü tipau shou kümsüpuku pe qhi kevilo, hipaqo vehu ghenguno amlosa kevilo.

30 Kughengu Jewkumomi yeghiqha no thime hipaqo kümtsü phu acheni, eno nongu Papù ye nongu no hipaqo avehupu shi akeu ithi ani.

31 Ikemu Alhou kükaphu paghi phululo, eno thime hipaqo kümtsü nongu küphatsü nani ke.

32 “Msà kevilo, amsa lojiqo, kughengu nongu Papù ye akükaphu nongu tsü nikeu lo pa mlokiqi shi anie.

33 Nonguw küakiniqo jeve lo eno kumlhomiqo tsülo. Nongu ghenguno pisabo pepüha müla keu kutolu lo, kungugha lo akiníbo ye khilemu kühavemo nani, tile ye küpkami mu aphivilo ighi müla eno amilamu chupüha müla nani ke.

34 Kughengu nongu kiní khilehi ani keno nongu mlo ghí tilehi anani ke.


Jukutokughoi keu

35 “Nongu chighichhe khapulu lo eno nongu kulu küqü pe qhipüa lo,

36 tiye aqemiqo no panongu mpeu no külakupu ghulhu lono ideighi püzü kughou ahukikha kukhu nike no paikhavi khaqhisü tsü niye ngokhe ake toi shilo.

37 Aqemi khunoqo no ampeu no ighi kelo jukuto ngokhe aghí keu phuluni keno tipaqo kümghae. Kuchou no I no nongu vilo pìní, pa no lojí nikeu phimini pepu no panoqo pelo aghulhu lipa lo iqave püzü pa no ighino panoqo lojí nani.

38 Aqemi khunoqo no pano mpeu no zübumta momu tsükuthou no ighi pinamu kutokughoi aghí keu phuluni keno panongu kümghae.

39 Ikemu hi vethalulo: Tsalá aki mpeu no kiu tüqhüdo lono küpkami ighi nani keno ithi aghí ke aye pa ye pa ki hephosü iloghi pemo nani ke.

40 Nongu ghí kutokughoi pe amasa, kughengu Timi Nu ye nongu no huqhemo keu tüqhüdo lono ighi nani ke.”

41 Peter no iniju, “Ampeu, no ye kimghi pìye keu tsa hipau ningu vilo piani keo kümtsü vilo piani kea?”

42 Ampeu no khochile, “Tishiaye khuu no pükhükulu eno alokütsü püghükütsüu kea, tiye ampeu no pa qemiqo jukuto eno ado achipi lono achuqu panoqo kijé tsüpe niye pichebe keu no keshea?

43 Ampeu no idechile ighi kelo aqeu khipau no ampeu no pichetsü keu kümlà shi aghí keu phuluni keno pa ghenguno akivipu ke.

44 Kuchou no I no nongu vilo pìní, pa no aqeu pelo paw küakini kümtsü shou ampeu shipe nike picheve nani.

45 Ikemu kümsüju kelo aqeu no pa likhi pa pütsa ghi, ‘I mpeu ye ighi nikeu ado kushuwa lunani,’ ipi no aqemi kütami, kipitimi eno totimiqo heqhi thuve püzü chu-sho eno shomzü auve aye.

46 Aqeu tipau mpeu ye aqeu no huqhemo keu tsalà eno ayì kihedo mtha keu dolo no ighi nani. Ampeu no pa qeu aleqhi shi ghithave nani eno pa pesü pülümo kemiqo-a lo qhive nani.

47 “Aqeu khuu no ampeu pulou ithi pülaghi kutò pe khemo momu ampeu no kiu shipe nishi keno shimo keu ye shishe heqhi nani.

48 Ikemu hipaqo mtha no aghime ithulu küzüpu kümlà shive aghí keu qeu ye aküghülau lono heqhi nani. Kutomo tsüpe püa kemu kümtsü lau kutomo khu nani, eno khuu lau kutomo pichebe pe püani keno alá kutomo khu nani.


Külakishi Kumo no Kijetha keu

49 “Ni ye ayeghi shou ami sǘ niye ighike, eno ni ye ami küyiqüve aghí penishi anie!

50 Ikemu ni ye baptiz shikepu ani eno hipau shiluve moke kutólo ni ye kütakihi ani.

51 Nongu ye ni ye ayeghi lo külakishi süghi niye ighi küghashi kümsü ani keshea? Moe, I no nongu vilo pìní, ni ye kijetha keu süghi niye ighike.

52 Hinguno hilau ye akibo lakhi lo timi pungu no lakhi no lakhi dolo kijetha kilé ghi anani, küthü no kini lachile nani eno kini no küthü lachile nani.

53 Panongu ye kijethave nani, apù no anu lachile eno anu no apù lachile, azá no angá lachile eno angá no pazá lachile, ani no amukishiu lachile eno amukishiu no ani lachile nani.”


Ado Aghuloki Ghili Ithi keu

54 Jisü no aqokitikhi vilo pi, “Kughou nongu no khüngküsü no kulolau no ipe chekeu ithuluni keno tipau mtsa nongu no, ‘Hiye ghuni cheni,’ ipi aye tishive cheni.

55 Eno kughou apéu mülhü no fu nike no nongu no, ‘Hiye lüni cheni,’ ipi aye tishive cheni.

56 Kühaküghaqo! Nongu ye atsütsǘ eno ayeghi zümlhü ipeghi akeu ghili kíshi pìní keno ithi anie. Tishiaye nongu ye kíshi no hipau do ghuloki ghili pebide nikeu mthave kea?

57 “Nongu ye kushiye kiu no achipi keno nongu likhi nongu no xatha luvemo kea?

58 O sasü atsa kügha niye akeu gholo no yezapemi lau wuche kelo pükapütsa no alà lono pa sasü alupekili luvelo, tishimo aye O sasü atsa kügha niye akeu no O pesü xaküthami u lo sǘvetsü nani, eno xaküthami no hiyampemi u lo sǘve nani, eno hiyampemi no O kügha pesü akughuki lo vesüve nani.

59 I no O vilo pìní, O shou asǜ chu keu pisa ashekhau tsükhave moke kutólo no ye ipeghi müla nani.”

Puloshoqhi Akitheu, Sümi Tiqhelimi Bible™

Yekiphechipiu © 2023 by Biblica, Inc.

Puloza lu no peitha ani. Ayeghiqha kümtsü lo puloza lu no peithalu kepu chipiu ani.

New Testament, Sümi New Generation Bible™

Copyright © 2023 by Biblica, Inc.

Used with permission. All rights reserved worldwide.

Biblica, Inc.
Lean sinn:



Sanasan